Olympijské hry nie sú pre mestá dobré. Dokáže mágia hier prežiť?

Ira Boudway, Tariq Panja, Bloomberg Businessweek
Preklad: Igor Kováč

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) sa rozhodol udeliť naraz dvoje nasledujúce olympijské hry pre prípad, že by sa už nenašiel nik, kto by ich chcel organizovať.


Zdroj: abc.net.au

Pre väčšinu ľudí sú olympijské hry len extravaganciou, ktorá je vysielaná v televízii dva týždne každé dva roky. Barokový otvárací ceremoniál je nasledovaný niekoľkými športmi – vrátane tých, ktoré by ste inak na obrazovkách videli len zriedka – a potom sa uhasí olympijský oheň. Pre tých, čo sa ešte len zobudili, odkedy zhasol ten posledný minulé leto v Rio de Janeiro, je tu malá pripomienka: Olympijské hry a MOV – organizácia, ktorá udeľuje práva na ich organizáciu – majú narastajúci problém s reputáciou. Mestá nechcú, aby sa im plietli do života.

Pred dvoma rokmi, keď MOV vybral Peking za dejisko ZOH 2022, bolo jedinou alternatívou kazašské Alamty. Oslo, Krakov, Štokholm, St. Moritz a Ľvov sa kandidatúr vzdali. V prípade OH 2024 mal MOV k dispozícii zdravo vyzerajúci zoznam kandidátov. Potom sa však Budapešť, Rím, Hamburg a Boston doma postavili na odpor a nechali kandidatúry tak. Jediný kto zostal, boli Los Angeles a Paríž.

11. júla v Lausanne tak MOV schválil v pomere 78-0 návrh, aby boli naraz pridelené OH pre roky 2024 a 2028 s tým, že jedny pripadnú Parížu a druhé Los Angeles. Štandardný postup je vybrať raz za čas jedno dejisko, sedem rokov pred konaním hier. MOV však chce lapiť obe mestá, pokiaľ môže. Teraz musí len rozhodnúť, ktoré mesto dostane hry ako prvé, a presvedčiť zostávajúceho, aby počkal do roku 2028. Prezident MOV Thomas Bach sa k tejto téme vyjadril nasledovne: „V nemčine máme porekadlo. Je lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. My tu však máme dvoch holubov a ja nevidím na streche žiadne vrabce. Nejaké tu síce môžu poletovať a vydávať zvuky, ale žiadny z nich na streche nepristál.“

Táto metafora sa ukazuje byť vhodnejšia, než si T. Bach asi pôvodne myslel. Mestá totiž stále viac začínajú vnímať MOV ako nenásytníka, ktorý si pochutnáva na hostiteľských mestách, zatiaľ čo za sebou necháva len perie a kosti. V Riu de Janeiro, dejisku OH 2016, majú organizátori už celé mesiace od záverečného ceremoniálu problém zaplatiť dlhy, pričom už veriteľom ponúkajú použité klimatizácie z olympijských zariadení namiesto hotovosti. Športoviská v meste sú väčšinou prázdne, plné odpadu a federálni prokurátori prešetrujú korupčné prípady, ktoré „prispeli“ k nárastu stavebných nákladov do výšky 15 miliárd dolárov. Bielymi slonmi sa to hemží aj v Aténach, dejisku OH 2004 a v Soči, kde sa minulo rekordných 51 miliárd dolárov na organizáciu ZOH 2014. Olympijský historik Robert Barney, spoluautor knihy Selling the Five Rings tvrdí, že „s každým ďalším vydaním olympijských hier sa tento problém len zväčšuje.“


Zdroj: paris2024.org

Pridelenie hier naraz Parížu a Los Angeles dáva MOV čas na to, aby vylepšilo svoj biznis model pre ďalšie mestá tak, aby z neho mohli profitovať aj oni.

Je to však vôbec možné? Organizácia olympijských hier je gigantický podnik aj pre to najlepšie pripravené mesto. Vyžaduje si organizáciu viac než 300 športových disciplín v 30 športoch za 17 dní, ubytovanie pre 11000 športovcov a 5000 trénerov, 42000 hotelových izieb pre ostatných akreditovaných účastníkov a sponzorov, zamestnanie takmer 300000 pracovníkov a dobrovoľníkov, zriadenie vysielacieho centra s celkovou plochou 80000 m2 a dodávkou elektrickej energie, ktorá by stačila pre 10000 domácností a nasadenie 20000 príslušníkov armády, polície a súkromných ochrankárov.

Predstavitelia kandidatúry Los Angeles často zdôrazňovali fakt, že ich mesto nepotrebuje postaviť jedinú permanentnú stavbu. Aj napriek tomu mesto plánuje minúť 5,3 miliardy dolárov. Paríž, ktorý má v pláne vybudovať na brehu Seiny bytový komplex za 1,8 miliardy pre účely olympijskej dediny, odhaduje svoje náklady na 6 miliárd. Los Angeles tvrdí, že hry dokáže zorganizovať bez peňazí daňových poplatníkov (s výnimkou prispenia federálnej vlády na bezpečnosť). Paríž plánuje použiť 1,5 miliardy zo štátnych zdrojov.

Na zmiernenie týchto nákladov dostane organizátor OH 2024 približne 1,7 miliardy dolárov od MOV a navyše zisky z predaja vstupeniek a z lokálneho sponzoringu, ktorý nenarúša globálne sponzorské zmluvy MOV (známy ako marketingový program TOP, pozn. prekladateľa). MOV však sám o sebe finančne nezbankrotuje, aj napriek všetkej nepriaznivej publicite. Globálni sponzori MOV vrátane Coca-Coly, Samsungu Electronics a Toyoty Motors prispievajú každé štyri roky sumou 1 miliardy dolárov, pričom sa má táto suma zdvojnásobiť v olympijskom cykle počínajúc rokom 2021. Odhadom 3,2 miliardy ľudí, niečo menej ako polovica populácie Zeme, sledovala aspoň časť OH 2016. Americká televízna spoločnosť NBC sa zaviazala zaplatiť viac ako 10 miliárd dolárov za ďalších 8 OH a ZOH až do roku 2032.

Aj napriek tomu však MOV musí presviedčať mestá, aby pokračovali v ich organizovaní, čo pri najmenšom znamená urobiť z hier čo najmenšiu záťaž pre ich hostiteľov. „Model, ktorý eliminuje škody v stave, v akom sa hry nachádzajú, je to najlepšie, čo môžete chcieť,“ tvrdí Jules Boykoff, profesor politických vied na Pacifickej univerzite v Oregone a autor knihy Power Games. MOV nedávno schválil pravidlo, aby hostiteľské mestá budovali čo najmenej zariadení pre potreby hier. Na prevenciu tohto cyklu výstupov a pádov však MOV potrebuje zájsť ešte ďalej. Mal by sa vzdať predstavy, že olympijské hry môžu byť transformačnou silou v ekonomickom a kultúrnom živote mesta. Tento koncept sa stal ústrednou témou moderných hier už od ich založenia P. de Coubertinom na konci 19. storočia.

V časopise Journal of Economic Perspectives z roku 2016 ekonómovia Robert Baade a Victor Matheson opäť raz uvádzajú, že „dlhodobé prínosy organizácie hier sa nedajú nájsť a dokázať.“ Mnohí už navrhovali, že by dávalo zmysel rotovať olympijské hry medzi pár mestami, ktoré už disponujú väčšinou potrebnej infraštruktúry. Takýto plán je však málo pravdepodobný, pretože členovia MOV by sa museli vzdať svojho hlavného nástroja moci – udeľovania práva hry organizovať. S každým kandidátskym cyklom sa celebrity, členovia kráľovských rodín či hlavy štátov snažia zalichotiť členom MOV, aby hry získali. Aj keď v hre zostali len Los Angeles a Paríž, členovia hodnotiacej komisie MOV boli pozývaní na večeru s Kobeom Bryantom, Sylvestrom Stallonem a Placidom Domingom v dome šéfa kandidatúry Los Angeles C. Wassermana v Beverly Hills a v Paríži zasa navštívili Elyzejský palác v sprievode novozvoleného prezidenta Emmanuela Macrona. MOV sa pravdepodobne nebude snažiť hry napraviť, pretože je to práve MOV samotný, čo sa potrebuje zmeniť. Nedokáže totiž čeliť predstave vzdať sa komfortu, ktorý s jeho činnosťou prichádza.


Zdroj: hometownstation.com

Prvým krokom ku končenej dohode ohľadom OH 2024 a 2028 bude podľa T. Bacha spoločná večera s členmi kandidatúr Los Angeles a Paríža, ktorá začne „ľadovo studeným kalifornským Chardonnay“ nasledovaná „ťažkým francúzskym Bordeaux.“ Konečné rozhodnutie padne v septembri na zasadnutí MOV v Lime.

Neexistuje žiadna garancia, že Paríž a Los Angeles budú bez problémov, počínajúc teroristickými útokmi a dopravnými zápchami končiac. Aj napriek tomu obe ponúkajú relatívne málo rizikové projekty, pretože nepotrebujú rozhadzovať peniaze, aby sa hry u nich mohli konať. Paríž sa stále drží svojej stratégie, že je pripravený len na hry v roku 2024, zatiaľ čo Los Angeles naznačilo, že je ochotné počkať.

Starosta Los Angeles Eric Garcetti povedal v Lausanne po odsúhlasení pridelenia oboch hier, že „Našou úlohou je spolupracovať s MOV na tom, aby sme našli tú najlepšiu cestu vpred.“ Táto flexibilita – spoločne s americkým prezidentom, ktorý je v zahraničí veľmi nepopulárny – takmer s určitosťou stála Los Angeles šancu organizovať hry v roku 2024. Zároveň mu však dáva nečakané možnosti. MOV totiž bude musieť prejaviť snahu, aby mesto zostalo spokojné s úlohou čakateľa. Je pravdepodobné, že Los Angeles dostane väčší podiel zo ziskov zo sponzoringu a predaja vysielacích práv, a že MOV bude pomáhať organizátorom udržať činnosť organizačného výboru v meste počas ďalších desiatich rokov. Je to najmenej, čo môže MOV urobiť – a najviac, čo mu jeho noblesný spôsob myslenia dovolí – ale len dovtedy, pokiaľ sa každé dva roky nájde jedno či dve mestá, ktoré sú ochotné hrať úlohu prosebníka.

Zatiaľ je isté, že T. Bach nie je pripravený opustiť fantáziu MOV o ich úlohe patróna ľudstva. V júni na otázku reportéra, či by mal byť Paríž alebo Los Angeles nejako odmenený za to, že počká ďalšie štyri roky na organizáciu hier, sa totiž len naježil a povedal: „Nemyslím si, že musíte niekoho odmeňovať, ak už mu dávate dar.“

Použitý informačný zdroj:
Boudway, I., Panja T. (2017): The Olympics Are Not Good for Cities, So Can the Magic of the Games Survive? Bloomberg Businessweek, 13. 7. 2017, dostupné na https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-07-13/why-no-one-wants-the-olympics


Dátum vydania: júl 2017