Orientačné športy

Marián Kazík, Slovenský zväz orientačných športov

Orientačný beh je športové odvetvie vytrvalostného i branného charakteru, pri ktorom má pretekár peším pohybom v čo najkratšom čase prejsť v teréne určeným počtom označených miest (skrátene KS – kontrolných stanovíšť). Pretekár môže používať iba mapu, buzolu a opis KS. O víťazovi rozhoduje čas, ktorý je závislý od voľby  optimálneho postupu v teréne a od úrovne kondičnej pripravenosti.

Toľko (takmer doslova) hovoria Pravidlá pretekov v orientačnom behu, vydané Slovenským zväzom orientačných športov.

Pretekár musí prejsť určený počet KS v predpísanom poradí  v čo najkratšom čase. Víťazom je pretekár s najnižším dosiahnutým časom. Kto označením v preukaze nepreukáže prechod všetkých KS v určenom poradí, je diskvalifikovaný.

Výnimkou (zvláštnou formou orientačného behu) sú preteky, v ktorých si pretekár sám určuje počet i poradie KS, ktoré prejde a víťazom je ten, kto v určitom čase prejde kontroly s najvyšším súčtom bodových hodnôt – SCORELAUF, alebo pri iných orientačných športoch (orientačná cyklistika, lyžiarsky orientačný beh) má pretekár za úlohu v ľubovoľnom poradí zozbierať všetky KS v čo najkratšom čase bez časového obmedzenia. Toto sa však už SCORELAUFom nenazýva, používa sa pojem – voľný výber poradia KS.

V praxi platí:
Pretekár dostane na štarte pretekov mapu so zakreslenou traťou (t.j. miestami štartu, KS a cieľa). Tieto sú pospájané priamymi čiarami. Skutočný postup (trasu) medzi nimi si pretekár určuje sám pomocou mapy a buzoly, opis KS slúži na presné identifikovanie objektu a umiestnenia KS.  Prechod jednotlivými KS si pretekár zaznačí do preukazu.

Kolískou orientačného behu sú škandinávske štáty Nórsko a Švédsko. Tamojšie prírodné prostredie bolo veľmi vhodné pre vznik tohto športového odvetvia, ale boli potrebné mapy týchto priestorov. Do r. 1857 sa mapy používali výlučne na vojenské účely. Topografické mapy v mierkach 1:100 000 a 1:50 000 už obsahovali prvky vyjadrujúce charakteristiku terénu. Vojenskí kadeti už v r. 1888 museli povinne ovládať čítanie mapy a orientáciu v teréne. Tu sa stretávame po prvý raz so švédskym slovom “orientering” - orientácia. Hoci Nórsko a Švédsko boli v tom čase jeden štát, mali samostatné armády v ktorých už v r. 1895 začali s organizovaním súťaží veľmi podobných orientačnému behu. Prvé preteky pre verejnosť sa uskutočnili v rámci pravidelných horolezeckých pretekov 20. 6. 1897 pri Bergene v Nórsku. v r. 1930 bol OB vo Švédsku vyhlásený za národný šport. V týchto krajinách má svoju významnú prioritu dodnes.

Do ostatnej Európy prenikal OB rôznymi spôsobmi a v rôznom čase. Priekopníkmi boli v Maďarsku, kde v januári 1923 sa konali prvé preteky v OB neďaleko Budapešti.

Orientačný beh v našej vlasti nevznikol priamo ako samostatné športové odvetvie, ale postupne sa vyvíjal cez športové poňatie turistiky až k samostatnému športovému odvetviu.

Už v dvadsiatych rokoch za prvej ČSR sa organizovali orientačné hry a cvičenia v rôznych organizáciách, ktorých náplňou bol pobyt v prírode. V rámci nej sa zaoberali pretekmi v dennej a nočnej orientácii. Písomné záznamy o pretekársky uskutočnenej orientácii na Slovensku sú z r. 1932, kedy na jeseň usporiadali v Žiline na trase Žilina - Brodno - Teplička nočné orientačné preteky a na trase Hradisko - Bánová - Lietavský hrad denné.

V r. 1938 sa vytvoril Klub slovenských turistov a lyžiarov, ktorý sa čiastočne zaoberal aj orientáciou, ale bez usporiadania pretekov. Po oslobodení sa rozličné formy turistiky začali rozvíjať v KSTL, Sokole a najmä Junáku, kde mali svoje pevné miesto orientačné hry, orientácia v teréne, používanie mapy a buzoly na presun terénom. Znalosti z orientácie získané v Junáku využili mnohí neskoršie po vzniku orientačných pretekov.

V rokoch 1948 - 49 pôsobil u nás švédsky tréner bežeckého lyžovania Georg Bergfors. Vo svojich prednáškach informoval aj o švédskom národnom športe - orientačnom behu, ktorý ako doplnkový šport využívajú švédski bežci na lyžiach a odporúčal ho i naším lyžiarom. Zdôraznil, že aj u nás máme vhodné terény na orientačný beh a mali by sme začať s organizovaním orientačných pretekov. Prvé preteky zorganizovali v Zlíne 22. 10. 1950 pri chate na Bunči v Chříboch. Tento dátum sa stal začiatkom organizovaného rozvoja OB v Česko-Slovensku.

Prvé oficiálne orientačné preteky na Slovensku zorganizovala lyžiarska sekcia Sokola Nitrianskeho kraja 2. 12. 1951 v Obyciach neďaleko Zlatých Moraviec. Muži súťažili na 15 km trati, ženy a dorast na 9 km s mapou Nová Baňa v mierke 1:75 000, s cieľom v obci Topoľčianky.

Okrem klasického orientačného behu, ktorého základné modifikácie sú:
preteky denné - jednotlivcov na krátkych, klasických, dlhých tratiach + preteky v OB štafiet, a preteky v nočnom OB, od 60. rokov sa organizuje i zimná podoba tohto športu - lyžiarsky orientačný beh. V 90. rokoch po rozmachu horskej cyklistiky vznikla i takáto podoba orientačných súťaží - orientačná cyklistika. Všetky tieto orientačné športy sú združené v Slovenskom zväze orientačných športov (predtým zväz orientačného behu), ktorý od r. 1993 vysiela na vrcholné svetové podujatia reprezentantov Slovenskej republiky.

Slovenský zväz OŠ je združený v Medzinárodnej federácii OB - IOF (International Orienteering Federation), ktorá má sídlo vo Fínsku a vznikla v r. 1961. Prvé oficiálne majstrovstvá Európy v OB sa konali v r. 1962 v Nórsku, prvé majstrovstvá sveta v r. 1966 vo Fínsku. V súčasnosti sa organizujú MS v dvojročnom intervale v nepárnych rokoch. V párnych rokoch sa koná séria Svetových pohárov a MS v lyžiarskom OB. V orientačnej cyklistike sa prvé majstrovstvá sveta konali až v r. 2002 a prvé ME v r. 2006. V súčasnosti má IOF 69 členských krajín a svoje snahy upiera k „poolympijšteniu“ orientačných športov, ku ktorému má najbližšie lyžiarsky OB.

Medzi priekopníkov slovenského orientačného behu sa zapísali viacerí výborní pretekári i funkcionári - Brunovský, Lexa, Procházka, Šeliga, Košecký, Barták, Gallo, Nagy, Franko.

Jedinými medailistami z MS sú: Jozef Pollák, ktorý bol členom striebornej štafety na MS 1983 v Maďarsku a v roku 1992 zvíťazil v 5. kole Svetového pohára v Rakúsku, a Hana Bajtošová, ktorá získala striebro na MS v OC 2006 v Poľsku. Z majstrovstiev Európy má medailu Marián Dávidík, strieborný na ME v OB 2000 na Ukrajine, ktorý je tiež víťazom pretekov Svetového pohára - 1. kola SP 2002 v Belgicku.

Slovensko patrí k významným usporiadateľom podujatí v orientačných športoch. Okrem tradičného masového medzinárodného podujatia - Veľkej ceny Slovenska, 3-dňových pretekov v OB, v r. 2006 sa uskutočnil už 30. ročník, usporiadalo Slovensko juniorské Majstrovstvá sveta v lyžiarskom OB v r. 1996 a 2000 v okolí B. Bystrice, Medzinárodné stretnutie dorastu v OB v Topoľčiankach (1995), 2 kolá Svetového pohára v OB v r. 1998 v Tatranskej Lomnici. Absolútne prvé preteky Európskeho pohára v orientačnej cyklistike (cykloorientácii) sa konali v r. 1998 v Nitre a v r. 2000 sa uskutočnilo finále Svetového pohára v OC na Donovaloch. V r. 2003 to boli ME dorastu v OB v Pezinku, v r. 2005 MS v OC v Banskej Bystrici a v r. 2006 Majstrovstvá sveta školskej mládeže v OB v Pezinku a Akademické MS v OB v Košiciach.

Veľký rozmach OB nastal v 70. rokoch, keď sa uskutočňoval orientačný pochod o Pohár oslobodenia Bratislavy. V 80. rokoch však zanikol. Na jednom z ročníkov bolo až 3,5 tisíca zúčastnených.

V septembri 2001 sa však orientační bežci museli náhle navždy rozlúčiť s Jurajom Nagyom (66. r.), dlhoročným nestorom športovej orientácie, ktorý sa či už ako funkcionár, tréner, autor metodických publikácií o OB, či ako otec lesného krosu Beh Devínskou kobylou veľmi významne zaslúžil o rozvoj orientačného behu na Slovensku.

V súčasnosti SZOŠ združuje 24 klubov s asi 700 členmi. Má 3 CTM - Bratislava, B. Bystrica, Košice a jedno školské stredisko záujmovej šport. činnosti v Spišskej Novej Vsi.


PRETEKÁRI
V orientačnom behu sa pretekári rozdeľujú do kategórií podľa pohlavia a veku. Pretekárom je obvykle jednotlivec, no môže to však byť i „hliadka“ - čiže dvojica (trojica).

Preteky sa môžu uskutočňovať v lese, v parku, ale i v meste.

MAPA
Mapou sa v Pravidlách pretekov v orientačnom behu myslí špeciálna mapa na orientačný beh. Jej „špeciálnosť“ spočíva v použitom mapovom kľúči a použitej mierke mapy. Mapou však môže byť aj orientačný plán mesta či plánik okolia  školy.
Mapový kľúč je vysvetlenie symbolov (značiek) a farieb, použitých na mape. Na niektorých špeciálnych mapách pre orientačný beh je mapový kľúč obvykle vytlačený aj priamo na mape.
Mierka mapy (mierka zobrazenia terénu). Udáva sa pomerom dvoch čísel, napr. 1:5 000. V ľudskej reči to znamená, že jedna dĺžková jednotka (m, cm, mm) na mape predstavuje 5 000 rovnakých dĺžkových jednotiek v teréne (m, cm, mm). V praxi sa ale používa prepočet: 5 000 cm je 50 m, takže 1 cm na mape znamená 50 m v teréne.
Zvyčajne používané mierky špeciálnych máp na orientačný beh sú 1:15 000 a 1:10 000. V rovnakých mierkach sa vyhotovujú aj orientačné plány miest.

TRAŤ
Pretekár má v mape zakreslený  štart, jednotlivé KS, cieľ. Tieto sú pospájané priamymi čiarami. Skutočný postup na trati pretekov si pretekár určuje sám ....
Štart je zakreslený rovnostranným trojuholníkom o dĺžke strany 7 mm, ktorého jeden vrchol smeruje k prvému KS. Presný bod štartu je v strede trojuholníka. V tomto prípade ide o mapový štart.

Štart – je miesto, od ktorého sa pretekárovi meria čas. Mapový štart – je miesto, ktoré má pretekár zakreslené v mape trojuholníkom. V tomto bode sa pretekár začína orientovať. Štart a mapový štart môžu byť na tom istom mieste, v praxi je však zaužívané usporiadanie tak, že pretekár vyštartuje zo štartu, po niekoľkých metroch (aj 100 m) si z výdajne máp vezme mapu s traťou svojej kategórie a postupuje až k miestu označenému v teréne ako KS (v mape trojuholník) bez raziaceho zariadenia. Od tohoto miesta si už trasu vyberá podľa vlastného uváženia sám.

KS je zakreslené kružnicou s priemerom 5-6 mm. Jednotlivé KS sú v mape označené poradovým číslom. V teréne je KS umiestnené v strede krúžku.

Cieľ je zakreslený sústrednými kružnicami s priemerom 5 a 7 mm.


KONTROLNÉ STANOVIŠTE
Kontrolné stanovište („kontrola) – v skratke „KS“ je:
- bod, určený stredom krúžku, zakresleného v mape, ktorú ma pretekár k dispozícii
- miesto, označené v teréne

KS je v teréne označené lampiónom, ktorým je trojboký hranol, tvorený tromi štvorcami 30x30 cm. Každý štvorec je uhlopriečne rozdelený tak, že ľavá horná polovica je biela a pravá dolná oranžová. V praxi sa používa i bielo – červená kombinácia. Ďalej je označené „kódovým číslom“, a sú na ňom značiace zariadenia (raziace kliešte alebo elektronické zariadenie).

OPIS KS
Opis kontrol dostáva pretekár na verejných súťažiach vo forme slovného opisu. Na iných súťažiach vo forme piktogramov.

BUZOLA
Buzola (kompas) je pomôcka, ktorá slúži na zorientovanie mapy, prípadne určenie azimutu.
Zorientovanie mapy znamená „natočenie“ mapy tak, aby bola zorientovaná na sever – t.j. sever vyznačený na mape súhlasí so severom, ktorý ukazuje buzola. Mapu je možné zorientovať aj bez použitia buzoly, mapa sa otočí tak, aby smery ciest na mape súhlasili so smermi v teréne.
Azimut je smer, ktorým sa má pretekár pohybovať, ak chce prejsť z miesta A do miesta B mimo komunikácie (krížom cez les).

PREUKAZ
Pretekárskym preukazom je papierová kartička. Vo vyšších súťažiach sa používa elektronický čip.


Ostatné orientačné športy sú veľmi príbuzné orientačnému behu, líšia sa iba v spôsobe pohybu po trati:

orientačná cyklistika
- orientačné preteky na horských bicykloch, pretekár jazdí iba po cestách, mapu má v špeciálnom držiaku (mapníku) umiestnenom na riadidlách.



lyžiarsky orientačný beh
- zimná podoba OB, preteká sa na bežkách voľným štýlom), pretekár má v mape zaznačené všetky lyžiarske stopy nachádzajúce sa v priestore pretekov, mapu má v špeciálnom mapníku na hrudi.


 
TRAIL orienteering
- (v SR sa súťaže neuskutočňujú). Je to druh orientácie v ktorom nerozhoduje čas, ale presnosť pretekára. Ten ide po určenej trase a z vymedzeného bodu vidí 4-5 lampiónov a má určiť, ktorý z týchto je umiestnený správne. K tomu používa opis KS, mapu a buzolu. Tento šport je veľmi vhodný pre telesne postihnutých športovcov.

rádioorientačný beh
- (šport je združený v Slovenskom zväze rádioamatérov). Pretekár má okrem mapy bez trate a buzoly aj prijímač. NA KS sú vysielače, ktoré vysielajú v minútových intervaloch signál. Úlohou pretekára je zamerať signál, zistiť polohu vysielača a v čo najkratšom čase obehnúť všetky KS. Spravidla je ich päť - jedna relácia trvá 5 minút, preteká sa v dvoch frekvenčných pásmach 144 MHz a 3,5 MHz.

Dátum vydania: 2006