Osudy olympijských športovísk

Mgr. Igor Kováč, Národné športové centrum

Už dlhé obdobie rezonuje v medzinárodnom športovom hnutí problém gigantizmu olympijských hier. Časy, keď sa Medzinárodný olympijský výbor uspokojoval s riešeniami, ktoré nezodpovedali úplne potrebám jeho členov a športovcov, sú už dávno preč. Na druhej strane však nároky OH na financie a infraštruktúru nadobudli rozmery, ktoré nie je vôbec jednoduché zladiť s rozvojovými potrebami hostiteľských miest. V najnovšej olympijskej histórii, po roku 2000, sme boli svedkami rôznych prístupov hostiteľských miest k tzv. olympijskému urbanizmu. Samozrejme, že aj ich následky v poolympijskom období boli rôzne a dedičstvo, ktoré organizácia hier zanechala v hostiteľskom meste, malo užitočnú aj menej úspešnú podobu.

Sydney 2000
Prvé hry v novom miléniu zavítali na austrálsky kontinent a miestni organizátori sa na ne pripravovali veľmi zodpovedne. Boli považované za prvé ekologické letné OH s využitím obnoviteľných zdrojov energie pri projektovaní olympijských stavieb, a teda aj športovísk. Centrom hier sa stal olympijský park asi 15 km západne od centra mesta, ktorý sa stal jednou z najväčších koncentrácií olympijských športovísk v histórii OH, nakoľko Sydney nedisponovalo takým množstvom existujúcich zariadení, ako to bolo v prípade jeho predchodcov Atlanty (1996) či Barcelony (1992). Táto skutočnosť sa v konečnom dôsledku odrazila aj po skončení hier, kedy organizátori ťažko hľadali efektívny spôsob využitia takto monofunkčne zameraného prostredia. Olympijský park si vybudoval veľmi slušnú návštevnosť vďaka podujatiam, ktoré sa po hrách na športoviskách organizujú a tiež vďaka svojej polohe v blízkosti parkov, ktoré slúžia ako obľúbené miesto rekreácie obyvateľov Sydney. Aj napriek nemalým investíciám sa však z neho nepodarilo vytvoriť novú životaschopnú mestskú zónu.

To by mal zmeniť nový územný plán, ktorý bol schválený v roku 2010. Ten počíta vytvoriť z olympijského parku do roku 2030 jednu zo svetovo najvýznamnejších mestských lokalít. Do dnešného dňa bolo v tejto časti Sydney preinvestovaných 1,4 miliardy dolárov. Svoje sídlo tu má 140 organizácií. V roku 2012 presiahla návštevnosť parku 10 miliónov, pričom tu bolo zorganizovaných viac ako 6000 podujatí. Celkovo by malo byť do roku 2030 dobudovaných 10 nových mestských štvrtí s celkovým počtom 50 000 obyvateľov. Má tu vzniknúť 31 500 nových pracovných miest a 6000 bytov pre 14 000 obyvateľov a 5000 študentov. Tieto zásahy by mali napomôcť celkovej transformácii olympijského parku, ktorý bol doteraz úspešný ako priestor pre organizáciu podujatí, avšak absolútne nevhodný ako mestský priestor pre každodenný život.

Súčasná podoba olympijského parku v Sydney. V popredí prvé výškové obytné budovy ako súčasť jeho postupnej transformácie (Foto: sopa.nsw.gov.au)
 

Vizualizácia podoby olympijského parku v Sydney v roku 2030. Oranžovou a žltou sú vyznačené nové obytné štvrte a polyfunkčné objekty (Foto: architectureau.com)

Atény 2004
Desať rokov po ukončení hier, na ktoré Grécko minulo 15 miliárd dolárov, je väčšina športovísk v dezolátnom stave. Ako dokumentujú obrázky, ktoré pred nedávnom obleteli celý svet, potreba plánovania a poolympijského využitia športových stavieb by sa skutočne nemala zanedbávať. Grécko sa stalo akýmsi výkričníkom a varovným prstom pre ostatné hostiteľské mestá a bohužiaľ aj príkladom toho, ako veci nerobiť. Je známe, že už počas príprav hier mali organizátori značné problémy a museli pristupovať k určitým náhradným riešeniam pri výstavbe športovísk (napr. využitie starého leteckého hangára ako basketbalovej arény). Navyše niektoré zo športovísk nemali žiadne reálne využitie, pretože v Grécku neexistovala športová základňa na to, aby sa príslušný šport ďalej rozvíjal (napr. softbal, pozemný hokej, športová streľba či vodný slalom). Veľkým nedostatkom gréckych organizátorov bola skutočnosť, že sa prakticky vôbec nespoliehali na dočasné stavby a pri výstavbe športovísk používali prakticky výlučne iba betón. To samozrejme zvýšilo aj náklady na údržbu takýchto stavieb. Grécko sa navyše neskôr ocitlo vo finančnej kríze a štát ani mesto Atény neboli schopné údržbu športovísk financovať.


Štadión pre pozemný hokej v časti Helliniko...(Foto: businessinsider.com)

Snahy o revitalizáciu niektorých častí mesta tak vyšli prakticky nazmar. Súkromní investori, ktorí mali záujem o rozvoj niektorých športovísk, ho však v priebehu času stratili najmä v dôsledku štátnej byrokracie a spletitého administratívneho systému. Hala pre taekwondo, vodnoslalomový areál, štadión pre plážový volejbal či športová hala Galatsi tak aj napriek svojmu modernému vybaveniu začali upadať. Špecifickým prípadom je aj olympijské jachtárske centrum, ktoré kvôli súdnym problémom medzi štátom a súčasným majiteľom spôsobuje komplikácie pri realizácii projektu susedného parku Helliniko. Olympijský park OAKA, ktorého rekonštrukcia bola zverená do rúk známeho architekta Santiaga Calatravu, začal tiež kvôli finančnej kríze a škrtom v štátnom rozpočte na podporu športu upadať a chátrať.


Jeden z užívateľov aténskeho olympijského bazéna v súčasnosti...(Foto: businessinsider.com)

Niektorým zo športovísk sa však aj napriek tejto neutešenej situácii podarilo zostať v prevádzke, aj keď slúžia ako neziskové zariadenia pre potreby verejnosti. Patrí k nim napr. veslársky kanál, ktorý sa stal súčasťou rekreačného parku, vzpieračská hala, ktorá je súčasťou univerzity, či boxerská a zápasnícka hala, ktoré využívajú miestne kluby. Olympijské jazdecké centrum je udržiavané najmä vďaka svojej lokalite, ktorá je považovaná za jednu z turistických rozvojových zón. Jediným ziskovým olympijským zariadením je doteraz medzinárodné mediálne centrum, ktoré bolo transformované na obchodný dom.

Peking 2008
Čínske hlavné mesto by sme mohli tiež zaradiť k príkladom, ktoré nepatria medzi nasledovaniahodné. Komunistická vláda najľudnatejšej krajiny sveta si nenechala ujsť príležitosť ukázať sa pred celým svetom a k celému podujatiu pristupovala skutočne megalomanským spôsobom. To sa odrazilo aj v rámci olympijského urbanizmu. V meste vznikol celý rad nových športovísk, ktoré však slúžili viac pre dočasné potreby najväčšieho športového sviatku ako pre permanentné potreby obyvateľov mesta.

Štadión pre plážový volejbal, cyklistický velodróm so susednou traťou pre BMX, veslársky a kanoistický kanál spoločne s areálom pre vodný slalom či baseballový štadión sú príklady stavieb, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu a po skončení hier sa ich nepodarilo transformovať do podoby, ktorá by efektívnym spôsobom zapadla do funkčnej štruktúry mesta. Z nových olympijských stavieb sa ako-tak podarilo „zachrániť“ olympijské plavecké centrum, známe ako „Vodná kocka“, ktoré bolo transformované na vodný zábavný park. Aj napriek slušnej návštevnosti sa jej však stále nedarí byť ziskovým zariadením a vyžaduje si štátne subvencie. Osobitným prípadom je ikona OH 2008, olympijský štadión „Vtáčie hniezdo“. Tento oceľovo-betónový kolos pre 91 000 divákov sa stal skôr turistickou atrakciou a akýmsi pamätníkom pripomínajúci slávny moment v histórii krajiny, ako funkčným športoviskom využívaným obyvateľmi mesta. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v roku 2011 navštívilo štadión 5 miliónov čínskych turistov, čo je viac ako bola návštevnosť známeho „Zakázaného mesta“. Štadión len zriedka hostí športové podujatia. Miestny futbalový klub sa vzdal jeho prenájmu kvôli vysokým nákladom na údržbu. Svoju zašlú slávu dostane – aspoň nachvíľu - príležitosť oprášiť v roku 2015, kedy bude dejiskom atletických MS.


Olympijský štadión "Vtáčie hniezdo" a plavecké centrum "Vodná kocka" v súčasnosti (Foto: bbc.com)

Olympijský park, tzv. „Olympic green“, ktorý bol projektovaný tak, aby zapadol do už existujúcej štruktúry mesta, tak dostal vážnu trhlinu, pretože jeho hlavné funkčné prvky neplnia svoju úlohu tak, ako by mali. Na rozdiel od Sydney, kde športoviská boli úspešne využívané na podujatia, avšak v ich okolí neexistoval mestský život v dôsledku absencie obytných štvrtí, v Pekingu mysleli na tento nedostatok a olympijský park spoločne s priľahlou olympijskou dedinou sa od začiatku snažili prepojiť s ostanými štvrťami mesta. V dôsledku slabej využiteľnosti olympijských športovísk sa však z neho nepodarilo vytvoriť plne funkčný organický celok. V čínskom hlavnom meste by si tak mohli zobrať príklad práve zo Sydney, kde olympijské športoviská prechádzajú väčšími či menšími úpravami, ktoré pomáhajú ich transformácii na polyfunkčné objekty poskytujúce okrem priestoru pre podujatia aj služby pre každodenný život miestnej komunity.


Veslársky a kanoistický kanál a štadión pre plážový volejbal 4 roky po skončení OH 2008 v Pekingu (Foto: bbc.com)


Londýn 2012
Zatiaľ posledné dejisko OH, Londýn, zvolilo odlišný prístup. Možno aj na základe skúseností Atén a megalomanského prístupu čínskeho Pekingu, zaviedli v britskej metropole od úplného začiatku prípravy hier striktné pravidlá ohľadom trvalo udržateľného rozvoja, a teda aj poolympijského využitia olympijských stavieb. Na rozdiel od Atén či Pekingu využívali v Londýne aj dočasné športoviská (basketbalová a vodnopólová hala), ktoré boli po hrách demontované. Aj v prípade plaveckého centra boli použité dočasné tribúny na zvýšenie kapacity, pričom po hrách bol bazén transformovaný do podoby lokálneho komunitného športoviska s kapacitou 2500 divákov. Veľa diskusií sa viedlo aj o budúcnosti olympijského štadióna. V roku 2013 bol uzatvorený pre rekonštrukciu a zníženie kapacity na 54 000 divákov pre potreby futbalového klubu West Ham United FC. Štadión má zároveň slúžiť aj pre potreby britskej atletiky. V roku 2017 by sa na ňom mali konať atletické MS.

Aj ostatné športoviská, ktoré zostali súčasťou parku by mali v budúcnosti hostiť medzinárodné podujatia. V roku 2015 sa tu majú konať ME v pozemnom hokeji a v roku 2017 by mal olympijský štadión hostiť aj MS v atletike telesne postihnutých. Navyše Londýn kandiduje aj na organizáciu MS v dráhovej cyklistike, ktorých dejiskom by mal byť olympijský velodróm a tiež na ME v plávaní, ktorých dejiskom by malo byť olympijské plavecké centrum.


Súčasná podoba olympijského plaveckého centra v Londýne po odstránení dočasných tribún (Foto: queenelisabetholympicpark.co.uk)

Výsledkom snaženia londýnskych organizátorov je projekt olympijského parku, ktorý vyrástol na mieste bývalých skladov a priemyselnej výroby so značnou kontamináciou životného prostredia. Reurbanizáciou tejto časti mesta, získal Londýn novú atraktívnu lokalitu pre život združujúcu celé spektrum základných mestských funkcií (bývanie, práca, rekreácia, obchod, atď.). Zároveň však treba podotknúť, že tento priestor bol zasiahnutý procesom džentrifikácie. Nová, vyššia úroveň služieb a bývania so sebou totiž priniesla aj vyššie ceny, čo malo nepriaznivé sociálne dôsledky. Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré v tejto lokalite žili, boli nútené odísť a presťahovať sa do iných častí mesta. Tí, čo zostali žiť v susedstve parku však aj po skončení hier čelia tlaku developerov a predstaviteľov miestnych samospráv, aby im predali svoje domovy a mohli na ich mieste realizovať svoje zámery. Mesto Londýn počíta s ďalším rozvojom tejto lokality až do roku 2030, keď by tu malo byť preinvestovaných ďalších 300 miliónov libier. Po hrách by tu tak malo vyrásť 5 nových obytných štvrtí, 8000 bytov, 3 školy, 9 materských škôl, 3 nemocnice a 7 komunitných centier. Jeden z architektov, ktorý sa podieľal na projekte OH 1992 v Barcelone dokonca podotkol, že keby londýnsky olympijský park bol koncipovaný ešte veľkorysejšie a reurbanizácia by zasahovala až k rieke Temža, transformačný efekt pre celú oblasť východného Londýna by bol ešte výraznejší s väčším množstvom zelene aj obytných štvrtí.


Vizualizácia transformácie časti olympijského parku v roku 2030 (Foto: queenelisabetholympicpark.co.uk)


    Rio de Janeiro 2016
Nadchádzajúce olympijské hry v brazílskom Rio de Janeiro by mali svoj urbanistický koncept riešiť v podobnom duchu, ako bol ten londýnsky. Niet divu, pretože za jeho návrhom stoja rovnakí architekti. Olympijský park s hlavnou časťou športovísk vyrastá v časti Barra na mieste bývalého automobilového okruhu, kde už teraz stoja niektoré z objektov, ktoré slúžili už počas Panamerických hier v roku 2007. V parku vyrastú stále aj dočasné športoviská pre 15 olympijských a 11 paralympijských športov. Stále športoviská majú po skončení hier vytvoriť tzv. Olympijské tréningové centrum, jediné svojho druhu v celej Južnej Amerike. Ostatná časť územia parku má byť postupne do roku 2030 transformovaná podobne ako v Londýne na novú mestskú zónu so všetkými základnými funkciami. Transformácia má samozrejme prebiehať tak, aby život v tejto lokalite fungoval aj s využitím obnoviteľných zdrojov energie.

Brazílski organizátori sa však už teraz boria s podobnými problémami, akým čelili aj v Aténach v roku 2004. Časové sklzy pri výstavbe olympijskej infraštruktúry naznačujú, že ich prístup k celému projektu nebude až taký dôsledný, ako to bolo v prípade ich londýnskych predchodcov. Situácii nepomohla ani skutočnosť, že už v tomto roku Brazília a aj Rio de Janeiro hostili MS vo futbale, ktoré sú spoločne s OH najväčším, a teda aj finančne a organizačne najnáročnejším podujatím na svete. To sa samozrejme môže prejaviť aj po skončení hier. Osud športovísk v brazílskej metropole tak bude závisieť na niekoľkých faktoroch - finančnej situácii mesta, regiónu aj celej krajiny, politickom prostredí a z toho vyplývajúcich rozhodnutí, ktoré sa vykonajú v prospech či neprospech olympijských stavieb či stavu súkromného sektora a jeho záujmu a ochoty podieľať sa na ich transformácii.


Pohľad na olympijský park v Rio de Janeiro necelé dva roky pred otvorením OH 2016 (Foto: cidadeolimpica.com.br)


Predpokladaná podoba olympijského parku počas OH 2016 (Foto: businessinsider.com)

Použité informačné zdroje
1. Sydney Olympic Park 2030: The city in a park, http://architectureau.com/articles/sydney-olympic-park-2030-the-city-in-a-park/#img=4
2. Sydney Olympic Park – Australias major event destination, http://www.sopa.nsw.gov.au/planning_and_development/master_plan_2030/stadia_precinct
3. Ten years after the Athens Olympics: A review, http://www.globalsiteplans.com/environmental-design/architecture-environmental-design/ten-years-after-the-athens-olympics-a-review/
4. Beijings monuments to a lost Olympic era, http://www.bbc.co.uk/blogs/legacy/davidbond/2012/05/beijings_monuments_to_a_lost_o.html
5. Queen Elisabeth Olympic Park, http://queenelizabetholympicpark.co.uk/
6. Rio Olympic Park at Barra da Tijuca: A new piece of city, http://www.aecom.com/News/Sports/Winning+Vision+for+the+Rio+2016+Olympics


Dátum vydania: október 2014