Sekcia: Vzdelávanie

 

Pohyblivosť a zakrivenie chrbtice: Akú úlohu zohrávajú v rýchlosti rotácie trupu u paralympijských športovcov?

Erika Zemková
Katedra športovej kinantropológie, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave
Technologický inštitút športu, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita v Bratislave
Inštitút fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Piešťanoch, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Problematike rozvoja sily svalov trupu a zlepšenia stability tzv. core sa venuje čoraz väčšia pozornosť. Podstatne menej štúdií sa zaoberá ich diagnostikou, a to tak pri aktivitách bežného života (napr. zdvíhanie a premiestňovanie bremien) ako aj športových činnostiach. Týka sa to najmä posudzovania svalového výkonu produkovaného počas rotačných pohybov trupu pri úderoch, vrhoch či hodoch, kde sa zapájajú do činnosti práve svaly v oblasti trupu. Ešte viac sa však v tejto súvislosti zabúda na zakrivenie chrbtice a celkovú pohyblivosť, najmä pokiaľ ide o hendikepovaných športovcov s narušenou posturou a obmedzeným rozsahom pohybu.

Sila „core“ sa v športe uplatňuje napríklad pri zdvíhaní činky vo vzpieraní či hodoch a premiestňovaní súpera v džude a zápasení, počas ktorých sú okrem iných, aktivované aj svaly v oblasti trupu. Iným príkladom sú rotačné pohyby trupu pri záberoch pádlom v kanoistike, vrhoch guľou, hodoch loptou či úderoch končatinami v karate, tae-kwon-de a boxe alebo prostredníctvom tenisovej rakety, hokejky či golfovej palice. Sila sa prenáša postupne z oblasti bedier a torza k ramenám a rukám. V takomto kinetickom reťazci z proximálnych k distálnym segmentom zohráva významnú úlohu pohyblivosť počas rotačného pohybu trupu. Táto pohyblivosť je obmedzená v prípade rotácií trupu vykonávaných v sede. Spolu s nemožnosťou zapojenia sily svalov dolných končatín do rotačného pohybu trupu je príčinou jeho nižšej rýchlosti a celkového produkovaného výkonu v porovnaní s rotáciami trupu v stoji. Táto schopnosť môže byť ešte výraznejšie ovplyvnená v prípade hendikepovaných športovcov dlhodobo pripútaných na vozík.

Naša štúdia skutočne ukázala, že maximálna i priemerná rýchlosť rotácie trupu, ako aj jej zrýchlenie a tomu príslušný rozsah pohybu boli významne nižšie u paralympijských stolných tenistov ako zdravých športovcov.Rozsah pohybu pri rotáciách trupu významne koreloval s maximálnou a priemernou rýchlosťou v akceleračnej fáze rotácií trupu u paralympijskýchaj zdravých športovcov. Významný vzťah bol zistený aj medzi rozsahom pohybu a zrýchlením rotácie trupu, avšak len u paralympijských stolných tenistov.Tieto zistenia naznačujú, že výrazne nižšia rýchlosť a najmä zrýchlenie v počiatočnej fáze rotácie trupu u paralympijských stolných tenistov mohla byť v dôsledku ich limitovaného rozsahu pohybu trupu.

K nižším rýchlostiam rotácií trupu mohlo prispieť aj zakrivenie chrbtice u paralympijských športovcov, ktorí ju môžu mať deformovanú v dôsledku zranenia alebo dlhšie trvajúceho sedenia na vozíku.Zistili sme totiž, že obe skupiny mali porovnateľné hodnoty hrudnej kyfózy, avšak paralympijskí stolní tenisti vykazovali nižšiu lumbálnu inverziu (konkávnosť v smere posterior)a panvovú retroverziu ako zdraví športovci.Štúdia odhalila negatívny vzťah rýchlosti, ako aj zrýchlenia rotačného pohybu trupu s hodnotami zakrivenia chrbticev lumbálnej oblasti u paralympijských stolných tenistov. Toto naznačuje, že športovcis tendenciou k normálnemu zakriveniu chrbtice v lumbálnej oblasti boli schopní rýchlejšie iniciovať pohyb a produkovať vyššiu rýchlosť pri rotáciách trupu.Na druhej strane, nevýznamná korelácia bola u nich zistená medzi rýchlosťou rotacií trupu a hodnotami zakrivenia chrbtice v hrudnej oblasti.V prípade zdravých športovcov rýchlosť rotačného pohybu trupu nesúvisela so zakrivením chrbtice ani v hrudnej ani v lumbálnej oblasti.

Okrem toho preukazovali paralympijskí stolní tenisti nižšiu ohybnosť v hrudnej a lumbálnej oblasti počas maximálnej flexie trupu v sede s nohami pokrčenými v kolenách. Táto znížená ohybnosť chrbtice a jej zakrivenie v zmysle nižšieho stupňa zakrivenia chrbtice v lumbálnej oblasti (o 80,7 %) mohli prispieť k menšiemu rozsahu pohybu pri rotáciách trupu (o 45,5 %) a následne aj nižšej rýchlosti produkovanej počas rotácií trupu (o 66,5 %) u paralympijských stolných tenistov v porovnaní so zdravými športovcami.

Je preto veľmi pravdepodobné, že u týchto športovcov viac prispieva k rýchlosti úderu v stolnom tenise distálna časť tela. Bolo preukázané, že pri obmedzenej pohyblivosti dolnej a hornej časti tela jedinci strácajú až 36 %, resp. 47 % rýchlosti pri odhode lopty. Tento fenomén bol pozorovaný u jedincov s nedostatočnou silou svalov trupu, ktorí tento nedostatok kompenzovali zapájaním svalov ramena a ruky. V prípade hendikepovaných športovcov dlhodobo pripútaných na vozík možno okrem hypomobility predpokladať aj nižšiu silu svalov trupu. Preto by sa u nich mala venovať väčšia pozornosť tak rozvoju sily svalov trupu, ako aj zvýšeniu pohyblivosti a ohybnosti chrbtice.

K podobným výsledkom sme dospeli aj u bežnej fyzicky aktívnej populácie. Zistili sme, žerýchlosť rotačného pohybu trupu významne korelovala s rozsahom pohybu počas rotácie trupu u mladých (v priemere 21 roční) aj starších ľudí (nad 60 rokov). Starší ľudia však mali významne nižšiu rýchlosť v akceleračnej fáze rotácie trupu a tomu príslušný rozsah pohybu ako mladí ľudia. Toto možno pripísať zníženej flexibilite ich pohybového aparátu v dôsledku zvýšenej tuhosti svalovo-šľachového komplexu. Táto schopnosť teda zohráva významnú úlohu aj u rekreačných športovcov vyššieho veku, a preto by sa v tréningu mali zamerať na jej zlepšenie. Podobný trend sa ukázal aj v prípade výkonnostných športovcov, avšak niektorí boli schopní dosiahnuť vysoké hodnoty výkonu bez ohľadu na rozsah pohybu pri rotáciách trupu v sede či stoji. 

Príspevok s názvom „Association of Trunk Rotational Velocity with Spine Mobility and Curvatures in Para Table Tennis Players“ autorov Erika Zemková (Katedra športovej kinantropológie, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave), José María Muyor (Laboratórium kineziológie, biomechaniky a ergonómie, Fakulta pedagogických vied, ošetrovateľstva a fyzioterapie, Univerzita v Almeríi) a Michal Jeleň (Technologický inštitút športu, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita v Bratislave) bol publikovaaný v International Journal of Sports Medicine (2018;39(14):1055-1062. doi: 10.1055/a-0752-4224).

Štúdia bola realizovaná v rámci projektov finančne podporených Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (č. 1/0373/14 a 1/0824/17) a Agentúrouna podporu výskumu a vývoja(č. APVV-15-0704).

                                         ZDRAVÝ ŠPORTOVEC                                   PARALYMPIJSKÝ STOLNÝ TENISTA


Zakrivenie chrbtice (červená čiara) a maximálna flexia trupu v sede s nohami pokrčenými v kolenách (modrá čiara)
 


Rýchlosť rotácie trupu (modrá čiara) a príslušný rozsah pohybu (červená čiara)
 

Dátum vydania: február 2019