Sekcia: Vzdelávanie

 

Polstoročie od domáceho ženského svetového basketbalového šampionátu

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Veru, ubehlo už polstoročie odvtedy, čo sa v roku 1967 uskutočnili v bývalom Československu V. majstrovstvá sveta v basketbale žien. Bola to významná športová udalosť pod deravými košmi u nás a očakával sa výborný basketbal a, vzhľadom na silu vtedajších generácií spod deravých košov, aj úspech domácich hráčok. Očakávania neboli vôbec prehnané, pretože v časoch 50., 60. i 70. rokov minulého storočia, kedy sa hrávalo ešte vonku (na krytých palubovkách sa začalo hrávať až od polovice 70. rokov) patril československý mužský i ženský basketbal k európskej špičke a dosahoval významné medailové umiestnenia na európskych i svetových šampionátoch. Československé reprezentantky získali na svetových fórach viacero medailí, tú prvú, striebornú na MS 1959 v Moskve, ďalšie rovnakej hodnoty na MS 1964 v Lime a MS 1971v Sao Paolo. K nim pridali aj niekoľko bronzových umiestnení z majstrovstiev sveta. Boli tretie na MS 1957 v Riu de Janeiro, MS 1967 v Prahe a MS 1975 v Cali. Pozoruhodnou medailovou bilanciou sa mohol hrdiť československý ženský basketbal na majstrovstvách starého kontinentu. Striebro brali naše ženy na ME 1952 v Moskve, ME 1956 v Belehrade, ME 1962 v Mulhouse, ME 1966 v Cluji, ME 1974 v Cagliari a ME1976 v Clermond-Ferrande, bronz potom na ME 1950 v Budapešti, ME 1958 v Lodži, ME 1960 v Sofii, ME 1964 v Budapešti, ME 1972 vo Varne a ME 1978 v Poznani.

Vtedajší tréner reprezentácie M. Kříž zverejnil nomináciu necelé dva týždne pred šampionátom, v apríli 1967. Figurovali v nej hráčky: Štecherová, Kyzlinková, Mikulášková, Melicharová, Richterová, Rumlerová, Jošková, Zvolenská, Soukupová, Holková, Jindrová, Mrázková. Generálkou reprezentantiek boli dve merania síl s Juhosláviou v aktuálnej sezóne, obe víťazné, ale nie s kladným hodnotením hry našich žien. Jedna zo skupín MS sa hrala v Bratislave, kde sa stretli členky družstva už dvanásteho apríla večer. Tréner Kříž sa o skupine vyjadril takto: „Bratislavská skupina by mala byť pre nás tréningom pred ťažkými bojmi, ktoré nás čakajú vo finálovej skupine v pražskej športovej hale.“


Momentky zo zápasov žien ČSSR proti NDR a Juhoslávii

Československo, Taliansko, Kuba, Južná Kórea – to boli celky, ktoré tvorili bratislavskú skupinu a mali bojovať o postup do pražského finále. Ako prvé pricestovali do hlavného mesta Slovenska Talianky, rýchlikom z Budapešti, a ubytovali sa v hoteli Carlton. Ich vedúci výpravy A. Placido vyhlásil: „Našim zbožným želaním je obsadiť v bratislavskej skupine druhé miesto za Československom.“ Dievčatá z Apeninského polostrova si ako prvé vyskúšali palubovku i koše v športovej hale na Pasienkoch, kde sa bude hrať. Pôvodné vyžrebovanie dvojíc prvého hracieho dňa , v ktorom sa mali stretnúť o 17.30 Kuba – Južná Kórea a o 19.15 ČSSR – Taliansko, sa nečakane muselo zmeniť. Kuba totiž pricestovala iba do Prahy a do Bratislavy už nepokračovala – na protest proti stanovisku Medzinárodnej basketbalovej federácie voči KĽDR. FIBA tejto krajine už tretíkrát odmietla československý návrh na jej účasť na MS. V bratislavskej skupine teda zostali iba tri družstvá, ktoré narýchlo doplnili vybraným družstvom Bratislavy, ktoré štartovalo mimo súťaže, aj kvôli divákom. Dvojice pre prvý deň vyzerali po výmenách takto: Južná Kórea – Taliansko, ČSSR – výber Bratislavy.

FIBA zastupoval na MS v Bratislave Francúz Busnel, ktorý sa o aktuálnom dianí v ženskom basketbale vyjadril: „Tréneri začali hľadať vysoké hráčky, forsírovať ich do družstiev. Do popredia sa dostáva silový basketbal, kde dominujú práve takéto hráčky. Vysoké basketbalistky ani zďaleka nedosahujú úroveň svojich nižších kolegýň. Ich pohyb oku nelahodí a obecenstvo si žiada estetiku. Ak sa aj naďalej budú forsírovať vysoké hráčky, nastane katastrofa.“ Na otázku či videl Bratislavu, odpovedal: „Videl a som veľmi spokojný. Palubovka je tu mäkká, to bude nevýhoda pre vysoké hráčky, ale to je dobré. Môj tip na víťaza? ČSSR alebo ZSSR, čierny kôň súťaže – Brazília.“

Vystúpenie hráčok ČSSR v Bratislave bolo prinajmenšom rozčarovaním. Domáca reprezentácia si užila krušné chvíle a mala nečakané problémy. V zápase s Taliankami pôsobila bezradným dojmom a ozývali sa hlasy, že horšie sa hrať už ani nedá. Naša reprezentácia ako vysoký favorit po prehratom polčase zvíťazili iba tým najmenším rozdielom 41 : 39. Hra sa im od začiatku nedarila, lopta lietala mimo obruče, s pribúdajúcimi minútami stúpala nervozita a schyľovalo sa k senzácii. Tréner Kříž vystriedal až desať hráčok, ale ani jedna sa strelecky neuchytila. Potešiteľné bolo, že dievčatám nechýbala bojovnosť a víťazstvo zachránili iba vďaka úžasnej vôli celého kolektívu. „Myslím si, že taký zlý výkon sa nedá opakovať“, komentoval po zápase reprezentačný tréner. A predsa... Smutný bol taliansky tréner J. C. Primo, keď jeho zverenky nevyužili nečakanú šancu na víťazstvo nad jedným z favoritov šampionátu: „Celé stretnutie bolo záležitosťou šťastia. Moje hráčky výborne bránili, žiaľ, nepremenili 50 percent trestných hodov. Dievčatá ČSSR boli nervózne a proti našej obrane sa nevedeli presadiť. Skvelý výkon podali rozhodcovia.“

ČSSR – Južná Kórea 66 : 67, po polčase 34 : 34, taký bol pondelňajší výsledok ďalšieho zápasu našich dievčat, ktorým sa skončili boje v bratislavskej kvalifikačnej skupine. Aj táto tesná prehra, ktorá bolela, nám stačila, podobne ako nášmu súperovi z Ázie, na postup do pražského finále. Bola to obrovská dráma, zástupca FIBA R. Busnel, veľký bojovník za zdravé ovzdušie v halách, zabudol na všetky svoje vyhlásenia a päť minút pred koncom tohto napínavého zápasu si pri rozhodcovskom stolíku zapálil cigaretu – a aj ju dofajčil. Československé ženy hrali opäť zle, chybné prihrávky prevažovali, slabá streľba, na konci zápasu sme sa dopúšťali taktických chýb. Domáce hráčky pôsobili unaveným dojmom, akoby stratili radosť z pohybu a chuť po lopte.


Reprezentačný tréner Ján Hluchý so svojimi zverenkyňami z reprezentácie v roku 1971

V skupinových bojoch došlo aj k ďalším prekvapeniam. Do finále sa nekvalifikovali  Bulharky, Američanky a ani Brazílčanky. Podľa toho, čo sa dialo na Pasienkoch, ale aj v Gottwaldove a Brne, kde boli ďalšie skupiny, sa dá konštatovať, že hra sa zrýchlila a získala na tvrdosti. Domáci odborníci sa zhodli, že zahraničné družstvá hrajú „mužskejší“ basketbal ako naše. Naši domáci rozhodcovia k tomu prispievajú, pretože pískajú úzkostlivo a nútia hráčky k jemnosti, ktorú zahraničie už dávno nepraktizuje.  Finálové boje začínajú 19. apríla v Prahe. Pred nimi bol tréner Kříž napriek situácii v našom družstve optimistom: „Nič nie je stratené ani po nešťastnej prehre s Južnou Kóreou v Bratislave. Finále prinesie ešte mnohé prekvapenia. Do bojov ideme s optimizmom a dúfame v podporu pražských divákov. Forma družstva nie je taká zlá, ako ukazujú výsledky, je to len otázka psychiky. Potrebujeme jeden dobrý zápas, aby hráčky získali sebadôveru a potom bude všetko ľahšie.“

Výsledky československých reprezentantiek vo finále: ČSSR – Juhoslávia 69 : 35, ČSSR – ZSSR 52 : 62, ČSSR – NDR 60 : 54, ŠSR – Japonsko 68 : 45. Slová trénera Kříža sa nakoniec s podstate potvrdili, naše hráčky sa vo finálovej pražskej časti šampionátu predsa len zlepšili a bola z toho bronzová medaila za tretie miesto, aj keď túžobné prognózy hovorili o zlate z domáceho prostredia. Celkové poradie na V. MS 1967 v basketbale žien v Československu bolo takéto: 1. ZSSR, 2. Južná Kórea, 3. ČSSR, 4. NDR, 5. Japonsko, 6. Juhoslávia, 7. Bulharsko, 8. Brazília, 9. Taliansko, 10. Austrália, 11. USA. V záverečnom hodnotení šampionátu zazneli slová chvály na organizáciu i novinársky servis, na druhej strane sa vynáral sedemstotisícový deficit šampionátu.


Dátum vydania: september 2017