Sekcia: Vzdelávanie

 

Postrehy z národného behu Devín-Bratislava 2014

Mgr. Igor Kováč, Národné športové centrum

Uplynulú nedeľu som sa zúčastnil 67. ročníka národného behu Devín – Bratislava. Treba povedať, „odvážil som sa.“ V zime totiž vôbec nezvyknem behať. Tento rok však žiadna zima vlastne nebola a ak, tak skôr „stredomorská“. Teplé počasie ma preto vyhnalo von oveľa skôr ako inokedy. Nabehané kilometre v úvode roka som sa preto rozhodol využiť účasťou na tomto najstaršom bežeckom podujatí na Slovensku – beží sa od roku 1921.

Bol som zvedavý, ako to bude vyzerať. Hneď pri výstupe z autobusu v Devíne som stretol Katku Bérešovú, našu olympioničku z Londýna v maratóne a bývalú členku NŠC. Spoločne s jej priateľmi sme strávili spolu asi hodinu. Prezliekli sme sa, pričom nám Katka všetkým pripla štartové číslo a potom sme čakali na štart. Pohľad na devínsky hrad bol úžasný, aj keď miestami bol prizdobený skupinkami urinujúcich chlapov. Tento rok sa na štart postavilo rekordných 5579 bežcov. Prihlásených vraj bolo ešte o tisícku viac - 6567.

Keďže to bol môj prvý beh, nemal som nahlásený čas, a tak som sa ocitol až takmer na konci štartového poľa. Mojím cieľom bolo absolvovať necelých 12 km pod jednu hodinu. Už po štarte som však zistil, že to nebude také jednoduché. Prvých niečo vyše 600 m som totiž v tej mase išiel krokom. Skutočný beh sa začal až na méte 11 km pred cieľom a bolo sa treba neustále predierať davom ľudí dopredu. Často sa mi naskytol pohľad, ako sa kilometer predo mnou vinie súvislá masa ľudí, ktorá nemala konca.

Asi na treťom kilometri som „stretol“ ďalšieho člena NŠC Riša Vargu ako robil sparinga svojej priateľke, tak som ich len v rýchlosti pozdravil. Počasie bolo výborné a bežalo sa veľmi dobre. Masa človeka vždy potiahne lepšie, ako keby mal bežať sám. Pri trati bolo stále veľa divákov, ktorí si bežcov fotili, povzbudzovali ich a niektorí z nich im dokonca ponúkali aj občerstvenie. Na výber nebola len minerálka, ale dokonca aj pivo. Počas behu som bol svedkom toho, ako vojaci v plnej poľnej, v uniformách a kanadách absolvovali celú trať. Videl som, ako mladík so zjavným fyzickým hendikepom beží opierajúc sa o rameno svojej partnerky, ktorá ho sprevádzala celú cestu na bicykli. Mladá pani si zasa viedla vedľa seba svojho psieho miláčika. Dokonca som stretol aj veľký bežiaci banán...

Do cieľa som prišiel v pohode. Vítali nás davy divákov. Len ten výsledný čas ma príliš nepotešil – 1:03:52 bolo predsa len viac, ako som čakal. Čistý čas na 11 km som však zvládol za 57:12. Úvodných niekoľko stoviek metrov sa jednoducho podpísalo na výsledku. V cieli som sa opäť zvítal aj s Katkou Bérešovou, ktorá vyhrala súťaž žien v rekordnom čase 39:31.

Netuším, či bude ešte nejaké nabudúce. To bude závisieť od budúcoročnej zimy, či vybehnem von už koncom februára alebo až v máji. Každopádne to bolo skvelé podujatie a výborne strávený čas. Každému vrelo odporúčam postaviť sa na štart a dobehnúť až do cieľa – aspoň raz v živote.

S Katarínou Bérešovou pred štartom behu Devín-Bratislava 2014 a po dobehnutí do cieľa ako víťazkou v kategórii žien.


Dátum vydania: 17. apríl 2014