Sekcia: Vzdelávanie

 

Predčila moje očakávania, nechala srdce na dráhe

Marcel Lopuchovský, Národné športové centrum

Iveta Putalová prekvapila celú atletickú verejnosť postupom do finále na HME v Prahe. Cieľ pred európskym šampionátom bol jednoznačný - prebojovať sa do semifinále a posunúť slovenský rekord pod hranicu 54s, čo sa jej nakoniec podarilo. Famózne finiše ju každým behom posúvali za hranice slovenských rekordov a zastavili sa až vo finále na hranici 52,84s. Od bronzovej medaily  ju delilo 22 stotín, čo sa ešte nepodarilo žiadnej Slovenke v histórii šprintérskej disciplíny. Už prvý deň HME, predpoludním, v prvom rozbehu z druhej dráhy, prekvapila slovenských odborníkov, keď sa zlepšila z 54,04 s na 53,28s, posunula narodný rekord o 72 stotín sekundy, časom sa nominovala do večerných semifinálových behov, ktoré boli v ten istý deň presne o 6 hodine a 17 minúte. Bol to veľmi krátky čas na regeneráciu. Iveta to zvládla na výbornú pomocou realizačného tímu (super fyzioterapeutov),  čím sa odvďačila vo večernom behu nečakaným postupom do sobotňajšieho finále a opätovne zlepšením slovenského rekordu na 52,99s, a to v prvej dráhe. To naznačovalo, že Iveta je v super forme. Literatúra, ako aj moje skúsenosti hovoria, že atlét, ktorý dostane prvú dráhu v hale, je dopredu odpísaný a nemôže očakávať  nejaké výrazné zlepšenie a celkový výsledok. Iveta túto teóriu poprela, v zdrvujúcom finiši pri vbiehaní do cieľa sa jej uvoľnila prvá dráha a ani sám neviem, odkiaľ zobrala toľko síl, keď sa takzvane hodila do cieľa. Pri pohľade na tabuľu som veľmi netrpezlivo čakal na verdikt cieľovej kamery. Po niekoľkých sekundách sa pod Rosolovej menom zjavilo to Ivetine a jej famózny čas 52,99s. Iveta v tomto behu ukázala, aká je bojovníčka a nechala srdce na dráhe. Ja som od šťastia tak vyskočil, že som skoro spadol na nižšie poschodie, so šťastím ma zachytil Denis Danac. Keby sa mu to nepodarilo, neviem, čo by sa stalo. Postup do finále bolo niečo neuveriteľné a veľké prekvapenie pre celú našu výpravu. Bol som si istý, že Iveta vo finále urobí všetko pre to, aby neskončila na poslednom mieste, čo sa aj naplnilo. Mala 26 hodín na regeneráciu. Vedel som, že Iveta má veľmi dobrú regeneračnú schopnosť, čo sa mi osvedčilo na tréningoch, vedel som že po dôkladnej práci fyzioterapeutov z Bystrice zregeneruje a bude pripravená na sobotňajšie finále. Ani v najlepšom sne som neveril, že bude bojovať o medailu. Iveta má jednu veľmi dobrú vlasnosť: vie zvládať veľké preteky, vie sa s nimi vyrovnat po psychyckej stránke, je bojovníčka ako sa patrí.

Prišiel očakávaný deň a čas finále -  sobota 19:10.  Iveta si vybojovala konečne výhodnú tretiu dráhu. Tým, že sme mali trénerské miesta na najvyššom mieste, mohol som s prehľadom merať medzičasy. Aj napriek najpomalšej štartovej reakcii 0,211 to rozbeha Iveta veľmi svižne a pri medzičase na 200 m 24,3s som si v duchu pomysel, že dievča to riadne prepálilo. Čakal som, kedy ju to položí, ale ten pocit našťastie neprichádzal, stále sa držala, aj keď nie na veľmi výhodnej pozícii.  Bola uzavretá, no po čase som usúdil, že to vlastne bolo veľké šťastie, lebo 150 m sa vyvážala na chrtoch súperiek. Medzičas na 300 m 37,5s signalizoval, že keď to Iveta vydrží, bude to čas hlboko pod 53s, čo sa aj naplnilo. Pri vybiehaní zo zákruty mala moja zverenkyňa dostatok síl, že sa vedela ešte aj  “lakťovať” so Španielkou Indirou Terrerovou, čo ju doslova odstrelilo do piatej dráhy a nakoniec skončila na peknom 4. mieste, pričom zabehla v poradí šiesty národný rekord 52,84s. Je škoda, že šampionát nemohli sledovať slovenskí priaznivci atletiky, pretože vidieť niečo také,  aby slovenská atlétka zo skromných podmienok  vedela držať krok  s európskou špičkou, je úplne výnimočné.

Kto je Iveta Putalová?

Narodená 24. 3. 1988 v Bratislave, odchovankyňa Športoveho gymnázia v Bratislave, v súčasnosti študuje na Vysokej škole zdravotnictva a sociálnej práce sv. Alžbety,  je v treťom ročníku a finišuje na bakalárskej práci. Momentálne práve prestúpila do klubu Hraj na tie nohy v Bratislave.

Počas svojej atletickej kariéry prešla rukami viacerých trénerov: Ivan Suja, Danka Horská, Štefan Bielik, Dušan Štancel, otec Viliam Putala, ktorým chcem touto cestou poďakovat a odkázať im, že je to aj ich úspech, že Ivetu atletika stále baví a až teraz ukázala, čo v nej naozaj je, že sa do nej oplatilo investovať. Iveta v mládežníckych kategóriach ukázala, že je ozajstný talent. Veď ako dorastenka zabehla 60 m za 7,72s  a 200 m za 24,84s,  čo nie sú časy na zahodenie. Ako dievča si prešla zložitými obdobiami ako zdravotné problemy (mononukleóza) a po prekonaní mononukleózy prišiel na rad neadekvátny príprastok hmotnosti, kvôli čomu trpel hlavne pohybový aparát, nastali problémy s okostnicami. Jedno som vedel a cítil: keď dievča vydrží  a ostane pri atletike, môže raz bežať veľmi rýchlo. Ivet sa atleticky nevybila v rannej mladosti a teraz to začína prinášať ovocie a atletika ju baví o to viac.

 


Prierez  vykonostného rastu Ivety Putalovej v behu na 400 m a 200 m (2008 – 2015)
2015  (27 rokov) 400m 52.84 s
2014  (26 rokov) 400m 53,25 s    200m 24,12 s
2013  (25 rokov) 400m 54,82 s    200m 24,51 s
2012  (24 rokov) 400m 57,03 s    200m 26,47 s (nadváha slonica)
2011  (23 rokov) 400m 58,23 s    200m 26,73 s  (nadváha  mláďa slona)
2010  (22 rokov) 400m 56,43 s    200m 25,45 s  (mononukleóza)
2009  (21 rokov) 400m 56,18 s    200m 24,51 s
2008  (20 rokov) 400m 56,93 s    200m 25,03 s

V čom vidím výrazné zlepšenie v tomto roku 2015?

Sám som zvedavý, čo Iveta predvedie v hlavnej sezóne! Bilancovať je veľmi skoro, veď hlavná sezóna je predo dverami a halovú sezónu už môžme pomaly hodnotiť ako veľmi úspešnú.  Úspech vidím v prvom rade v tom, že dostala finančnú pomoc od nového klubu Hraj na tie nohy, do ktorého prestupuje v jarnom období. Finančne jej pomohli aj napriek tomu, že nebola jeho členkou a nemali 100% záruku prestupu. To si ako tréner veľmi vážim,  nemôžem zabudnút ani na finančnú pomoc od Slovenského atletického zväzu.

Začiatok prípravneho obdobia začala tyždňovým reprezentačným sústredením v Tatrách v hoteli FIS, kde si pobyt ešte predĺžila o jeden tyždeň. Toto sústredenie bolo zamerané na rozvoj všeobecného posilňovania, odrazov a kondície formou kondičnej turistiky a klusaní na úrovni aerobného pásma (AP do 2mmol / LA). Tým že sme sa cielene pripravovali na halovú sezónu, bol som nútený skrátiť akumulačné obdobie na 8 týždňov. Predošlé roky som sa snažil naťahovať toto obdobie na 12 týždňov, čo je pre niektorých slovenských trénerov absurdné. Len pre informovanosť: Ivetine objemové dávky sa pohybovali od 50 km do 70 km za týždeň v tomto období.  Koncom novembra sme odchádzali na 2 x po 3 týždňové sústredenia do Južnej Afriky, do vychýreného stredohorského strediska v Potchefstroome, vo výške 1350 metrov nad morom,  kde si začínajú zvykať chodiť silné atletické federácie ( Francúzsko, Poľsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Anglicko, Nemecko atď.). Pre mňa je to stredisko veľmi známe, chodieval som sem ako atlét a mimoriadne sa mi tam zapáčilo. V tomto období sme mali kvalitné klimatické podmienky a mohli sme sa viac zamerať na väčší objem ako rýchlosti, tak aj náväzne na rozvoj rýchlostnej vytvalosti rôzne variácie s ťahačom, bez ťahača, pričom celkový objem na tréningu predstavoval 500 až 700 m v rôznych kombináciach. K tomu musela byť k dispozícii posilňovňa (dovolili sme si väčší objem sily), čo som sa potom snažil pretransformovať do výbušnej sily formou odhodu a odrazu, čo som zase neskôr videl ako veľmi efektívne. Iveta tým, že vôbec nechodievala na podobné sústredenia, aj napriek tomu veľmi dobre reagovala na nadmorskú výšku. Aklimatizácia jej trvala päť dní. Všetko som sa snažil kontrolovať pomocou sportestera a laktátomeru. Tým že si upravila stravu a zmenila jedálniček, začala jedávať potraviny, ktoré jej automaticky dopĺňali zásoby železa, čo je nesmierne dôležité pri trénovaní vo vysokých  nadmorských výškach. To sa u nej odzrkadlilo pri naberaní všeobecnej kondície a následne behaní špeciálnych temp na 400 a 800 m.  Odporúčam: keď máte nízku hladinu železa, ani nechoďte do hôr.

 
Potchefstroom je univerzitné mestečko, ktoré má vraj okolo 1miliona obyvateľov, ale aj s priľahlými dedinami. Počas školského roka je tam cez 30 000 študentov. Mestečko žije športom a atletika patrí medzi tri najpopulárnejšie športy. Na prvom mieste je americky futbal, druhé miesto patrí pozemnému hokeju, tretia je atletika. Atléti tu majú veľmi dobré zázemie, preto vrelo odporúčam atlétom aj trénerom navštíviť toto stredisko. Inšpirujete sa, naberiete ďalšiu energiu do práce.  Má to však aj nevýhodu, pretože poniektorí berú JAR ako rozvojovú krajinu, ale nie je to tak, v športe sú pred nami o poriadny kus. Vždy, keď sa vrátim domov, musím dlhšie obdobie doslova predýchavať, ako  chceme konkurovať svetu, keď nemáme podmienky adekvátne súperom.

Dvojtýždňový mikrocyklus pred halovou sezónou


Dátum vydania: 8. 4. 2015