Sekcia: Vzdelávanie

 

Rodák z Hronca prvým olympionikom

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Bola to veľká sláva, keď 6. apríla 1896 v Aténach krátko po 15. hodine otvorili prvé novodobé hry olympiád. Záujem Grékov, patrične hrdých na obnovenú tradíciu z čias dávnej antiky, bol obrovský. Na krásnom, zrekonštruovanom štadióne sa tiesnilo vyše 70-tisíc návštevníkov a na okolitých pahorkoch, z ktorých bolo tiež vidno, ďalšie tisíce. Mimochodom, divácky rekord z premiérových aténskych hier bol prekonaný až na X. OH 1932 v Los Angeles.

Určité sklamanie Medzinárodného olympijského výboru i gréckych usporiadateľov nastalo z nižšej účasti krajín, keď z 34 pozvaných sa hier zúčastnilo iba 12 z troch kontinentov, pričom z celkového počtu 300 športovcov bolo až 230 Grékov. O olympijské pocty sa súťažilo v deviatich športoch: atletike, cyklistike, gymnastike, plávaní, streľbe, šerme, tenise, vzpieraní a zápasení. Medzi zúčastnenými krajinami nechýbalo ani Uhorsko so svojou osemčlennou výpravou športovcov. Súťaže na Panathénajskom štadióne odštartovala atletika, pričom prvou disciplínou bol beh na 100 metrov. Bežali sa tri rozbehy a hneď v tom prvom sa postavil na štart rodák z Hronca, vtedy člen MAC Budapešť, majster Uhorska, Alojz Szokol, vo výsledkových listinách figurujúci pod podobou Alajos Szokolyi. Zhoda okolností chcela, aby mal v tom čase 25-ročný šprintér na drese štartové číslo 1. Náš rodák sa držal výborne, dobehol na druhej, postupovej pozícii za Američanom Lanem.

Alojz Szokol bol všestranným športovcom, atlétom, pôvodne bol prihlásený až v šiestich disciplínach, aj keď napokon v troch skokanských – diaľka, výška, žrď - nefiguroval. Prakticky bezprostredne po dobehu rozbehu najkratšieho šprintu absolvoval trojskok, pristál na značke 12, 30 m a zároveň to bol jeho jediný pokus. Viac sa stihnúť nedalo, ponáhľal sa totiž na finále stovky. To ešte netušil, že práve týmto jediným trojskokanským výkonom obsadí konečné štvrté miesto. Finále jeho hlavnej disciplíny, stovky, bolo dramatické. Štart sa Szokolovi mimoriadne vydaril, dve tretiny trate bol na čele, až v závere ho predstihli Američan Burke a Nemec Hoffmann, pričom stačil ešte odraziť útok svojho amerického premožiteľa z rozbehu. Náš atlét tak vybojoval v konkurencii osemnástich pretekárov skvelé umiestnenie i úspech pre Uhorsko. Aj keď medaila z toho nebola, pretože tie v Aténach odovzdávali iba prvým dvom v poradí.

Treťou Szokolovou disciplínou bol beh na 100 metrov cez prekážky. Bežali sa dva rozbehy, v tom svojom bežal náš prvý olympionik výborne a až do predposlednej z ôsmich prekážok mu dýchali jeho súperi na chrbát. Žiaľ, práve na nej zakopol a dobehol spoločne s Francúzom Reichelom na druhom a treťom mieste, za Britom Gouldingom. Do finále nenastúpil ani on ani Francúz, keď ich rozhodcovia po dlhých diskusiách z ďalších bojov nepochopiteľne vylúčili.

Alojz Szokol dosiahol teda najväčší úspech v krátkom hladkom šprinte. Čas víťazného Američana Burkeho bol 12,0 sek., Szokol za ním zaostal o šesť desatín, jeho výsledný čas bol 12,6, čo nebol žiadny „svetový“ čas, pretože doma dosahoval náš šprintér bežne časy pod 12 sekúnd. Treba však pripomenúť, že podklad atletickej dráhy v Aténach bol piesčitý, mäkký, počas atletických súťaží silná páľava a nevýhodou bola aj dosť slabá medzinárodná konkurencia, keď mnohé krajiny, resp. ich vlády neverili ešte iba formujúcemu sa olympijskému hnutiu a do Atén športovcov nevyslali vôbec alebo iba symbolicky. Pre Alojza Szokola boli aténske olympijské hry prvou aj poslednou olympiádou. Jeho meno je vryté do olympijskej histórie natrvalo.

 

Dátum vydania: 2008