Rozhovor s Richardom Nagyom (NŠC), prvým plavcom s A-limitom na Rio 2016

Bratislava (Nový čas víkend 25/2015) - Vo vode si spieva

Spí, pláva, učí sa, spí...Životný rytmus vytrvalostného plavca a športovca NŠC Richarda Nagya (22) je celé roky nemenný,  a tak nečudo, že vôbec nepozná pravý študentský život, a dokonca nemá ani frajerku. Čo však má, je miestenka na najbližšie olympijské hry, kde nás bude reprezentovať na 1500 m voľným spôsobom.
Jeho bežný deň počas prípravy sa začína budíkom desať minút po piatej. „Potom do seba niečo natlačím a od šiestej približne do deviatej mám tréning. Po jeho skončení idem buď do školy, alebo domov vyspať sa. Poobedňajší tréning je od tretej do piatej, predtým si ešte stihnem zacvičiť, potom sa vystrečujem a idem domov spať,“ konštatuje dobre naladený mladík a úplne zbytočne dodáva: „ Keď netrénujem, tak zo všetkého najradšej spím. Alebo relaxujem – najlepšie poležiačky.“

Recitátor
Týždenne vraj strávi vo vode presne toľko, čo trvá jeden deň – 24 hodín. „Cez bežný týždeň naplávam do 80 km, na sústredeniach je to cez 100,“ ráta a pridá aj jednu zaujímavosť – najviac sa mu vraj za jeden tréning podarilo zaplávať 18 kilometrov.
Počas nekonečných hodín v bazéne má more času rozmýšľať.“Keď trénujem, tak si spievam, recitujem, rozprávam sa sám so sebou, znova spievam, myslím na obed, na raňajky. Myslím na čokoľvek, na čo sa dá, aby som ten tréning prežil,“ vysvetľuje. Keď však preteká, situácia je úplne iná: “Vtedy nemyslím na nič, mám prázdnu hlavu, som plne sústredený.“

Príliš veľa slabín
Ak má byť k sebe kritický, uznáva, že jeho najslabšou stránkou sú obrátky. „A štarty. Také tie technické veci – všetko, čo robím v bazéne okrem plávania. A prsia a motýlik a znak,“ smeje sa. „Mám príliš veľa slabín, o ktorých viem a ktoré by som mal zlepšovať.“
Plávanie dopĺňa aj ďalšími športmi. „Kvôli kondičnej príprave zvyknem behávať, sem – tam posilňovňa, chodievali sme hrávať hokej. No to skôr rekreačne, aby človek prestal aspoň na chvíľu myslieť na plávanie.“ A zo zabehaného kolobehu veľmi rád vypadne aj raz za rok, keď spolu s rodinou odíde na chatu do Česka. „Je to uprostred lesa, nie je tam elektrina ani signál. Tam si zvyknem oddýchnuť.“

Splnený sen
Mimochodom, plávanie nie je veľmi náročné na výbavu, a tak Richard za rok vymení len asi 3-krát plavky a podobne je to s okuliarmi. „Tie zoderiem asi dvoje tak, že sa už cez ne nedá pozerať,“ rozpráva držiteľ slovenských rekordov na 400, 800 i 1 500 m voľným spôsobom a 400 m polohové preteky. Reprezentoval nás na majstrovstvách sveta aj majstrovstvách Európy a ako jeden z prvých si už vybojoval aj miestenku na svoju prvú Olympiádu do Ria 2016. „Je to môj sen odmalička, súťažiť tam s najlepšími a vidieť celú tú atmosféru. To je skúsenosť na celý život,“ tvrdí.

Nesplnený sen
Okrem účasti na olympiáde má aj ďalší sen. „Chcel by som zaplávať moju slávnu 1 500 pod 15 minút – konečne. No a byť spokojný s tým, čo som v športe dosiahol, aby som potom, keď raz skončím, mohol povedať: Spravil som pre to všetko, som sám so sebou spokojný, môžem sa na to vybodnúť, ísť do dôchodku a užívať si normálny život. Raz by som tiež chcel mať rodinu, decká a spraviť z nich nehovorím, že športovcov, ale spokojných ľudí,“ filozofuje.

Budúci psychológ
Ako sme sa zmienili, keď práve netrénuje ani nespí, chodí do školy. „Študujem psychológiu na Filozofickej fakulte UK  Bratislave. Zaberá mi to dosť času,“ hovorí. Pravý študentský život, to je však niečo, čo nepozná.
„Mal by som nejako spoločensky žiť so svojimi spolužiakmi, no to som ešte za tie tri roky, čo som na škole, neabsolvoval.“ A tak životosprávu občas poruší aspoň v strave. „Hamburger sa sem–tam pritrafí. A asi som závislý od sladkostí, no snažím sa to obmedzovať,“ priznáva, no zároveň dodáva, že jeho najobľúbenejším jedlom sú typicky slovenské bryndzové pirohy.
A keď príde reč na jeho najväčšieho fanúšika, bez váhania konštatuje: “Môj otec a určte aj nejakí kamaráti.“ Nejaká priateľka by sa nenašla? „Už nie. Dnes večer mám voľno, baby!“ zakončí so smiechom.


Ilustračné foto Richard Nagy