Rozhovor s Tomášom Klobučníkom po ME v plávaní v krátkom bazéne

Dvadsaťdvaročný Tomáš Klobučník účastník na ME v krátkom bazéne vo francúzskom Chartres, ktorého od jesene vedie nemecký tréner Dirk Lange (zatiaľ len na diaľku, no čoskoro by mal zverenec za ním odísť natrvalo do Grazu), utvoril štyri slovenské rekordy a dosiahol najlepší výsledok zo slovenskej pätice – 10. miesto.

S akými ambíciami ste odchádzali na šampionát?

„Vždy treba byť skromný. Chcel som nejaký rekord, čo sa mi podarilo, ale umiestnenie mohlo byť lepšie.“

Mali ste na mysli konkrétnu priečku?

„Na začiatku sezóny som si dal cieľ byť do desiateho miesta, čo sa mi s odretými ušami podarilo, no opakujem, že mohlo to byť lepšie.“

Čakali ste štyri slovenské rekordy?

„Nečakal som až štyri. Odchádzal som však na ME s cieľom, že tam idem utvoriť slovenské rekordy.“

Na všetkých tratiach?

„Nie, rátal som so stovkou a dvojstovkou.“

Takže najviac vás prekvapili dve zlepšenia na päťdesiatke?

„Dá sa tak povedať, lebo na nej som urobil najväčší skok.“

Čím si to vysvetľujete?

„Neviem. Hádam tým, že tri mesiace spolupracujem s novým trénerom, tréningy ma bavia a plávanie si užívam. Bodaj by to tak išlo z pretekov na preteky.“

Na prsiarskej dvojstovke ste skončili desiaty, trinásť stotín od finále. Chvíľu po pretekoch ste boli nespokojný. Ako tento výsledok vnímate s istým odstupom?

„Som dosť nespokojný, lebo som urobil niektoré chyby, ktoré si nemôžem dovoliť urobiť, a potom ma to veľmi mrzelo. Mohol som viac zabojovať. Asi som sa veľmi videl vo finále, myslel som si, že to bude až príliš jednoduchá cesta.“

Vnímate to ako premárnenú šancu?

„Vnímam to ako moje zlyhanie a hnevám sa sám na seba.“

Akú ste mali predstavu o čase na dvojstovke?

„Veril som si na 2:07. Stotinky za tým nedokážem odhadnúť, no chcel som, aby sa výkon začínal sedmičkou. Dúfam, že o tri týždne na MS v Istanbule sa mi to podarí.“

Čo vám povedal tréner, keď už bolo po všetkom?

„Že žiaľ, nevyšlo to a že si mám posledný raz v živote pozrieť finále dvesto prsia ako divák.“

Cítite sa po týchto ME viac dvojstovkár?

„Stovka je rýchlostnejšia, ani päťdesiatka mi nikdy nešla, a teraz som urobil skok aj na nej. Možno tréningami pod novým trénerom som trochu ožil na kratších tratiach, no osobne mi viac vyhovuje dlhšia disciplína.“

S Langem máte za sebou niekoľko spoločných týždňov. Ako funguje spolupráca?

„Je to niečo nové pre mňa a veľmi sa z toho teším. Hlavne, ako sa v januári presuniem do Grazu, pripojím sa k celej tréningovej skupine a začneme makať na viac ako 100 percent. Predsa len, keď ma tréner nevidí každý deň a komunikujeme cez telefón, esemeskami či e-mailami, je to zložitejšie.“

Koľko spoločných sústredení ste doteraz absolvovali?

„Na začiatku oťukávacie v Banskej Bystrici a potom v Grazi pred ME. Obe asi päťdňové. Tento týždeň som na Slovensku, mám školské povinnosti, ale asi od pondelka znova zamierim do Grazu. Stále si tam hľadám ubytovanie a cestu využijem aj na tento účel.“

Stále platí, že od januára sa tam presťahujete a domov budete chodiť len na víkendy?

„Taký je plán. Dúfam, že si tam nájdem pomerne lacné bývanie a potom už nastane stopercentná kooperácia medzi trénerom a mnou.
 

Zdroj: denník Šport, Roman Riša, 28. novembra 2012