Sekcia: Vzdelávanie

 

Rôzne aspekty lezenia u detí a mládeže

Mgr. Jana Pelikánová, PhD., Národné športové centrum

Význam lezeckej aktivity možno odhliadnuc od vrcholovej resp. výkonnostnej formy lezenia považovať skutočne za mnohostranný. Možnosti využitia umelých lezeckých stien sú široké či už pre športové (súťažné i nesúťažné), rekreačné alebo pedagogické účely.          

Lezecké steny ako súčasť škôl, ihrísk a rôznych športovísk vidíme ako jeden z vhodných prostriedkov všeobecného kondično-koordinačného rozvoja detí a mládeže, ako i vhodnú doplnkovú a kompenzačnú aktivitu v tréningovej praxi iných športov. Na základe realizovania pedagogického experimentu a posúdenia jeho výsledkov (PELIKÁNOVÁ, 2007) sa preukázalo, že lezenie na umelých stenách vplývalo na rozvoj vybraných pohybových schopností u detí efektívnejšie ako tradičné pohybové aktivity.


Foto: theparentshandbook.com

Lezenie má priaznivý vplyv na silový rozvoj a koaktiváciu posturálneho svalstva, možno ho odporučiť ako prevenciu svalových disbalancií a bolestí chrbtice.  Potenciál jeho využitia je aj v rehabilitácii poúrazových stavov dolných končatín, napríklad  pri liečbe funkčného narušenia pevnosti a aktívnej stability členkov ako doplnok k tradične využívaným balančným doskám.

Umelé dobrodružné prostredie sa za posledných dvadsať rokov stalo realitou, s ktorou by aj u nás mali počítať školy, mládežnícke organizácie, športové strediská či rôzne športovo – rekreačné zariadenia. Ich snahou by mala byť výstavba umelých stien a sprístupnenie lezeckej činnosti širokej mase ľudí, čím by sa súčasne prispelo k zvyšovaniu členskej základne horolezeckých oddielov.

Význam lezeckej aktivity z pohľadu všeobecného pohybového rozvoja v športovej príprave detí a mládeže

Ľudský organizmus prechádza vývojom, pričom každá jeho etapa je charakteristická rozvojom určitých pohybových schopností, čo treba mať na zreteli či už z hľadiska športovej prípravy, pedagogického procesu alebo prevencie pred úrazmi. Tak isto by sa nemala prehliadať skutočnosť, že miera spontánnej pohybovej aktivity a úroveň pohybových schopností u detí sa vplyvom sociálneho a ekonomického pokroku znižuje, čo sprevádza i vyšší nárast úrazovosti.

Kondičné a koordinačné schopnosti sú geneticky determinované, relatívne stále  predpoklady, ktoré však možno tréningom rozvíjať. Je preto veľmi dôležité, aby rodičia, učitelia či tréneri kládli u detí a mládeže pri rozvoji všeobecných i špeciálnych pohybových predpokladov dôraz na využívanie citlivých období a rešpektovali vekové zákonitosti vývoja organizmu a osobnosti, ktoré sú najefektívnejšie na rozvoj pohybových schopností, čím by následne zvýšili aj efektivitu ich motorického učenia. Každá činnosť spojená s telesnou aktivitou je prospešná hlavne v období školského veku, kedy dochádza k akcelerácii vývoja a rastu organizmu, či rôznym hormonálnym zmenám v období puberty. Tieto negatívne vplyvy biologických faktorov je treba u detí kompenzovať zvýšenou pohybovou činnosťou. Z detí, ktoré nevykonávajú pohybovú aktivitu a nerozvíjajú všetky svoje pohybové predpoklady často vyrastajú neobratní jedinci. Prekonávaním rôznych druhov prekážok sa však dá pohybová koordinácia zdokonaľovať. Je vhodné dbať na vysoký podiel pohybovej všestrannosti, striedať jednotlivé športové činnosti ako i prostredie a vyvarovať sa tak stereotypnému prístupu.         

Športové lezenie vrátene boulderingu je jedným z využiteľných prostriedkov kondično-koordinačného rozvoja, ktorý možno zaradiť nielen v etape športovej predprípravy či základnej etape športového tréningu, ale aj v etape špeciálneho či vrcholového tréningu ako vhodne využiteľný kompenzačný doplnok. V mnohých športových odvetviach ho možno zaradiť v prípravnom období ako doplnkový šport či využiť ako formu aktívneho odpočinku v regeneračnej fáze tréningového procesu. Zapojením lezeckej aktivity do športovej predprípravy možno prispieť k vytvoreniu širších základov pohybového potenciálu a rozšíriť spektrum rozličných pohybových zručností a návykov, ktoré môžu neskôr tvoriť základ pre ďalšie etapy v športovom tréningu. Takisto v základnej príprave sa uplatňujú všeobecne a špeciálne rozvíjajúce cvičenia, ktoré majú viesť k všestrannému  rozvoju funkčných, energetických, psychosomatických, motorických a koordinačných predpokladov, vyplývajúcich z faktorov štruktúry športového výkonu v zvolenom športe (KAMPMILLER, 2004).

Asi najčastejšie spomínanou koordinačnou schopnosťou v súvislosti s lezením je rovnováha. Nakoľko sa lezecký krok, ako proces medzi dvoma rovnovážnymi polohami (WINTER, 2004) vykonáva v značnej miere izometrickou kontrakciou posturálnych svalov, dochádza pri lezení zároveň k ich výraznému posilňovaniu. Preto možno  lezenie považovať za veľmi vhodný tréningový prostriedok  práve v športoch, v ktorých sú nielen sila, ale i rovnovážna schopnosť rozhodujúcim faktorom pre výkon.  V detskom veku, kedy je na rozvoj sily najvhodnejšie posilňovanie s vlastnou hmotnosťou tela alebo miernym odporom, je lezenie na umelých stenách nepochybne jedným z výborných prostriedkov na jej rozvoj a súčasne vhodnou alternatívou klasických gymnastických cvičení, ktoré sú v súlade s požiadavkami silového tréningu detí a mládeže.

K výraznejším adaptačným zmenám dochádza, ak špecifický pohybový podnet pôsobí dostatočne dlho, má potrebnú frekvenciu, objem a intenzitu. Nakoľko cvičenia, ktoré dieťa zvládne takmer automaticky, prestávajú byť účinné, je nevyhnutná ich obmena. Je zrejmé, že rôznymi lezeckými cvičeniami na umelých stenách možno rozšíriť repertoár cvičení, ktoré vhodne vplývajú na rozvoj celkového pohybového fondu detí. Práve u nich možno vidieť, že lezenie je pre človeka prirodzeným pohybom, a že túžba liezť, stúpať hore a prekonávať prekážky je v ľuďoch stále zakódovaná (NEUMAN et al., 1999). Lezenie, ako prirodzená pohybová aktivita, by sa preto malo vo väčšej miere vykonávať počas školskej dochádzky, kedy ešte detský organizmus prechádza svojím vývojom. Na stimuláciu väčšiny pohybových schopností sa v súčasnosti uplatňujú najmä prostriedky základných športových odvetví a pohybových cvičení (napr. pohybové a športové hry, gymnastika, atletika...). Domnievame sa však, že lezením možno vo veľkej miere rozvíjať silové, silovo-vytrvalostné, silovo-rýchlostné či koordinačné schopnosti, v niektorých situáciách dokonca pri vyššej úrovni efektívnosti a motivácie ako pri uplatňovaní prostriedkov niektorých tradičných športov.


Foto: xerogravity.my


Význam lezeckej aktivity z pedagogického a športovo - rekreačného  aspektu

Okrem všeobecného pohybového rozvoja v športovej príprave detí a mládeže možno lezenie považovať aj za účinný prostriedok výchovno–vzdelávacieho procesu, pretože pomáha rozvíjať pohybovú stránku človeka, jeho telesné i duševné schopnosti, prekonávať vlastnú nedokonalosť v oblasti telesnej zdatnosti, rozvíjať nebezpečné pohybové aktivity a predchádzať tak úrazom a nehodám, s ktorými treba počítať pri pohybovej spontánnosti detí a mládeže KRONBICHLER (1993). Lezenie v sebe zahŕňa aj určitý prvok emancipácie. Pomáha prekonávať duševné problémy, nesmelosť, rozpaky a tiež demotiváciu a nudu, umožňuje človeku získať v určitých situáciách zdravú suverenitu, zbavuje ľudí prílišnej opatrnosti a neistoty pri pohybe v priestore, rozvíja odvahu, potláča pohodlnosť, čím ho možno považovať aj za základ  známeho hesla „Preskoč, prelez, len  nepodlez!“

Podľa NEUMANA (1999) lezenie možno chápať ako ustavičnú zmenu medzi stavom istoty a neistoty, napätia a uvoľnenia, kde je stále prítomný strach z pádu. Ide tu o určité prekonávanie rizika, ktoré je sprevádzané zážitkami vzrušenia a dobrodružstva. Úspešné prekonávanie neistoty počas aktivity ľudí motivuje k jej pravidelnému vykonávaniu. Schopnosť prekonávať výzvy obťažnosti a výškovej expozície posilňuje vedomie  vlastných síl. Mnoho lezcov z jeho pohľadu preto považuje lezenie za akúsi podobu životnej úspešnosti.

Lezenie sa uplatňuje aj v pohybovo-rekreačných aktivitách. Je vhodným prostriedkom ako prežiť voľný čas, čo je prospešné hlavne u detí a dospievajúcej mládeže, ktorá ho často nevie zmysluplne vyplniť. V dnešnej vysoko pretechnizovanej spoločnosti sa čoraz častejšie stretávame u detí a mládeže s duševnými nedostatkami. Zastávame názor, že lezenie so svojimi obsiahlymi telesnými i duševnými nárokmi by mohlo tento deficit čiastočne vyrovnať.  Rozhodujúce prvky v živote mladých ľudí ako schopnosť rozpoznania hraníc vlastných síl, pocit zodpovednosti, sociálne cítenie, spolupráca a vzájomná dôvera majú v lezení veľký význam práve vďaka vážnosti situácie, ktorá vyžaduje istenie partnera. Okrem toho môže byť prínosom aj pre iné ciele, akými sú napr. zvládanie stresu, schopnosť riešenia problémov či rozvoj sebavedomia.

Lezenie možno tiež považovať za veľmi vhodný prostriedok z hľadiska motivácie. Nakoľko je u nás v poslednej dobe zaznamenaný pokles záujmu žiakov a študentov o telesnú výchovu, pozorujeme snahu zavádzať rôzne alternatívne športy do vyučovacieho procesu. Prax ukazuje, že žiaci dnes prejavujú zvýšený záujem o športové činnosti netradičného charakteru, ktoré sú schopné u nich vyvolať nadšenie. Je zrejmé, že jednou zo športových činností netradičného charakteru, ktorá spĺňa požiadavky ako z oblasti motivácie (detí i pedagógov) tak i fyzickej náročnosti, je aj lezenie na umelých stenách. Umožňuje naučiť vnímať a ovládať svoje telo inou formou ako napr. v tradičnej školskej gymnastike.

Pre účely školskej telesnej výchovy sa javí byť lezenie formou „boulderingu“ vhodnejšie ako lezenie na  klasických výškových stenách. Tým, že sa lezie vo výške zoskoku s dopadom do mäkkých matracov a nevyžaduje sa technické zabezpečenie istiacim materiálom, je riziko nebezpečenstva relatívne nízke. V takomto prípade tiež odpadá nutnosť rekvalifikácie učiteľov. Lezenie je ľahko kontrolovateľné, môže prebiehať skupinovou, resp. hromadnou formou, čím je možné do akcie zapojiť viacej žiakov naraz. Tento druh lezenia môžeme vo  výučbe vidieť najčastejšie vo forme traverzovania pozdĺž telocviční či športových hál, v lepšom prípade priamo v priestoroch krytých boulderingových stien určených pre túto lezeckú disciplínu.

Treba zdôrazniť, že objektívne poznatky v oblasti športového lezenia sú dôležité tak z hľadiska jeho využitia na súťažnej (resp. výkonnostnej) alebo rekreačnej úrovni, ako i  v tréningovej praxi iných športov,  pri uplatňovaní v športovej príprave detí a mládeže alebo v školskej telesnej výchove. Ich prínosom je nielen zvýšenie fyzickej zdatnosti, ale aj posilnenie osobnosti a vzájomných vzťahov  v skupine.    
                     

Literatúra:
1.    KAMPMILLER, T.: Stavba športového tréningu. In: Moravec, R. et al.: Teória a didaktika športu. Bratislava : FTVŠ UK, 2004, s. 170 - 173. ISBN 80-89075-22-3.
2.    KRONBICHLER, E. – FUNKE-WIENEKE, J.: Klettern in bewegungs-
3.    KRONBICHLER, E.: Vom Sich – Trauen zum Selbstvertrauen. Sportpädagogik, 17, 1993, č. 4, s. 24 - 27.
4.    NEUMAN, J. et al.:  Překážkové dráhy, lezecké stěny a výchova prožitkem. Praha : Portál, s.r.o., 1999. 315 s. ISBN 80-7178-292-0.
pädagogischer Sicht. Sportpädagogik, 17, 1993, č. 4, s.13 - 19.
5.    PELIKÁNOVÁ, J.: Športové lezenie ako prostriedok rozvoja pohybových schopností. Kandidátska dizertačná práca. Bratislava : FTVŠ UK, 2007.
6.    WINTER, S.: Sportovní lezení. České Budějovice : KOPP nakladatelství, 2004. 127 s. ISBN 80-7232-234-6


Dátum vydania: jún 2016