S adrenalínom vo vodnom valci

45 sekúnd trvajúca súťažná jazda kajakára, v ktorej efektne zdoláva špecifickú vodnú vlnu, je akýmsi finálnym výstupom freestylistu vyjadrujúcim zároveň jeho smerovanie hraničiace so životným štýlom. Freestyle, ktorý je súčasťou či disciplínou kanoistiky na divokej vode, má svoje zákonitosti plné dynamiky, adrenalínu, akčnosti, no skrýva sa za ním množstvo  tréningového úsilia, driny, ale aj nevyhnutného boja o samotnú freestylovú existenciu. V podaní protagonistu rozhovoru je však aj vyjadrením úspešnosti nášho športovca v prostredí a konkurencii absolútnej svetovej špičky. 


Peter Csonka *29. 1. 1985, kajak freestyle

1. Rýchlostnú kanoistiku či vodný slalom všeobecná športová i laická verejnosť pozná, vie ich zaradiť. Freestyle kanoistika je pre mnohých pojem, ktorý nevedia zadefinovať, ich informácie sú nepresné až skreslené. Mohli by ste vzhľadom na túto skutočnosť predstaviť váš šport, podať akúsi základnú charakteristiku, zaradenie, hierarchiu, pravidlá a jeho podstatu?

Freestylové kajakovanie je mladý, dynamický, adrenalínový šport. Ako športová disciplína patríme pod ICF (Internacional Canoe Federation) a radíme sa medzi kanoistiku na divokej vode. Každé dva roky sa organizujú majstrovstvá sveta, ktoré sa striedajú s majstrovstvami Európy a svetovými pohármi. Súťaži sa podľa oficiálnych  pravidiel ICF, kde sú definované aj figúry a ich bodové ohodnotenie. Podstatou športového výkonu je získať v súťažnej jazde, za 45 sekúnd, čo najviac bodov za prevedené figúry vo vodnom valci/vlne.

2. Ako sa Peter Csonka, dnes úspešný slovenský reprezentant, freestylista absolútnej svetovej špičky, vôbec dostal k svojmu športu? Predpokladáme, že v detskom veku ste aj vy prešli viacerými pohybovými aktivitami a športovými odvetviami, až vás to zavialo k vode. Pri nej možno klasická kanoistika či rafting. Kedy vás definitívne „dostal“ freestyle?

Od relatívne nízkeho veku som navštevoval lyžiarsku prípravku. Potom som prešiel na plávanie, ktoré však skončilo tým, že buď by som pokračoval prestupom na športové gymnázium alebo odchodom z klubu. Ja som chcel ostať v kolektíve na svojej základnej škole, tak som vystúpil z klubu. Ďalšia aktivita bolo karate v klube Ipon, kde som sa dostal aj do reprezentácie a podarilo sa mi dosiahnuť aj nejaké medailove priečky. Asi v trinástich ma to prestalo baviť, ale nie kvôli trénovaniu, na to som bol od malička zvyknutý ale skôr kvôli partii. Nikdy som sa nevedel dobre začleniť do partie z okolia karate, vždy som musel trénovať s oveľa staršími. Proste ma to celkovo prestalo baviť a oznámil som mame, že by som chcel skončiť. Netrénovať mi však vydržalo asi týždeň. Kamarát zo školy ma zobral so sebou na tréning kanoistiky do klubu Iuventa. Bolo to super! Partia, tréningy, voda. Všetko, čo mám rád. Najprv sme začali s pramicami a v lete nám tréneri organizovali rôzne splavy. Neskôr sme si poskladaali najmladšiu raftovú posádku a časom sme sa stali reprezentačnou posádkou. Popri raftingu sme jazdili na kajakoch a to hlavne na divokej vode. Netrvalo dlho, kým som zistil, že kajak freestyle je presne to, čo chcem robiť. Denne som utekal zo školy, aby som stihol absolvovať tréning na kajaku a potom ešte v rafte. Z raftovej posádky som vystúpil v r. 2001 po majstrovtvách Európy a odvtedy sa naplno venujem kajakovaniu.

3. Dalo by sa povedať, že Freestyle nie je „iba“ šport, že je to vlastne životný štýl. Freestylista si zdanlivo užíva permanentne dobrodružnú existenciu plnú adrenalínu, dynamiky a snaženia byť stále lepší. Ide pritom o disciplínu príťažlivú pre oko diváka, ktorý vidí zväčša iba vyvrcholenie v podobe efektných figúr vo vodnej vlne. Čo všetko sa skrýva v pozadí boja s vodným živlom a čo všetko musí prekonať freestylista, aby dosiahol úroveň, ktorú dosahujete vy?

Určite je to životný štýl. Avšak každé športové odvetvie formuje športovca, a preto sa dá povedať to isté pri každom športe. Doba, keď ešte nebola výkonnosť športovcov tak vysoko a stačilo naozaj ,,sa hrať'' a užívať si jazdenie,  už dávno prešla. Teraz na to, aby sa človek udržal v svetovej špičke, musí naozaj tvrdo makať. Dvojfázové tréningy, posilňovne, trenažéry, bazény, gymnastiky -   presne tak, ako aj v iných športoch a s tým sú spojené, samozrejme, aj zranenia. Problém je však hlavne vo financiách. Tí čo tomu obetujú všetko, keď nemajú šťastie a nenájdu si dobrú robotu, pri ktorej majú dostatok času, môžu na kariéru vrcholového športovca zabudnúť. Počas mnohých rokov sledujem, ako sa športovci menia a iba veľmi málo ich zotrvá v plnom športovom nasadení aj naďalej. Nemáme manažérov, média si nás nevolajú a všetko všetko funguje spôsobom ,, urob si sám a tvrdo makaj"! V podstate inak by sme to asi mohli zabaliť.

4. Vzhľadom na špecifickosť a náročnosť freestyle kanoistiky, z hľadiska finančného aj časového, sa nejedná o masový šport vo svetovom meradle i u nás. Kde všade máte súperov, kde sú tí špičkoví, ktoré krajiny dominujú? Približne koľko freestylistov máme na Slovensku (mužov a žien)? Venujú sa mu aj mládežnícke kategórie, keďže nebezpečenstvo a riziko môžu byť pri menších skúsenostiach hrozbou?

Freestyle je vo svete celkom obľúbený druh kanoistiky. Spolu s playboatingom a riverunningom sú to najviac zastúpené kanoistické športy. Je však pravda, že freestyle je náročný, a preto ho väčšina kajakárov robí len ako hobby a nesúťaží v ňom. Na Slovensku nemáme vhodné rieky na splavovanie a preto je kajakárov u nás pomenej. Stačí sa však pozriet do susedných Čiech a uvidíte, koľko ľudí má v garáži kajaky. Slovensko má však veľmi dobré podmienky v Čunove, a preto patrí svojimi výsledkami k najlepším krajinám na svete. Freestyle u nás robí viac ľudí, akoby sa na prvý pohľad zdalo, ale súťažne sa mu venuje iba pár mužov a žien. Hlavný nedostatok máme v juniorských kategóriách. Je to aj preto, že u nás nefunguje žiadna forma klubu, ktorá by sa venovala freestylovému kajakovaniu a mládeži. Väčšina frestylových kajakárov u nás začína vo veku okolo 18 rokov, kedy si už dokážu pokryť niektoré finančné náklady aj sami a rodičia sa o nich už toľko neboja :). Čo sa týka rizika čisto pri freestyle, skôr nič tam nehrozí, ale kajakovanie ako také na divokej vode môže byť pre začiatočníkov naozaj extrémny zážitok. No adrenalín je práve to, čo väčšinu ľudí k tomuto športu pritiahne. Súperov mám hádam v každej krajine. Najviac freestylom žije však asi Amerika, odkiaľ je aj súčasný majster sveta. No v každej krajine je aspoň jeden kajakár, ktorý patri do top sveta.

5. Aj v rýchlostnej kanoistike či vodnom slalome používajú športovci kajaky i pádla. Aký rozdiel je medzi spomínanými náležitosťami a tými, ktoré požívajú aktéri vo vašej disciplíne.?
        

Čo sa týka pádiel, tak tie naše, i keď sú z podobného materialu, sú omnoho pevnejšie a taktiež ich tvar je prispôsobený našej disciplíne. V kajakoch je odlišnosť dosť veľká. Naše lode sú krátke a prispôsobené na surfovanie, sú veľmi obratné, s obrovským výtlakom mnohokrát väčším ako slalomové kajaky. Materiál, z ktorého sú vyrobené, je buď kompozitný alebo plastový (kvôli odolnosti).

6. Jedna voľná jazda alebo súťažné vystúpenie trvá 45 sekúnd, za ktoré máte stihnúť ukázať pri „dobývaní vlny“ náročné figúry a triky, čo si vyžaduje mimoriadnu kondíciu a sústredenosť, ale aj silu. Máte napríklad podobne ako krasokorčuliari predpísané „povinné figúry“, ktoré musíte zvládnuť, alebo si vymýšľate a realizujete nové zoskupenia dynamických prvkov vo vlne sledujúc ich efektnosť a obťažnosť? Zohľadňujú rozhodcovia práve tieto kritériá a nehrozí, ako v každom subjektívne hodnotenom športe, určitá neobjektivita?

My síce nemáme predpísane figúry, aj keď aj o to bol už pokus, ale v podstate tí najlepší kajakári robia všetci tie isté, najťažšie triky, avšak tým, že jazda je časovo obmedzená, ide o to, kto je najrýchlejší a najprecíznejší. Rýchlosťou sa tvoria, samozrejme, aj nové kombinácie tých najťažších figure, za čo sú pretekárovi pridelené bonusové body. Rozhodcovia sa snažia byť striktní, ale  často sa stáva, že pochybia, prípadne majú iný názor ako samotný pretekár.

7. Váš šport si vyžaduje špecifické vodné podmienky, vodný tok s typickou vlnou. Takýchto vhodných vodných miest máme v domácich podmienkach pravdepodobne minimum. Kde na Slovensku sú vyhovujúce podmienky na tréning či preteky? Ako často trénujete na vode a ako zhruba vyzerá váš tréning? Obsahuje váš tréningový proces aj „suchozemské aktivity“ a takpovediac doplnkové športy?

Ako som už spomínal, v Čunove,  Areáli vodných športov, máme výborné podmienky. Počas sezóny sme tam každý deň, je to už skoro náš druhý domov, keďže tam často ostávame na dve fázy tréningu. Okrem toho sa snažíme veľa cestovať aj po iných krajinách a natrénovať aj ostatné válce. Práve to robí freestylistu dobrým, musí byť všestranný a zvládnuť zajazdiť v hocijakom druhu valca či vlny, nielen v tom, čo má doma. Tréningy na vode striedame s tréningami na suchu hlavne podľa sezóny. Počas "letnej sezóny" trávime väčšinu času na vode, ale ,samozrejme, nevynecháme ani posilňovňu a kondičný tréning napríklad na bicykli. Ako sa blíži zima, intenzitu tréningov na vode znižujeme a viac času trávime všeobecnou prípravou. Počas zimných mesiacov, keď nie sme na sústredení niekde v teple, chodievame do posilňovne, na pádlovací trenažér, trénujeme aj na kajakoch v bazéne a našou veľmi obľúbenou aktivitou je bežecké lyžovanie voľný štýlom.

8. Vaša manželka Nina (za slobodna Halašová) sa taktiež úspešne venuje freestylu. Zoznámili ste sa údajne taktiež na vode – skokom do jej raftu. Je obdivuhodné, že sa Nina venuje tomuto náročnému ťažkému športu (čo by málokto pri pohľade na ňu povedal). Trávite na vode spolu už nejakú tú sezónu, ste jej životný partner, tréner, spoločne prežívate freestylové plynutie času, môžete spoločne riešiť situácie na vode i suchu. Dá sa povedať, že je výhodou, že to osud takto zariadil? ?

Myslím, že inak by to ani nešlo :). Neviem si predstaviť, že by moja partnerka nerobila to čo ja a mala by iné záujmy. Pri mojom športovom nasadení by sme sa videli asi len veľmi zriedka. To, že Nina sa bude freestylu venovať tiež vrcholovo, som vtedy, keď sme sa spoznali, netušil, no ona ma svojím odhodlaním očarila ešte viac a myslím, že aj preto nám to spolu tak super klape. To, že spolu trénujeme a cestujeme, má svoju veľkú výhodu. Predchádzame tak spolu stereotypu, nikdy sa nenudíme, máme veľa spoločných zážitkov a hlavne - nikdy nemusíme trénovať sami.

9. Peter Csonka je medzi verejnosťou známy aj ako autor zaujímavých a pútavých filmov zo svojich expedičných výprav, splavov či výjazdov v náročných až nebezpečných podmienkach exotického sveta. Sú známe vaše cestovateľské aktivity v Afrike (splavovanie Zambezi, Bieleho Nílu), Južnej Amerike a v ďalších zákutiach zemegule a vaše zdolávania jej všakovakých vodných tokov. Krásnych, ale aj nebezpečných. Číhajúce choroby, divé zvery, nevyspytateľní domorodci – to si vyžaduje odvahu a silnú dávku skúseností. Napriek nástrahám nedáte dopustiť na túto stránku vášho bytia. Je to tak?

Kajakovanie na divokej vode považujem za jeden celok. Nedá sa robiť len freestyle. Adrenalín, splavovanie divokých perejí a cestovanie po sveto k tomu proste patrí. Je to práve tá stránka športu, ktorá ho robí zaujímavým. Aj keď sa freestylu venujem vrcholovo a dávam do toho všetko, nie je nič lepšie, ako po skončení sezóny odísť niekam do exotiky a trošku sa zrelaxovať pri splavovaní extrémnych riek. Filmovanie patrí k mojím záľubám, a preto si vždy z takéhoto výletu donesiem plno filmového materiálu, ktorý potom doma po večeroch strihám a nakoniec z toho vznikne film. Je to tiež forma, ktorou sa môžem ako športovec prezentovať a pomáha mi pri hľadaní sponzorov.

10. Vzhľadom na to, že Freestyle nie je masovým športom, pravdepodobne sa so svojimi najväčšími súpermi pomerne dobre poznáte, pričom registrujete aj nových adeptov prieniku do špičky. Ako vychádzate navzájom so súpermi? Existuje medzi vami akási súdržnosť, prajnosť, priateľstvo, či sa nájdu aj takí, ktorí sú „profesionálne chladní“, menej ústretoví či komunikatívni? Nielen počas súťaží, ale aj pred či po. S kým udržujete dlhodobo najlepšie vzťahy?

So súpermi je to ťažké asi tak, ako aj v iných športoch. Všetci sa navzájom poznáme a sledujeme. Veľakrát spolu trávime dlhší čas na sústredeniach, kde sa pripravujeme na preteky alebo už na samotných súťažiach. Vznikajú medzi nami priateľstvá, bežne si večer spolu sadneme k ohňu a niečo ugrilujeme. S niektorými sa kamarátime viac, s inými menej. Myslím si však, že my Európania sme trošku viac zdržanliví a hlavne Američanom prípadáme chladní. Napríklad ja keď trénujem, alebo súťažím, snažím sa koncentrovať iba na moju jazdu a všetko ostatné ide bokom. Toto niektorí nevedia pochopiť a myslia si, že som nahnevaný alebo nepriateľský :).

11. Myslíte si, že Freestyle má ambície, ale aj šance vyrovnať sa, či aspoň priblížiť sa popularite, resp. všeobecnej známosti medzi laickou verejnosťou rýchlostnej kanoistike prípadne disciplínam vodného slalomu? Alebo je „predurčený“ byť svojou špecifickosťou mimo „hlavného prúdu“ príbuzných športov? Je možné uvažovať dokonca o olympijských ambíciách?

Čo sa týka OH, existuje veľká snaha, aby sme sa tam ako šport dostali. V Londýne sme boli ako ukážkovy šport, ale či sa niekedy dostaneme aj ďalej, tak to si netrúfam povedať. Myslím, že v najbližších rokoch to asi nebude. Freestyle patrí pod ICF rovnako ako aj slalom či rýchlostná kanoistika. Keď sa pozrieme na to, koľko ľudí robí vodný slalom a rýchlostnú kanoistiku súťažne a rekreačne, zistíme, že freestyle ja na tom omnoho lepšie a je viac zastúpený. Je to však freestylový extrémny šport, ktorý si zachováva svoju určitú špecifickosť. Napríklad v Amerike vodný slalom skoro vôbec nepoznajú na rozdiel od freestylu. Bol by som veľmi rád, keby sa freestyle dostal aj u nás viac do povedomia širšej verejnosti. Myslím si, že je to šport zaujímavý aj pre oko diváka.

12. Ako pri každej fyzicky náročnej aktivite, aj pri Freestyle vydáva športovec zo seba množstvo energie. Ako ju doplňujete? Strava i pitný režim zohrávajú  dôležitú úlohu. Životný štýl športovca, cestovateľa, ktorý sa musí prispôsobovať daným podmienkam neumožňuje vždy realizovať naplánované, pretože podmienky to nedovoľujú. Dá sa vôbec hovoriť o správnej výžive či dodržiavaní určitých zásad a noriem v tejto oblasti?    

Počas náročnej tréningovej a hlavne súťažnej sezóny sa snažím dodržiavať určitý režim, čo sa týka stravovania a regenerácie a, samozrejme, že si pomáham aj doplnkovou výživou. Bez toho by to už nešlo. Strava je naozaj dôležitá a už je zvykom, že je to väčšinou tá najdrahšia položka pri našom cestovaní. My si varíme všetko sami a v reštaurácii sa v rámci šetrenia nestravujeme takmer vôbec. V niektorých krajinách, ako napríklad v Ugande, sa však správna športová výživa dodržiava ťažko. Vtedy to aj cítime na svojom tele, že nedokážeme tak rýchlo regenerovať a podávať dlho športové výkony. Nemá na to vplyv len strava, ale aj celková klíma a prostredie. V týchto prípadoch je doplnková výživa ešte viac nevyhnutná.

13. Máte pred sebou ešte roky aktívnej činnosti. Existuje vo vašej „brandži“ pojem dlhovekosti v zmysle súťaženia a pretekania do určitej vekovej hranice? Prichádza aj vo freestyle s vekom postupne k fyzickému, ale aj psychickému opotrebovaniu? Je to individuálne? Napadá vás niekedy myšlienka, čo po skončení pôsobenia v „prvej freestylovej lige“?

Samozrejme, že telo vekom starne a my už nedokážeme podávať take výkony ako predtým. Freestyle je v tomto milosrdnejšia disciplína a ešte aj po štyridsiatke  dokážu niektorí kajakári podávať top výkony na úrovni špičkových jazdcov. Skúsenosti, ktoré prichádzajú vekom, sú veľkým plusom. Možno väčším problémom ako fyzické opotrebovanie, je to psychické a nedostatok času, ktorý so sebou prináša príchod rodiny. Ja na to mám však dobrý recept: cestovať, striedať lokality a miesta, spoznávať krajinu okolo seba a najlepšie aj s rodinkou. Freestylu sa chcem venovať čo najdlhšie, a aj keď už možno časom nebudem v top, určite na tento šport nezanevriem a budem chodiť na vodu aj ako kajakár - dôchodca :)

14. Meno Petra Csonku pravidelne nachádzame medzi ocenenými športovcami Národného športového centra, ale aj ako úspešného v rôznych iných anketách. Ako vnímate spoluprácu s NŠC a jeho podporu, aj keď je jasné, že náklady potrebné k vašej činnosti si vyžadujú  ďalšie finančné a materiálne prostriedky? Sponzori „sa nehrnú“ sami od seba ani v iných vodných športových odvetviach. Určite aj táto nevyhnutná stránka fungovania a chodu stojí nemalé úsilie a námahu. Čo sa s tým dá robiť?

Spolupráca s NŠC je veľmi dobrá. Aj napriek tomu, že nepatríme medzi olympijské športy, bol som do strediska zaradený, čo si veľmi cením. Asi ako veľa iných športov aj u nás je finančná situácia ťažká a musíme sa obracať, aby sme si mohli naše výjazdy na sústredenia a preteky dovoliť. NŠC mi pokryje aspoň časť mojich výdavkov, čo mi veľmi pomôže. Najviac však oceňujem starostlivosť po zdravotnej stránke. Ani mne ako vrcholovému športovcovi sa zranenia nevyhýbajú. Každý rok ma trápia menšie či väčšie problémy a som nútený vyhľadávať pomoc odborníkov. NŠC mi túto odbornú starostlivosť zabezpečuje a ja hlavne viem, že mám k dispozícií ozajstných odborníkov.

15. Z vášho športového curriculum vitae sa dá vyčítať veľa cenných úspechov. Existuje u vás ich určitá hierarchia, podľa ktorej by ste zaradili niektoré z nich k vrcholom svojej športovej kariéry? Ktoré úspechy či výsledky si ceníte najviac, ktoré by ste vyzdvihli, z ktorých sa najviac tešíte? Utkvie vám v pamäti, alebo zamrzí aj nejaký prípadný neúspech, ktorý by ste najradšej vymazali z pamäti?

Ako každého športovca, aj mňa tešia cenné medaily z vrcholných podujatí. Mám doma tri strieborné medaily z majstrovstiev sveta, zlatú a bronzovú z majstrovstiev Európy a kopu iných trofejí. Najviac si však cením zisk troch zlatých medailí z posledných svetových pohárov. Tu som vyhral všetky tri preteky za sebou a teda aj celkovo svetový pohár. Boli to veľmi náročné preteky, ktoré sa odohrávali bezprostredne po sebe počas troch týždňov v USA. Keďže sme neboli na "domácej" pôde, aj podmienky boli sťažené. Strávili sme tam šesť týždňov a celý čas sme spali v stane :). Najviac som však hrdý na to, že som zatiaľ jediný, komu sa podarilo vyhrať zlato v každých pretekoch zo série SP. Čo sa týka zlých skúsenosti z pretekov, aj o tom by som vedel rozprávať. Najviac ma však mrzí, že som si roztrhol brušný sval počas pretekov na ME. Mal som výbornú formu a chcel som obhájiť predošlé zlato. Môj neúspech však vykompenzovala radosť z následného SP, ktorý som spomínal. Nielen že som sa za mesiac stihol dať do kopy, ale ešte som dosiahol aj super výsledok!

Dátum vydania: 22. 5. 2014