Sekcia: Vzdelávanie

 

Silák verný Prešporku

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Na jeseň 1903 vstúpil do vrhačského sektoru na medzinárodných atletických pretekoch PTE Bratislava dobre stavaný, iba 17-ročný mladík, ktorému nikto nevenoval zvýšenú pozornosť. Iba dovtedy, kým nezačal hádzať a vrhať. Neznámy diskár a guliar tu získal dve druhé miesta a po pretekoch si jeho meno súperi, a nielen oni, pamätali. Juraj Luntzer (narodený v roku 1886), tak sa volal mladý pretekár PTE Bratislava, ktorý hodil diskom v roku 1905 na majstrovstvách Uhorska 37, 22 m, získal striebro a prebojoval sa do reprezentácie. Ako jej člen bojoval o pocty na aténskych medzihrách 1906, kde sa mu nedarilo, keď jeho náčinie nedoletelo ani na značku 35 metrov. Nebola to úplná náhoda, už tu, v Aténach, sa prejavila jeho slabšia psychická odolnosť a nervozita na dôležitých podujatiach. Veď po návrate z Atén hodil vzápätí na mítingu v Budapešti 40,12 m a druhého v poradí, Františka Ješinu, rodeného Trnavčana, prehodil takmer o sedem metrov.

Veľmi úspešným bol pre Luntzera rok 1907, kedy sa stal víťazom série podujatí kvalitnými výkonmi. Vytvoril v tom čase aj uhorský rekord v hode diskom výkonom 41,68 m a stal sa majstrom Uhorska. Uspel aj na kvalifikačných pretekoch o účasť na olympijských hrách v Londýne. Do nominácie sa však prekvapujúco nevošiel. Po oprávnených protestoch i finančnej pomoci materského klubu PTE i bratislavských priaznivcov atletiky odcestoval s uhorskou výpravou do dejiska OH 1908. V Londýne obsadil šieste miesto výkonom 38,34 m. V štartovom poli 41 diskárov zo 17 krajín skončil najlepšie z uhorských atlétov - vrhačov. Za ním sa umiestnili aj ďalší dvaja slovenskí rodáci, kolega z PTE František Ješina, v tom čase študujúci vo Viedni i Mór Koczán, vtedy už člen BTC Budapešť. Luntzer štartoval aj v ďalších dvoch disciplínach, v hode oštepom a v gréckorímskom zápasení, ale neuspel.

Olympijský víťaz Američan Sharidan hodil v meste na Temži 40,89 m, čím vytvoril nový olympijský rekord, ale takéto dlhé i dlhšie hody mal Luntzer v rukách, čo doma už dovtedy viackrát potvrdil. V poolympijskom roku sa stal majstrom Uhorska v hode diskom Prešovčan Antal, Luntzer bol druhý, V roku 1911 doletelo náčinie z jeho rúk až do vzdialenosti 41,93 m, a podľa viacerých svedkov hádzal vraj na tréningoch až za hranicu 43 metrov. V olympijskom roku 1912 sa stal Luntzer znova majstrom Uhorska výkonom 41,49 m a kvalifikoval sa na olympijské hry do Štokholmu. V Škandinávii opäť zaúradovala jeho povestná tréma a slabším výkonom 37,88 m obsadil až 18. miesto. Rovnaké umiestnenie získal aj v hode diskom obojručne (ľavou i pravou rukou výkonom 57,68 m). Po štokholmských hrách pokračoval v športovej kariére, dosiahol viacero pekných úspechov a v roku 1915 sa stal poslednýkrát, celkovo štvrtýkrát, majstrom Uhorska, tento raz výkonom 39,03 m. Pripravoval sa na svoju tretiu olympiádu, žiaľ, vojna bola proti.

Juraj Luntzer, pochádzajúci zo starej meštianskej rodiny, bol zamestnancom železníc. Dokázal vraj sám pohybovať vozňami, čo využíval ako súčasť silového tréningu. Niekoľkokrát dostal lákavé ponuky k prestupu do bohatých budapeštianskych klubov, v ktorých v tom čase pôsobilo viacero výborných atlétov zo Slovenska, no vždy odolal. Bratislave a PTE zostal verný. Náš rodák zomrel počas druhej svetovej vojny, v roku 1942, v Sedmohradsku.

Dátum vydania: 2009