Sekcia: Vzdelávanie

 

Skromnosť, tenisová radosť a (ne)objektivita (6)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Prvé kryté tenisové kurty v Československu, patriace LTK Bratislava, boli vzácnosťou nielen v roku 1923, ale aj oveľa neskôr. V skromnejšom prevedení ponúkala verejnosti obdobný tenisový luxus v roku 1930 aj bratislavská YMCA v podobe kurtu vo svojej telocvični na Šancovej ulici. „I keď nie je regulérnej veľkosti, lebo telocvičňa nie je taká priestranná, bude vzdor tomu poskytovať dobrú príležitosť bratislavským tenistom udržať sa cez zimu v dobrej kondícii,“ písala športová tlač.


Tenis na dvorcoch 1. ČsŠK Bratislava v 20. a 30. rokoch lákal

Spomeňme popri YMCA aj skromnú tenisovú YWCA Bratislava. Bolo totiž zrejmé, že hneď od svojich začiatkov sa popri mužskom tenise vyvíjal aj ten ženský a najlepšie bratislavské kluby disponovali kvalitnými hráčkami. Z bielej hry však mali radosť dievčatá a ženy aj v naoko menej úspešných zoskupeniach, ktorých výkonnosť nebola špičková a holdovali skôr rekreačnej podobe hry. Milý, rýdzo ženský oznam v Bratislavských novinách v apríli 1923 pozýval práve do radov tenistiek YWCA: „Tenis. Ihrisko v Petržalke je znovu pripravené. Poplatok za celú sezónu je 70 Kčs, platí sa vopred v dvoch splátkach. Bude usporiadaný kurz pre tých, ktoré sa chcú tenis naučiť. Poplatok za kurz (10 lekcií) je 30 Kčs, prihlášky prijíma kancelária YWCA v Grösslingovej ulici 5.“ Ako vyplýva z výročných správ z Obrodného hnutia mladých žien YWCA, záujem o túto hru neochaboval zo strany nežného pohlavia počas celého medzivojnového obdobia. Zápis z roku 1931 napríklad konštatuje, že „od 15. dubna do 30. řijna hrálo se na 3 tenisových dvorcích na hřišti v Petržalce u Tyršových sadů. Všech hráčů bylo 102. Členky spolku platily za sezonu Kč 120.-, nečlenové 160. Hrálo se od časných hodin ranních do pozdních hodin večerních, každý hráč 3 x týdně po jedné hodině. Mimo to mají obyvatelky zdarma k dispozici tenisové hřiště při Domově YMCA“.

Fenomenálny americký tenista 20. rokov minulého storočia W. T. Tilden (1893 – 1953), víťaz wimbledonskej dvojhry 1920, 1921 a 1930, víťaz Davisovho pohára v drese USA v rokoch 1920 až 1926, ktorý sa stal zakladateľom celodvorcovej hry, bol aj skvelým tenisovým teoretikom. Jeho štúdie a state z publikácií, uverejňované v dobových periodikách aj u nás, boli tenistami žiadané a populárne a vychádzali na pokračovanie. Tilden vo svojej prepracovanej filozofii vychádzal z toho, že „tenis vyhovuje takmer všestranne, je vhodný k vybíjaniu nadbytočnej fyzickej energie, obveseľuje a je zdrojom duševného a telesného osvieženia. Morálna stránka povahy je zušľachťovaná, pretože prvým zákonom tenisovým je, že každý hráč musí byť dobrým sportsmannom a rodeným gentlemanom.“ Aj v bratislavských tenisových kruhoch sa snažili inteligentní aktéri hry napĺňať Tildenovu charakteristiku, ale v samotných zápasoch sa problémy vyskytovali mimo džentlmenstva aktérov na oboch stranách kurtu, keď to často „škrípalo“ v rozhodcovskom priestore.

Strážcovia pravidiel a objektivity to mali veru vždy ťažké. Rozhodcovia boli aj v pionierskych časoch športu iba ľudia so svojimi chybami, no boli na očiach a ich zodpovednosť či nezodpovednosť bola ľahko identifikovateľná. Tenisový „sudca“ si uvedomoval a vlastne počítal s tým, že skôr či neskôr ho hromy-blesky na jeho hlavu neminú a ocitne sa v nemilosti alebo paľbe hráčov, funkcionárov, prípadne fanúšikov. Z referátov o častých výjazdoch tenistov LTK Bratislava sa dá napríklad dozvedieť, že v zápase proti SK Přerov v júni 1924 s výsledkom 7 : 8 v neprospech Bratislavčanov „bolo privítanie skvelé, ihrisko polohou a rozmermi menej skvelé a sudcovanie už úplne neskvelé. Sudca môže prehliadnuť neurčitú čiarovú loptu, ale nedá sa pochopiť, ako možno prehlásiť za auty celý rad rozhodujúcich lôpt, ktoré sú 5 až 15 cm vnútri ihriska. Podobné sudcovanie, ktorého sa zúčastňuje aj obecenstvo, nemôže prispieť k zvýšeniu úrovne hry a za podobných okolností dobyté víťazstvo nemôže tešiť ani víťaza, ak má v sebe viac športového cítenia ako lokálneho patriotizmu.“  „Sudcovské prešľapy“ a následné reakcie na adresu ich pôvodcov v podobe rozhorčenia, rozčarovania, ale aj bezmocnosti hráčov i štipľavé poznámky zo strany funkcionárov či obecenstva bývali pravidlom.

Dátum vydania: 23. október 2015