Sekcia: Vzdelávanie

 

Spolupráca vo vzťahu trénera a športovca

Mgr. Gustav Varnai, Národné športové centrum

Začnem tým, že život a zdravie človeka sú tou najvyššou hodnotou. Šport ako spoločenský fenomén zahŕňa aktivity, ktoré mu majú, okrem iného, život a zdravie kultivovať a robiť ich kvalitnejšími. Aspoň by mali. Avšak téma, do ktorej sa púšťam, nepatrí medzi tie príjemné, ale pre oblasť športu je faktom a nedá sa na ňu pozerať iba čierno - bielou optikou. Účinkovanie vo vrcholovom športe prináša, okrem radosti z pohybu, aj slávu, popularitu, priateľstvá na celý život či slušný finančný zisk, nevynímajúc i trénerov. Na druhej strane je šport, a menovite ten vrcholový, aj neskutočne tvrdou školou sebadisciplíny, vytrvalosti, obetavosti, kompromisov a v nie poslednom rade aj určitým rizikom pre samotné zdravie športovca vplyvom istých faktorov, ktoré ho dokážu poškodzovať. Zdravie máme len jedno a športovec je na ňom priamo závislý. Nebol by som sa do témy zdravia v športe púšťal, keby som nebol svedkom rozhovorov a postojov, ktoré sa priamo týkali tejto problematiky. Vtedy mi napadlo pýtať sa sám seba, ako ďaleko je možné zájsť v športovej kariére úspešného športovca z pohľadu vplyvov športovej prípravy na jeho zdravie a možno tiež z pohľadu akéhosi etického rozmeru, ktorý sa tejto problematiky môže viac či menej týkať. Ide o možné zdravotné následky z neustáleho ďalšieho a ďalšieho zaťažovania organizmu športovca športovou prípravou či už v momentálnom čase alebo dlhodobo cez to všetko, že aj tréner vie, že pretekár nie je zdravotne v poriadku a ďalším tréningom sa môže vystavovať zhoršovaniu svojho zdravotného stavu. Prečo je niekedy tomu tak? Čo za tým je? Je to len niečo nevinné v zmysle zľahčovania si situácie či nerozumné nerešpektovanie výsledkov odborných lekárskych vyšetrení či vysoká miera motivácie uspieť za každú cenu alebo nepriznanie si, že existuje ozajstné riziko možného vážneho poškodenia zdravia? Je za tým príležitosť uspieť na ďalšom významnom športovom podujatí s využitím momentálnej športovej formy, je za tým chvályhodné reprezentovanie štátu alebo povinnosti vyplývajúce zo sponzorských zmlúv či príležitosť získania finančných čiastok na štedro dotovaných športových podujatiach? Alebo, nakoniec, len snaha trénera byť za každú cenu stále na výslní s vedomím, že potom by už nič, čo by ho robilo úspešným, nemuselo nasledovať. Je toho predsa dosť, prečo k tomu môže dochádzať, však?

Vrcholoví športovci, a aj mladí talentovaní športovci, majú zabezpečenú lekársku starostlivosť, sú lekársky sledovaní, vyšetrovaní a diagnostikovaní jednak plánovane, ale aj podľa potreby. Jedným slovom, kedykoľvek to je potrebné. Vieme, že úspešný športovec sa dostáva k vrcholu svojej výkonnosti postupne cez etapu športovej predprípravy, základnej športovej prípravy a špeciálnej športovej prípravy do vrcholovej sféry prípravy. Jeho organizmus je teda pripravený znášať vysoké záťaže a tolerovať ich. Zúčastňuje sa tých najvyšších európskych či svetových súťaží a spolupracuje s celým tímom ľudí – odborníkov, ktorí majú svoj podiel na jeho úspešnej športovej kariére. Za športovú prípravu je však v celom rozsahu zodpovedný jeho tréner, ktorý vyberá a volí v tréningu adekvátne prostriedky, určuje tréningové metódy a objemy, čas oddychu, regenerácie a relaxácie, plánuje výkonnostné ciele, účasť v súťažiach a vlastne určitým spôsobom tak manažuje svojmu zverencovi časť jeho života. Samozrejme, že aj tréner, ktorý sa venuje svojmu zverencovi, je plne vyťažený športovou prípravou a taktiež je v jeho živote veľa kompromisov a obetavosti pre spoločný cieľ, čo najlepšie obstáť v súťažiach a neustále posúvať hranicu výkonu. Obaja, športovec i tréner, podriaďujú tomuto cieľu veľmi veľa.

Tak ako výkonnostne rastie športovec vedený svojim trénerom, tak môže aj tréner rásť vedomostne, odborne a skúsenostne so športovcom. Obaja si budujú aj svoju vlastnú kariéru. Športovec športovú, tréner trénerskú. Môžu byť známi, populárni, medializovaní. Vzťahy vytvorené medzi nimi predurčujú úspešnosť či neúspešnosť takéhoto dua. Tento „tandem“ si vo verejnosti vytvára vlastný imidž, ktorý je jedinečný, ktorý môže byť vhodný nasledovania, a to nielen ako športového vzoru. Je v ňom hodnota, ktorá môže i v prípade ostatných posúvať ašpirácie pre dosahovanie tej najvyššej výkonnosti, aj slúžiť ako príklad životnej filozofie pre mnohých mladých ľudí.

Spomenul som, že tréner je jednoznačne zodpovedný za vedenie športovej prípravy svojho zverenca, teda aj za chybné či nerozumné postupy a rozhodnutia v nej. Narážam tu tiež na možné chyby trénera v príprave, ktoré môžu byť pravou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu jeho zverenca. Je to téma, ktorá si vyžaduje samostatnú kapitolu a v tomto článku sa ňou nebudeme zaoberať.

V dobre fungujúcom vzťahu tréner a športovec ide všetko hladko až do doby, kým sa nedostavia problémy, okrem iných, aj vplyvom dlhodobej športovej prípravy, ktorá sa niekedy podstatne podpisuje aj na permanentnom atakovaní zdravia. A práve tu sa dostávame k jadru veci, k možnému postoju k danému faktu, ktorý niekedy nepochopiteľne prezentuje nejeden, inak úspešný tréner.
 
Na ceste za úspechmi, a nielen vrcholnými, sa môžu občas skrývať situácie aké som pomenoval už v úvode tohto príspevku, kedy sú tréner i športovec nútení sa vážne rozhodovať. Šport, najmä ten vrcholový, môže doviesť športovca často k dileme, že musí riešiť situáciu, ktorej už miera rizika, vzhľadom na jeho momentálny zdravotný stav, nie je zanedbateľná. Môže ísť vtedy zo strany oboch, ale hlavne zo strany trénera, ak v takejto situácii riskujú, o postoj totálne neprofesionálny, nezodpovedný, akoby v danom momente neexistoval žiadny iný variant riešenia. Takým rozhodnutím môžu problém ešte viac exponovať a naďalej ohrozovať už i tak nepriaznivý zdravotný stav športovca, čo sa v konečnom dôsledku môže neskôr ešte vo väčšej miere nepriaznivo prejaviť. Napríklad, môže sa podstatne predlžovať potrebná liečba i rekonvalescencia a tým skrátiť i dĺžka sezóny, môžu sa u športovca prejaviť chronické zdravotné problémy, alebo je nutné na dlhšiu dobu zanechať športovú prípravu i súťaženie až po nutnosť zanechania aktívneho športovania. To sú v kariére úspešného športovca vždy smutné konštatovania.
 
Veľa sa zvykne písať o športových úspechoch jednotlivých športovcov, ale už menej, ak vôbec, o väčších či menších športových tragédiách, ktoré sa dajú pripísať na vrub rozhodnutí tých, ktorí sú zodpovední za vedenie športovej prípravy. Nezodpovedné a neprofesionálne postoje, rýchle „liečby“ a za každú cenu absolvovať prípravu a súťaže sa podpisujú na tom, o čom sa potom ťažko rozpráva a ak, tak len v kuloároch „zasvätených“.

Akokoľvek, deje sa to, nebudeme si predsa predstierať, že nie. Čo je mnohokrát ale horšie, deje sa to niekedy aj na nižších úrovniach športovej prípravy, kedy je mladý talentovaný športovec len na začiatku svojich výkonnostných možností, na začiatku svojej budúcej športovej kariéry a už sa s ním neraz aj takto „narába“. Je neprijateľné, vrcholne neetické a nezodpovedné, aby sme v mene akejkoľvek kariéry či iných cieľov takýmto spôsobom mrhali talentom športovcov a podrobovali ich podobným „pokusom“.
 
Život je plný vlastných rozhodnutí. Nie osudov. V rôznych životných situáciách sa rozhodujeme predsa vedome. To, ako sa rozhodneme, je výsledkom zvažovania a presviedčania seba samého o správnosti či potrebnosti určitého postoja k danému problému v danej situácii. Rozhodujme sa preto vždy rozumne a zodpovedne. Veď život športom nekončí. Aj tak nám z neho ešte vždy veľa zostáva.

Dátum vydania: 2011