Sekcia: Vzdelávanie

 

Šport a imunitný systém

MUDr. Katarína Beregendiová

Pri udržiavaní psychického a  fyzického zdravia je veľmi dôležitá dynamická rovnováha pri regulácii metabolických a fyziologických procesov prostredníctvom nervového, endokrinného a imunitného systému. Imunitný systém je difúzny orgán, ktorý je schopný koordinovať imunitnú odpoveď pomocou veľkého množstva imunitných buniek, solubilných faktorov a transportných molekúl. Je súčasťou neuro-endokrinno-imunitného superinformačného systému.

Porušenie tejto rovnováhy a odpoveď organizmu na záťažový podnet sa nazýva stres a vyvolávajú ho stresory [Kusnecov a Rabin, 1994]. Medzi závažné stresory u mladých ľudí patrí aj vrcholový šport. Pretrénovanie u vrcholových športovcov má nežiadúci vplyv  nielen na športovú výkonnosť, ale aj na psychickú odolnosť jedinca, biochemické procesy v organizme a imunitný systém. Vrcholoví športovci, ktorí vykonávajú dlhodobú fyzickú záťaž, sú náchyl­nejší na časté infekcie horných dýchacích ciest, hlavne tesne pred, alebo počas naj­dôležitejších prete­kov. Poškodenie imunitného systému sa prejavuje zníženou odolnosťou voči infekciám, niektorými všeobecnými prejavmi imunodeficientného stavu až vývojom chronického únavového syndrómu a častejším výskytom zranení s dlhšou dobou liečenia [Fitzgerald, 1991]. Pôvod  zmien imunologických parametrov spočíva buď vo zvý­šení alebo potlačení imunitnej odpovede v závislosti od intenzity záťaže pri tréningu [Fitzgerald,1988, Berk a kol., 1990, Eliakim a kol., 1997, Mackinnon, 1998, Niess a kol., 1999]. Na druhej strane sa veľa rekreačných športovcov cíti veľmi dobre, sú otužilí a odolní voči bežným infekciám. Predpokladá sa, že pravidelné, primerané cvičenie a športovanie ovplyvňuje priaznivo imunitný systém a jeho funkcie, čo by malo mať veľký význam v prevencii ľahších foriem imunitnej nedostatočnosti (sprevádzanej recidivujúcimi infekciami)a alergických ochorení [Pedersen a kol., 1997]. Tak isto sa u  ľudí športujúcich stredne vysokou záťažou  uvažuje o možnom ovplyvnení imunitných mechanizmov v zmysle zníženia rizika vzniku niektorých druhov rakoviny. [Nieman, 1997, Mackinnon, 1998] - (obr.) [Peters, 1997, Friman a Illbäck, 1998].

Fyzická aktivita spôsobuje rôzne zmeny imunologických faktorov, ale stále nevieme, kedy sú tieto  zmiešané a prechodné zmeny biologicky významné. Dôležitá je odpoveď na otázku, kedy je cvičenie pre organizmus tonizujúce a kedy je stresové [Gleeson a kol., 1995].

Zmeny imunologických parametrov pri nadmernej fyzickej záťaži sa vysvetľujú viacerými faktormi. Odpoveď imunitného systému je rovnaká ako pri sepse alebo pri traume. Predpokladá sa, že tieto vplyvy spôsobuje lokálne poškodenie svalov, súčasne s aktiváciou hormónového a neuroendokrinného systému [Straub a kol., 1998].

Obr.1: Závislosť  medzi intenzitou, objemom tréningu a výskytom

           respiračných infekcií  [Peters, 1997].
 

Od začiatku 60 – tych rokov sa vyvíjalo úsilie o zistenie signálu, ktorý počas dynamickej práce spúšťa neuroendokrinnú odpoveď. Dlhé roky pútala pozornosť korelácia výstupu laktátu a endokrinnej odpovede. Aj keď vzájomná súvislosť medzi laktátom a neuroendokrinnou odpoveďou existuje, výsledky viacerých prác dokazujú, že neuroendokrinná odpoveď súvisí priamo úmerne s veľkosťou angažovanej svaloviny [Vigaš a kol., 1974]. Pri rovnakej spotrebe kyslíka bola neuroendokrinná odpoveď podstatne nižšia, ak sa práca vykonala hornými končatinami a vyššia, ak pracovalo mohutnejšie svalstvo dolných končatín [Kozlowski a kol., 1983].

Podľa novších výskumov dochádza pri svalovej práci k lokálnemu poškodeniu svalov. Toto poškodenie sa vyvíja v dôsledku spustenia viacerých mechanizmov, ako sú zmeny v rovnováhe hladín intracelulárneho kalcia a porucha v degradácií svalových proteínov. Tieto zmeny sú sprevádzané zvýšením hladín svalových proteínov (CK, LDH, myoglobín a iné)v krvi a sú výbornými ukazovateľmi poškodenia svalov [Sorichter a kol., 1999].

Zároveň sa znižuje transport glutamínu v bunkách a tieto procesy spôsobujú zvýšenie produkcie IL-6 ihneď po fyzickej záťaži (približne 100-násobne), IL-lra 1-2 hodiny po záťaži (približne 78-násobne)a ostatných faktorov ako je TNF-a, IL-8, IL-1ba iných. V dôsledku aktivácie cytokínov dochádza k zvýšeniu expresie adhezívnych molekúl. Tieto výsledky poukazujú na podobnosť odpovede imunitného systému na nadmernú fyzickú záťaž a cytokínovej odpovede na sepsu [Pedersen, 1998].

Na rozdiel od moderovanej fyzickej aktivity intenzívny dlhodobý tréning môže spôsobiť imunosupresiu a znižovať obranyschopnosť jedinca. Po akútnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobá prechodná imunosupresia so zníženým poč­tom lymfocytov a ich funkcií. Táto krátkodobá imunosupresia (tzv. –imunosupresívne okno - „the open window“)  pretrváva približne 3 – 12 hodín. Pri nedos­tatočnej regenerácií a opakovanej prechodnej imunosupresii môže dôjsť k takzvanému prekrytiu otvorených okien a tým k zníženiu imunitnej odolnosti organizmu (obr.2) [Fitzgerald, 1991]. Zároveň dochádza k spolupôsobeniu psychického a fyzického stresu, ktoré pôsobia aditívne. Naše výsledky [Sedláčková a kol., 1999]  poukazujú na to, že v období imunosupresívneho okna sa výrazne znižujú najmä počty cytoxických  T-lymfocytov a NK-buniek v závislosti od zvyšujúcej sa záťaže. Aj iné práce poukazujú na nízke hodnoty lymfocytov alebo imunoglobulínov. Napr. Green a kol. [1981] zistili nízke absolútne počty lymfocytov (pod 1500 buniek/ml) v kolektíve amerických reprezentantov v maratóne. Poľskí reprezentanti v cyklistike mali zníženú nešpecifickú imunitnú celulárnu odpoveď a to neutrofilovú adherenciu a baktericídnu kapacitu [Lewicki a kol., 1987].

Obr.2: Možnosť prekrytia opakovanej akútnej imunosupresie pri fyzickej

             záťaži  [Mackinnon, 1998].
 

Tieto zmeny môžu predisponovať jedinca k častým respiračným infekciám, chronickému únavovému syndrómu, larvovaným vírusovým (CMV, EBV, herpes...), či parazitárnym infekciám, čo dokazuje aj epidemiologická štúdia Petersa a Butemana [1983]. Napríklad sú správy o zvýšenom výskyte infekčnej hepatitídy, poliomyelitídy, aseptickej meningitídy a iných vírusových ochorení v rôznych športových kolektívoch [Nieman a kol., 1990]. Z literatúry je známe, že Sebastian Coe a Diane Edwards, dvaja svetoznámi atléti, trpeli na toxoplazmózu - oportúnnu infekciu, postihujúcu najmä imunodeficientných jedincov [Fitzgerald, 1991].

Najvýraznejšiu odpoveď na krátkodobú anaeróbnu fyzickú záťaž sme zaz­namenali v absolútnom počte NK-buniek (CD3- CD16/56+). Predstavujú funkčne odlišnú populáciu lymfocytov a sú dôležité pri prirodzenej obrane proti bunkám infikovaným intracelulárnymi patogénmi a proti nádorovo transformovaným bunkám. Po fyzickej záťaži sme namerali štatisticky významné zvýšenie absolútneho počtu NK-buniek, čo zodpovedá aj iným literárnym údajom [Berk a kol., 1990, Hoffman-Goetz a Husted, 1995, Shephard a Shek, 1995]. Predpokladá sa, že po krátko trvajúcej aktivite dochádza k vyplaveniu  NK-buniek v dôsledku zvýšenia hladiny katecholamínov, pričom neskorú supresiu NK aktivity po dlhodobej fyzickej záťaži ovplyvňuje kortizol [Pedersen a kol., 1990]. Po dlhotrvajúcej maximálnej fyzickej záťaži viacerí autori za­znamenali pokles absolútneho počtu NK-buniek aj s poklesom ich aktivity. Tieto zmeny môžu pretrvávať od 3 do 24 hodín v závislosti od intenzity a dĺžky fyzickej záťaže. Toto obdobie sa nazýva obdobím zníženej imunitnej odolnosti organizmu („the open window“ ) a počas neho sa zvyšuje riziko vzniku subklinických a klinických infekcií. Štatisticky významné zníženie absolútneho počtu NK-buniek sme zazanamenali aj pri našom meraní po 60 minútach regenerácie.

Znakmi aktivácie lymfocytu sú diferenciačné antigény CD38 a CD122. Ten druhý predstavuje b-reťazec receptora pre Il-2. Po fyzickej záťaži sa štatisticky významne zvýšil počet molekúl CD38 aj CD122, ale po regenerácii poklesol pod iniciálne hodnoty. Tieto výsledky podporujú teóriu aktivácie a následnej redistribúcie lymfocytov, v dôsledku čoho sa mení aj produkcia niektorých cytokínov (hlavne IL-1, IL-6 a TNF-?) a dochádza k zvýšeniu expresie adhezívnych molekúl. Štatisticky významné zníženie CD122 po regenerácii pravdepodobne poukazuje na zníženie schopnosti lymfocytov aktivovať sa na imunitnú odpoveď a príčinu možného vzniku obdobia zníženej imunitnej odolnosti organizmu („the open window“ ). 

Pri hodnotení dlhodobých zmien  v závislosti od obdobia odberu sme pri našich meraniach zistili štatisticky významné zmeny najviac v jarnom období, opakovane aj po roku (2 = marec 1998,  6 = apríl 1999. Z celulárnej imunity sme štatisticky najvýznamnejšie zmeny zaznamenali v absolútnom počte CD16/56 T-lymfocytov (NK-buniek) až v troch porovnávaniach pri hodnotení závislosti zmien od obdobia merania. V období číslo 2 (marec 1998) boli absolútne počty štatisticky významne nižšie oproti obdobiu 1 (január 1998) a obdobiu 3 (máj 1998). V období 4 (júl 1998) sme zistili štatisticky významne nižšie hodnoty oproti obdobiu 5  (október 1998) a vtedy boli štatisticky významne vyššie oproti obdobiu 6 (apríl 1999), kedy boli počas celého obdobia najnižšie (tabuľka 10, graf 5). NK-bunky majú schopnosť svojou cytotoxickou aktivitou usmrtiť určitú skupinu abnormálnych buniek, vrátane niektorých nádorových buniek a buniek infikovaných intracelulárnymi patogénmi. Sú dôležitou súčasťou mechanizmov vrodenej imunity. Po dlhotrvajúcej maximálnej fyzickej záťaži viacerí autori za­znamenali pokles absolútneho počtu NK-buniek aj s poklesom ich aktivity. Napríklad Berk a kol. [1990] po 3 hodinovom behu zistili 31% zníženie aktivity  NK-buniek a  až  50% zníženie ich absolútneho počtu, čo je v podstate porovnateľné s našimi výsledkami. Tieto zmeny môžu pretrvávať od 3 do 24 hodín v závislosti od intenzity a dĺžky fyzickej záťaže a toto obdobie charakterizuje známe imunosupresívne okno. Počas neho sa zvyšuje riziko vzniku subklinických a klinických infekcií. Mnohí autori [Espersen a kol., 1990, Haahr a kol., 1991, Pedersen a kol., 1998] poukazujú na vplyv fyzickej záťaže na vyplavovanie subpopulácií leukocytov z periférnych zásob, vrátane sleziny. Tieto výrazné zmeny sa vysvetľujú aktiváciou solubilných molekúl, ktoré sa vylučujú v dôsledku poškodenia svalového tkaniva, hormónových zmien (hlavne katecholamíny, rastový hormón, glukokortikoidy, ?-endorfíny... ) a oxidačného stresu.

Z parametrov humorálnej imunity sme štatisticky najvýraznejšie zmeny zaz­namenali pri IgA. V období 2 (marec 1998)  boli hodnoty sérového IgA významne vyššie oproti obdobiu 3 (máj 1998), ktoré bolo štatisticky významne nižšie oproti obdobiu 4 (júl 1998) a to bolo zase významne vyššie oproti obdobiu 5 (október 1998),  ktoré bolo štatisticky významne nižšie oproti obdobiu 6 (apríl 1999)- graf 3). Viaceré práce neudávajú výrazné zmeny v hladine imunoglobulínov, jedine ak, tak sa vysvetľujú zmenami diurnálneho rytmu alebo vplyvmi sezónnosti. Výkyvy sa  zachytili len po dlhodobom intenzívom tréningu, ako napr. pri  sledovaní  vrcholových plavcov. Gleeson a kol. [1995] opísali dlhodobé zníženie sérových hladín IgA, IgG a IgM počas sedemmesačnej sezóny u vrcholových plavcov, ktoré  boli signifikantne nižšie pri  porovnaní  so skupinou nešportovcov. MacKinnon a Hooper [1994] v štúdii tiež s vrcholovými plavcami zistili, že je znížená hlavne produkcia IgA po dlhodobom a intenzívnom tréningovom období osobitne, keď sú  športovci v období možného pretrénovania. Zmeny pri našom sledovaní tiež hodnotíme skôr ako vplyv sezónnosti (jar, jeseň) a na jar tiež možný vplyv dlhodobej intenzívnej prípravy na pretekársku sezónu.

Z týchto výsledkov vyplýva, že pri našich meraniach sme zaznamenali štatisticky najvýznamnejšie zmeny v závislosti od obdobia odberu v absolútnom počte NK buniek (CD16/56) a v sérových koncentráciach IgA.

U vrcholových športovcov, u ktorých riziko infekcií HDC vzrastá s intenzitou a častosťou fyzickej záťaže, môžu preventívne opatrenia pozitívne ovplyvniť riziko komplikácií spomenuté v predošlých statiach.

Jedným z hlavných cieľov prevencie aj liečby následkov krátkodobých a dlhodobých poškodení vyvolaných nadmernou športovou záťažou je obmedziť na minimum nežiadúce ovplyvnenie imunitného systému. Odporúča sa kvantitatívne aj kvalitatívne vhodne zložená racionálna výživa, obsahujúca primerané množstvo proteínov a sacharidov, čo zodpovedá 60-70% sacharidov, 12-15% proteínov a 15-25% tukov. V praxi sa skôr uprednostňuje vyššie percento proteínov, menej sacharidov a tukov. Pri nepriaznivej výžive dochádza k negatívnej energetickej bilancii so zníženým príjmom sacharidov a vitamínov, dehydratácií a dysbalancii aminokyselín.

Podľa viacerých autorov pri zvýšenom prijímaní sacharidov, počas fyzickej záťaže, dochádza k pozitívnemu ovplyvneniu hormónovej a následne aj imunitnej odpovede. V štúdií Bishopa a kol. [1999] sa pri podávaní 6% roztoku sacharidov v množstve 400 ml pred a 150 ml počas záťaže zistilo zníženie vzostupu neutrofilov a ovplyvnenie ich degranulácie. Z týchto výsledkov sa predpokladá možný vplyv sacharidov na zníženie stresovej a následne aj imunitnej odpovede. Napriek tomu, že sacharidy majú pozitívny účinok na IS počas akútnej fyzickej záťaže, nezabránia zníženiu hladiny glutamínu a neovplyvňujú imunitné zmeny v dôsledku dlhotrvajúceho zaťaženia [Gleeson, 2000].

Vitamínysú esenciálne organické molekuly, ktoré nie sú syntetizované v organizme, a preto musia byť dodávané potravou. Spĺňajú viacero funkcii, z ktorých najdôležitejšie sú tvorba prekurzorov koenzýmov zúčastňujúcich sa energetického metabolizmu a zúčastňovanie sa na syntéze proteínov a nukleových kyselín. Na udržiavanie normálnych imunitných funkcii sú esenciálne v tukoch rozpustný vitamín A a  E a vo vode rozpustný vitamín B12 a C. Ostatné vitamíny (napr. B6 a kyselina folová) tiež hrajú  významnú úlohu, ale ich nedostatok u ľudí je extrémne zriedkavý [Gleeson, 2000]. Predpokladá sa, že príjem vitamínov u športovcov je dostatočný, ale vitamíny s vlastnosťami antioxidantov (zahŕňajú vitamíny C, E a b-karotén) je potrebné prijímať vo zvýšenom monožstve. Pôsobia protektívne pri odstraňovaní produktov oxidačného stresu (voľné kyslíkové radikály, produkty lipidovej peroxidácie), ktorý nasleduje po intenzívnej fyzickej námahe.

Na modulačnom efekte na imunitný systém sa podieľajú aj stopové prvky,  najviac zinok, železo, selénmeď.

U športovcov nielen fyzická záťaž, ale aj nesprávne volená výživa pôsobí synergicky pri vzniku imunosupresie. Preto by bolo potrebné rešpektovať určité pravidlá správnej výživy. Imunosupresívny efekt nadmernej fyzickej záťaže znižuje prijímanie sacharidov počas tréningu a tiež adekvátne množstvo antioxidantov. Treba ale rešpektovať, že pri prekročení povoleného prahu dennej odporučenej dávky môžu spôsobiť imunosupresiu. Vzhľadom k tomu sa neodporúča prijímať zvýšené množstvo týchto látok v špeciálnych tabletkách a výhodnejšie je zvýšiť príjem zeleniny a ovocia. Z toho vyplýva, že vrcholoví športovci si môžu vypomôcť pri prevencii imunosupresie aj dobre vyváženou stravou, ktorá obsahuje adekvátne množstvo sacharidov, proteínov, vitamínov a stopových prvkov.

Pre svoje imunomodulačné pôsobenie by sa mohli uplatniť aj niektoré imuno­stimulačné látky upravujúce najmä prirodzené imunitné mechanizmy. Medzi takéto látky patria aj probiotiká, čo sú  živé mikroorganizmy alebo látky, ktoré môžu ovplyvňovať lokálnu aj celkovú imunitu. Cez slizničný IS oplyvňujú nešpecifickú aj špecifickú imunitnú odpoveď. Probiotiká sa naväzujú na M bunky, ktoré ich prenášajú k Payerovým plakom. Stimulujú tvorbu protilátok, aktivujú lymfocyty a fagocyty a stimulujú produkciu niektorých cytokínov, osobitne IFN-g[Dugas a kol., 1999]. Ferenčík a kol. [1999] vyšetrovali skupinu dobrovoľníkov, ktorí dostávali oblátkový rez obsahujúci 5.109 lyofilizovaných zárodkov Enterococcus faecium M-74 po dobu 6 týždňov. U nich sa dokázala stimulácia periférnych neutrofilov k zvýšenej fagocytovej pohotovosti a B–lymfocytov k zvýšenej tvorbe protilátok.

Vzhľadom na rôzne štúdie sa predpokladá, že probiotiká majú viacero pozitívnych účinkov, ako vidíme na obrázku č.3.

Medzi ďaľšie, veľmi závažné faktory, patrí aj pôsobenie vonkajších podmienok (teplo, chlad), racionálne stupňovanie tréningovej  záťaže, udržiavanie vyrovnaného psychického stavu a dostatočného množstva spánku.

Obr 3: Predpokladané pozitívne účinky probiotík [Dugas a kol., 1999]

Naše výsledky, v zhode s odbornou literatúrou, poukazujú na redistribúciu lymfocytov medzi periférnym lymfatickým tkanivom a cirkuláciou, ako možný následok poškodenia svalov, stimulácie neuroendokrinného systému a zvýšenej expresie adhezívnych molekúl. Na základe týchto zistení môžeme vysloviť hypotézu, že nadmerná fyzická záťaž bez dostatočnej regenerácie môže predisponovať jedincov k recidivujúcim respiračným infekciám, chronickému únavovému syndrómu a vzniku oportúnnych vírusových a parazitárnych infekcii.

Tieto poznatky sú však zatiaľ známe len fragmentovito a chýbajú ich presné súvislosti. Na  vysvetlenie a presné určenie vzťahov medzi tréningovým zaťažením, zmenami v imunitnom systéme a recidivujúcimi infekciami HDC treba zodpovedať množstvo otázok, a preto sú potrebné ďalšie dlhotrvajúce kontrolované štúdie. Ich výsledky a nové poznatky by mali značný význam nielen pri regulácii tréningového procesu, prípadne moderovanej fyzickej aktivity, ale aj pre určenie predpokladov určitého jedinca pre vrcholový šport.

Literatúra

  1. Berk,L.,S., Nieman,D.,C., Youngberg,W.,S. a kol.: The effect of long endurance running on natural killer cells in marathoners. Med. Sci. Sports. Exerc., 22, 1990, 207 – 212.
  2. Bishop, N.,C., Blannin, A.,K., Rand, L., Johnson, R., Gleeson, M.: The effects of carbohydrate supplementation on neutrophil degranulation responses to prolonged cycling. IV .International Symposium - Exercise and Immunology. Program abstract book, 1999, 54.
  3. Dugas, B., Mercenier, A., Lenoir-Wijnkoop, I., Arnaud, C., Dugas, N., Postaire, E.: Immunity and probiotics. Immunol. Today, 1999, 20, 387-390.
  4. Eliakim, A., Walach, B.,Kodesh, E., Gavrieli, R., Radnay, J., Ben-Tovim, T., Yarom, Y., Falk, B.: Cellular and humoral immune response to exercise among gymnasts and untrained girls. Int. J. Sports Med., 18, 1997, 208-212.
  5. Espersen, G.T., Elback, A., Ernst, E., Toft, E., Kaalund, S, Jersild, C, Grunnet, N: Effect of physical exercise on cytokines and lymphocyte subpopulations in human peripheral blood, APMIS, 1990, 395.
  6. Ferenčík, M., Ebringer, L., Mikeš Z., Jahnová, E., Čižnár, I,: Imunostimulačné a iné zdravotne prospešné účinky baktérií mliečneho kysnutia.  Klinická imunológia a alergológia, 1, 1999, 11-14.
  7. Fitzgerald, L.: Exercise and the immune system. Immunol. Today, 9, 1988,  337-339.
  8. Fitzgerald L.: Overtraining increases the susceptibility to infection. Int. J. Sports Med., 12, 1991, 5-8.
  9. Friman, G., Illbäck, N., G.: Acute infection: metabolic responses, effects on performance, interaction with exercise, and myocarditis. Int. J. Sports Med., 19, 1998, 172 – 182.
  10. Gleeson, M., McDonald, W., A., Cripps, A.,W., Pyne, D., B., Clancy, R., L., Fricker, P.,A.: The effect on immunity of long-term intensive training in elite swimmers. Clin. Exp. Immunol., 102, 1995, 210-216.
  11. Gleeson,M: The scientific basis of practical strategies to maintain immunocompetence in elite athletes.Exercise immunology review, 2000, 6, 75-101.
  12. Green, R.,L., Kaplan, S.,S., Rabin, B.,S., Stanistki, C., L., Zdziarski, U.: Immune function in marathon runners. Ann. Allergy, 47, 1981, 73-75.
  13. Haahr, P.M., Pedersen, B.K., Formsgaard, A, Tvede, N, Diamant, M, Klarlund, K, Hakjaer-Kristensen, J, Bendtzen, K: Effect of physical exercise on the in vitro production of IL-1, IL-6, TNF ?, IL-2 a IFN, int.J.Sports Med., 1991, 12, 223.
  14. Hoffman-Goetz, L., Husted, J.: Exercise and cancer: do the biology and epidemiology correspond? Exerc. Immunol. Rev., 1, 1995, 81-96.
  15. Kozlowski, S., Chwalbinska-Moneta, J., Vigaš, M., Kaciuba-Uscilko, H., Nazar, K.: Greater serm GH response to arm than to leg exercise performed at equivalent oxygen uptake. Europe. J. appl. Physiol., 52, 1983, 131-135.
  16. Kusnecov, A.W., Rabin, B.S.: Stressor-induced alterations of immune function: Mechanisms and issues. Int. Arch. Allergy Immunol., 105, 1994, 107-121.
  17. Lewicki, R., Tchorzewski, H., Denys, A., Kowalska, M., Golinska, A.: Effect of physical exercise on some parameters of immunity in conditioned sportsmen. Int. J. Sports. Med., 8, 1987, 309-314.
  18. MacKinnon,L.T., Hooper, S.: Mucosal secretory immune system responses to exercise of varying intensity and during overtraining. Int.J.Sports Med., 1994, S179.
  19. MacKinnon, L.T.: Future direction in exercise and immunology: regulation and integration. Int. J. Sports Med. 19, 1998, 205-211.
  20. Nieman, D.C., Johanssen, L.M., Lee, J.W., Arabatzis, K.: Infections episodes in runners before and after the Los Angeles marathon. J. Sports. Med. Phys. Fitness, 30, 1990, 316 – 328.
  21. Nieman, D.C.: Exercise immunology: practical applications. Int. J. Sports. Med., 18, 1997, 91-100.
  22. Nieman, D.C.: Immune responses to heavy exertion. J.Appl. Physiol., 1997, 82, 1385-1394.
  23. Niess, A.M., Hartmann, M., Grünert-Fuchs, M., Poch, B., Speit,G.: DNA damage after exhaustive treadmill running in trained and intrained men. Int. J. Sports Med., 17, 1996, 397-403.
  24. Pedersen, B.,K., Tvede, N., Klarlund, K. a kol.: Indomethacin in vitro and in vivo abolishes post-exercise suppresion of  natural killer cell activity in peripheral blood. Int. J. Sports Med., 11, 1990, 127 – 131.
  25. Pedersen,B.,K., Bruunsgaard,H., Klokker,M., Nielsen, H.B., Rohde, T., Ullum, H.: Exercise - Induced Immunomodulation – Possible Roles of Neuroendocrine and Metabolic Factors. Int. J. Sports Med.18, 1997, 2-7.
  26. Pedersen,B.,K.,Ostrowski,K.,Rohde,T.,Bruunsgaard,H.: The cytokine response to strenuous exercise. Can. J. Physiol. Pharmacol., 76, 1998, 505-511.
  27. Peters, E., Bateman, E.: Ultramarathon running and upper respiratory tract infections. An epidemiological study. SA Med. J., 64, 1983, 582 – 584.
  28. Peters, E.M.: Exercise, immunology and upper respiratory tract infections. Int. J. Sports Med., 18, 1997, 69-77.
  29. Sedláčková-Bergendiová, K., Ferenčík, M., Tibenská, E., Kovács, L.: Sú vrcholoví športovci imunokompromitovaní?  Klin. Imunol. Alergol., 8, 1999, 15-18.
  30. Sedláčková-Bergebniová, K., Ferenčík, M., Tibenská, E., Kovács, L.: Vplyv športovej záťaže na imunitný systém.  Česko-slovenská pediatrie, 7, 2000, str. 442-447.
  31. Shephard,R.J., Rhind,S., Shek,P.N.: Exercise and the immune system. Sports Med., 18, 1994, 340-369.
  32. Vigaš, M., Németh, Š., Jurčovičová, J., Mikulaj, L., Komadel, L.: The importance  of lactate in exercise induced growth hormone  release in m,an. Horm. Metab. Res., Suppl. 5, 1974, 166-169.


Dátum vydania: 2005