Sekcia: Vzdelávanie

 

Šport a nehmotné energie

Mgr. Igor Kováč, Národné športové centrum

V roku 2007 na seminári trénerov ľadového hokeja vystúpil so svojou prednáškou Marián Jelínek, odborník venujúci sa psychologickej príprave športovcov, predovšetkým hokejistov. Je známe, že medzi jeho zverencov patril napríklad aj Jaromír Jágr.


Marian Jelínek a Jaromír Jágr

Nebolo by na tom nič nezvyčajné až na to, že si vo svojej prednáške dovolil hovoriť o existencii tzv. nehmotných energií a ich vplyve na fyzický výkon športovca. Osobne nepoznám nikoho iného, kto by si o tejto téme dovolil verejne hovoriť v našom, nazvime to česko-slovenskom športovom prostredí. Táto vec je ešte stále považovaná prinajlepšom za kuriozitu a prejav nevedeckého a nedôveryhodného prístupu. V diskusii to jasne naznačil aj Július Šupler, ktorý neskrýval svoje prekvapenie a sklamanie, že sa takéto informácie trénerom predávajú.

Zastávam názor, že náš vzdelávací systém nám niekedy odovzdáva zastarané alebo neúplné informácie, nakoľko je už dávno známe, že aj samotná veda existenciu energií dokazuje.

Kvantová fyzika už pred mnohými rokmi dosiahla objavy, ktoré dokazujú energetickú povahu celého hmotného sveta. Dokázala, že všetko čo vnímame piatimi zmyslami, je zložené z elementárnych častíc, ktoré sa vyskytujú v určitých energetických zhlukoch čiže kvantách. Celé stvorenie je tak tvorené energiami rôznych frekvencií a vibrácií. S týmto faktom by sme mali začať vedome narábať a prestať sa tváriť, že vôbec neexistuje. Práve naopak, mali by sme ho zapojiť do svojho uvažovania a interpretovania toho, čo sa v našich životoch odohráva.

To je však len fyzická stránka života. Ako je to s tou duševnou, psychickou stránkou čiže s myšlienkami a emóciami? Marián Jelínek sa venuje predovšetkým tejto oblasti a pochopiteľne, keď hovorí o nehmotných energiách, myslí pritom aj na energiu myšlienok a emócií.

Myslím, že každý z nás dokáže akceptovať existenciu myslenia a cítenia. Dovolím si však tvrdiť, že už menej mnohí z nás dokážu akceptovať, že aj myšlienky a emócie majú povahu energie, že sú energetickými formami. V tejto súvislosti sa často argumentuje tým, že ani elektrickú energiu nevidíme, ale aj tak vnímame následky jej existencie. Podobne je to aj s myšlienkami a emóciami, ktorých existencia je nám tiež zjavná, aj keď ich nevidíme a s ich účinkami sme konfrontovaní každý deň.

Aj v tejto súvislosti sa však môžeme oprieť o vedu, konkrétne o fyziku. G. I. Šipov, ktorý bol zaradený medzi 500 najvplyvnejších osobností minulého storočia riešil jeden z najzávažnejších problémov teoretickej fyziky, tzv. zjednotenú teóriu polí. V rámci nej definoval aj existenciu tzv. primárnych torzných polí zložených z častíc, ktoré sú nositeľmi informácií. V zjednodušenej podobe definoval akési informačné polia, ktorých súčasťou sú aj naše myšlienky a emócie. Šipov svojou prácou dokazoval, že existencia toho, čo sa odohráva na fyzickej úrovni, má svoj pôvod v úrovni nehmotnej. Inými slovami, energia myšlienok a emócií sa zhmotňuje v rozmanitých formách a javoch zložených z elementárnych častíc.

Z uvedeného by sme pritom mohli vcelku logicky odvodiť záver, že častice sa organizujú do atómov, molekúl prvkov a všetkých anorganických a organických foriem života na základe nejakých povelov čiže informácií.

Na základe tohto princípu sa vyvinul celý názorový prúd či hnutie a množstvo literatúry, ktorá poukazuje na dôležitosť a význam nášho myslenia. Snažia sa nás upozorniť na to, že ovládaním našich myšlienok a emócií ovládame to, čo sa v našich životoch odohráva. Tvrdia, že to čo sa nám v živote deje, si vytvárame sami svojimi myšlienkami a emóciami, ktoré si vytvárame na základe vlastnej slobodnej vôle. Svojou slobodnou vôľou si volíme myšlienku a sústredením sa na ňu jej dodávame energiu, čím získava emočný náboj a následne ovplyvňuje častice fyzického sveta tak, aby sa zhmotnila do konkrétnej podoby.


Ako však toto všetko súvisí so športom?


Vizualizácia a životná energia

Ak sa bavíme o biomechanike, biochémii, motorike, fyzickej, kondičnej príprave a pod., bavíme sa o sfére elementárnych častíc. Keď hovoríme o psychológii športu, športového výkonu či tréningu, hovoríme o nehmotnej, duševnej či informačnej sfére. Hovoríme o úrovni myšlienok a emócií, ktorá má vplyv na úroveň fyzickú. Či už sa teda bavíme o tréningu alebo výkone, zakaždým ide o spôsob narábania s rôznymi formami energie.

Športová história ponúka príklady mentálnej prípravy športovcov v snahe dosiahnuť lepšiu fyzickú výkonnosť. Známe sú experimenty Dr. Denisa Waitleyho na amerických olympionikoch. Ten prevzal vizualizačný proces z kozmického výskumného programu Apollo a v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch ho zaviedol do olympijského programu s názvom „Vizuálny nácvik pohybu“ (Visual Motor Rehearsal). Ako sa sám vyjadril: „Keď vizualizujete, zároveň materializujete.“ Toto tvrdenie založil na zaujímavosti ľudskej mysle. Požiadal skupinu olympijských atlétov, aby zabehli preteky len vo svojej mysli a potom ich pripojil na aparatúru zaznamenávajúcu biologickú spätnú väzbu. Aj keď športovci pretekali iba v duchu, napínali sa im tie isté svaly a v rovnakom poradí, ako keď bežali na skutočnej trati. Je to preto, lebo myseľ nerozlišuje, či niečo robíte naozaj, alebo je to len cvičenie.

Fyziológ Guang H. Yue z kliniky v americkom Clevelande vykonal podobný test, keď požiadal desať zverencov vo veku od 20 do 35 rokov, aby si pri cvičeniach, organizovaných päťkrát týždenne, predstavovali napínanie jedného zo svojich bicepsov. Išlo o mentálnu ideomotorickú vizualizáciu. Pri tomto experimente bola dôkladne monitorovaná mozgová aktivita dobrovoľníkov a boli realizované kontroly, či sú svaly skutočne v pokoji. Už po niekoľkých týždňoch vzrástla sila tohto svalu o neuveriteľných 13,5% a udržala sa ešte tri mesiace po ukončení vizualizačných cvičení.

Mentálno-emočné procesy športovca nepochybne vplývajú na jeho fyzický výkon. M. Jelínek na túto tému napísal celý rad publikácií. Opiera sa v nich aj o poznatky východných, ázijských kultúr a náuk, ktoré poukazujú na to, že každý človek je prejav životnej energie. Tá sa pritom v rôznych kultúrach označuje rôznymi pomenovaniami – čchi, ki, prána atď. Dalo by sa to vysvetliť aj tak, že každý človek je ucelený energetický systém. Z pohľadu toho, čo nám doteraz ponúkla fyzika, je to pritom celkom logické a nespochybniteľné tvrdenie.

Zvyčajne definujeme človeka ako fyzické telo, čo sú prakticky len rôzne podoby zorganizovaných elementárnych častíc. Zároveň ho však definujú aj mentálne a emočné procesy čiže energie nehmotnej povahy presahujúce rýchlosť svetla. Východoázijské náuky poukazujú na to, že tieto mentálne a emočné energie tvoria mentálne a emočné telo a že okrem nich disponuje každá ľudská bytosť aj ďalšími telami vibrujúcimi frekvenčne ešte vyššie.



Meditácia v športe

V prípade, že sa začneme pozerať na športovca z tejto perspektívy, môžeme dospieť k zaujímavým poznatkom. Martina Navrátilová sa svojho času priznala, že svoj najlepší tenis hrala v stave bez myšlienok a emócií, v stave prázdnoty. Počas zápasu sa ocitla v akomsi tranze, kde nebola prítomná ona ako niekto, kto hrá tenis, ale kde prebiehalo len hranie tenisu. Z jej vedomia ako keby na čas zmizli mentálno-emočné energie, ktoré definovali jej osobnosť a zároveň čerpali jej životnú energiu a zasahovali do jej športového výkonu. V podstate sa dá povedať, že sa ocitla v meditatívnom stave. Je známe, že meditácia je praktika, ktorou sa človek učí vedome ovládať mentálno-emočné energie a rozpúšťať tie, ktoré ho neželaným spôsobom ovplyvňujú.

M. Jelínek tomu hovorí stav zóny alebo pásmo maximálneho výkonu. Tento zážitok harmónie medzi telom a mysľou popisoval celý rad olympionikov a vynikajúcich športovcov. Nachádzajú sa pritom v akomsi zvláštnom bezmyšlienkovitom stave, v ktorom sa všetko deje bez toho, aby o tom premýšľali.

Skokan do výšky Ján Zvara popisoval túto skúsenosť nasledovne: „Keď to trochu preženiem, tak som bol v akomsi bezvedomí, veľmi neviem, čo sa vlastne dialo. Pamätám si, že som stál niekde desať pätnásť metrov od latky a potom som začal zase vnímať, až keď som ležal v doskočisku. Taký stav som mal na MS v Indianapolise pri úspešnom skoku na 234 cm. Potom nasadili výšku 236 cm a ja som si začal uvedomovať, že už mám tretie miesto isté, že musím pridať, že chcem prvé miesto – a už to bolo zlé.“

Z uvedených príkladov jasne vyplýva, že ak by športovec dokázal vedome ovládať svoje mentálne a emočné procesy, pozitívne by to ovplyvnilo aj jeho športový výkon. Vezmime si príklad Karolíny Schmiedlovej, ktorá už niekoľkokrát ukázala, ako sa dá „v hlave“ prehrať už vyhratý zápas. Počas takýchto zápasov sa v istom momente v jej psychike aktivujú myšlienky a emócie, ktoré jej fyzický výkon deformujú, a ktoré zjavne nedokáže ovládať a rozpúšťať. V prípade Karolíny je zrejmé, že takáto schopnosť by jej určite prospela.

Mám známeho z Thajska, ktorého som stretol pred niekoľkými rokmi v gréckej Olympii. Momentálne pôsobí v olympijských i univerziádnych tímoch či pri thajskej reprezentácii strelcov, kde športovcov sprevádza pri meditácii, aby nadobudli schopnosť vedomej kontroly nad svojím duševným stavom a dokázali ho udržiavať v želateľnom stave aj počas športového výkonu.  

Existujú nepochybne športy, kde sa takéto praktiky aplikujú, či už je to napríklad streľba alebo lukostreľba. Je pochopiteľné, že v takýchto prípadoch potreba koncentrácie, kde športový výkon dokáže ovplyvniť aj ten najmenší mentálny či emočný záchvev, je dôležitá a meditácia v tomto smere môže výrazne pomôcť.

Nezvyčajné nie je v športe ani využívanie duchovných poradcov. M. Jelínek v tejto súvislosti spomína napríklad modernú gymnastku Simonu Benešovú, ktorá na MS 1999 v Osake popisovala staršiu prešedivenú ženu spolupracujúcu s ukrajinskou pretekárkou Elenou Vitričenko. Tá mala podľa jej slov obrovské prepady vo výkonnosti. „Jeden deň nebola vôbec schopná zacvičiť zostavu a za 24 hodín prebehla neskutočná zmena. Keď cvičila, mala zvláštnu iskru v oku, ako keby bola dobitá nejakou energiou, ako keby do nej čosi vstúpilo, čo predtým chýbalo...“

V ázijských kultúrach sa meditácia praktikuje aj z dôvodu priaznivých účinkov na fyzické zdravie človeka či dokonca na prevenciu starnutia. Z pohľadu športovej výkonnosti tak môže mať priaznivý vplyv aj na fyzickú regeneráciu. Príbehy o mníchoch žijúcich v horách a meditujúcich celé dni, ktorí dokážu behať až extrémne dávky kilometrov bez akýchkoľvek známok únavy, poukazujú na priam zázračnú schopnosť regenerovať. Ovládaním mentálnych a emočných procesov človek šetrí ohromné množstvo životnej energie. Rôzne podoby psychických problémov ľudí „moderného sveta“ vyplývajú práve z nevedomého spôsobu života a neschopnosti ovládať svoj duševný stav. Práve preto sa necítia skutočne spokojní a šťastní, ale viac vyčerpaní a unavení. Rôzne podoby strachov, ambícií, túžob, závislostí v ich vnútri ich totiž doslova oberajú o energiu.



Duševná hygiena športovca

Duševný stav športovca však nemá svoj význam len z hľadiska momentálneho športového výkonu, ale aj v rámci tréningu či jeho každodenného života ako človeka. Každý športovec je jedinečný a má určité mentálno-emočné zvyky či vzory chovania. Zároveň sa ocitá v rôznych životných situáciách, ktoré môžu pôsobiť ako záťaž na jeho duševný stav a tým pádom ovplyvniť aj jeho športovú výkonnosť.

Nedávno som sa rozprával s atlétkou, ktorá po dlhých rokoch zmenila prostredie odchodom do zahraničia a musela sa vysporiadať s iným prístupom k tréningu aj s novými životnými situáciami. Často čelila emóciám frustrácie a smútku a ako sama potvrdila, jej športová výkonnosť nebola taká, ako očakávala. Celkom spontánne som jej poradil meditáciu ako spôsob riešenia.

Meditácia určite nie je jedinou, aj keď vzhľadom na skúsenosti tých, čo ju praktikujú, je zjavne najúčinnejšou metódou. Existuje celý rad kníh, ktoré ponúkajú veľmi užitočné informácie a rady, ako svoje vlastné nehmotné energie zvládať a narábať s nimi. Osobne odporúčam Eckharta Tolleho, Garyho Zukava, Michaela Singera či Paula Ferriniho. Uvedomujem si, že športovci väčšinou pri predstave čítania prevracajú očami. Pre náš duševný stav je však rovnako dôležité aj to, akým energiám sa vystavujeme. To, čo sledujeme v televízii, na internete, čo čítame, ale aj ľudia, s ktorými trávime najviac času, to všetko ovplyvňuje náš energetický systém a náš duševný stav. Tak ako sa totiž staráme o hygienu svojho fyzického tela, rovnako by sme mali dbať aj na svoju duševnú čistotu a zdravie. Antický ideál kalokagathie hovorí o tom istom, o harmonickom rozvoji tela a duše. S ohľadom na vyššie spomenuté informácie to vyzerá tak, že ten duševný rozmer je dokonca prioritnejší, ako to čo robíme na fyzickej úrovni.
 


Použité informačné zdroje:
JELÍNEK, M. (2007): Úspěch a jeho spirituální dimenze. Eminent, Praha, 167 s.