Sekcia: Vzdelávanie

 

Šport a právo

Mgr. Žaneta Csáderová, PhD., Národné športové centrum

V Poprade, v príjemnom prostredí hotela Aquacity sa v dňoch 12. – 13. septembra uskutočnila po prvýkrát odborná konferencia na tému šport a právo. Hlavnými odbornými garantmi bola Učená právnická spoločnosť (UčPS), subjekt s viac ako štvorročnou minulosťou združujúci nielen právnikov, ale aj ďalších ľudí ideovo blízkych UčPS a Slovenský futbalový zväz (SFZ) ako najväčší športový zväz na území Slovenskej republiky (SR). Športoví právnici v UčPS a ich blízke okolie boli pôvodcami myšlienky vytvorenia neinštitucionalizovaného spolku právnikov špecializujúcich sa v odvetví športového práva pod názvom „Športová rada“. Ako odborný garant podujatia navrhla tieto témy konferencie:
 

  • Doping v športe
  • Zodpovednosť športovca
  • Divácke násilie

K uvedeným trom hlavným tematickým blokom neskôr pribudol ešte jeden všeobecný – blok voľných vystúpení s názvom „Šport a právo“ o zaradenie, ktorého prejavili záujem viacerí odborníci, lektori i hostia.

Počet účastníkov konferencie bol 82. Zahraniční hostia boli pozvaní z Českej republiky. Za dva dni bolo prednesených 13 príspevkov, ktoré boli uvedené v programe konferencie. 

Príhovory za organizátorov konferencie predniesol Ján Kováčik – prezident SFZ a JUDr. Peter Sepeši – člen Rady UcPS, Generálna prokuratúra SR, člen výkonného výboru SFZ. Príhovor za Športovú radu ako odborného garanta konferencie predniesol JUDr. Marek Števček, PhD. – Ministerstvo spravodlivosti SR, Právnická fakulta UK v Bratislave a nakoniec príhovor čestného hosťa konferencie JUDr. Štefana Harabina – predsedu Súdnej rady SR a Najvyššieho súdu SR.
 

Právne aspekty dopingu

Mgr. Markéta Haindlova (Česká republika) – Aktuálne otázky dopingu v športe vo svojej prednáške rozobrala problematiku dopingu v profesionálnom športe z pohľadu právnika. Športovec, ktorý porušil športové pravidlá pre doping predstavuje významný negatívny vzor pre celú spoločnosť. Zamerala sa na definíciu dopingu a antidopingových pravidiel, organizačnú štruktúru boja proti dopingu na národnej a medzinárodnej úrovni. Rozobrala mimosúťažné testovanie športovcov, pričom sa zamerala na problém nahlasovania miesta pobytu športovcov v štvrťročných intervaloch. Predostrela problém akreditovaných laboratórií, kde do budúcnosti sa uvažuje, že ak športovec bude mať pozitívny nález A vzorky, môže si vybrať z akreditovaných laboratórií, kde by bola za jeho účasti analyzovaná jeho B vzorka na potvrdenie pozitivity. Spomenula revíziu Svetového antidopingového kódexu (Kódex), ktorá sa začala v novembri 2011 a nový Kódex bude platný od januára 2015. Popri iných dôležitých športových signatároch (Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodný paralympijský výbor, medzinárodné federácie, národné olympijské výbory, národné športové federácie atď.) by mali mať zastúpenie a právo pripomienkovať Kódex aj športovci prostredníctvom Uni Global Union – EU Athletes.

Doc. JUDr. Jozef Čentéš PhD. – Doping a trestné právo ako jeden z odborníkov špecializujúcich sa  na trestné právo prezentoval problém dopingu v športe v trestnom práve. Zadefinoval trestnoprávne  aspekty dopingu v športe podľa platných slovenských právnych predpisov. Spomenul, že doping v právnej úprave SR existuje v samostatnom  zákone č. 300/2008 Z.z.  o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej môžeme riešiť doping cez aplikáciu existujúcich skutkových podstát trestných činov. Zdôraznil, že tzv. športový trestný čin v SR neexistuje. Napriek tomu na používanie dopingu v športe môžeme aplikovať viaceré z platných skutkových podstát trestných činov. Ako príklad uviedol trestný čin podávania anabolických látok podľa § 176 ods.1 Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto neoprávnene podá osobe mladšej ako 18 rokov anaboliká alebo iné prostriedky s anabolickým účinkom na iný ako liečebný účel. V ustanovení § 176 ods. 2 Trestného zákona je opísaná rovnaká skutková podstata a rozdiel je, že sa nerieši vek osoby, ale je to v súvislosti s účasťou na organizovanej športovej činnosti.  Ďalej predstavil skutkové podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa §§ 155 až 158 Trestného zákona, ktoré môžu byť použité pri páchaní trestného činu v profesionálnom športe. Nevynechal ani trestý čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 171 až 173 Trestného zákona a trestný čin šírenia toxikománie podľa § 174 Trestného zákona. Zaujímavý bol trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona ktorého sa dopustí ten, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Týka sa to športovcov, ktorí získajú uvedené subvencie, príspevky a porušia antidopingové pravidlá. Podľa § 289 Trestného zákona môžu byť potrestaní športovci za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a podľa § 364 Trestného zákona za trestný čin výtržníctva. Do budúcnosti predstavil vytvorenie špeciálnej skutkovej podstaty trestného činu “doping”.

 

Zodpovednosť športovca

Mgr. Michal Králik, PhD. (Česká republika) – Právna zodpovednosť športovcov za športové úrazy  priekopník teoretického skúmania tejto problematiky v ČR, a tým aj na Slovensku, vo svojej prednáške rozdelil zodpovednosť za protiprávne konanie v športe na súkromnoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť. Tieto sú zvyčajne upravené najmä občianskym a trestným právom. V občianskoprávnom konaní sa v praxi otázka posúdenia miery zodpovednosti musí posudzovať individuálne v každom prípade. V trestnoprávnej rovine podľa teórie M. Králika zodpovednosť športovcov rozlišujú tri možné prístupy: športovci majú byť trestaní za trestný čin spáchaný pri športovaní vždy, alebo nikdy, alebo nemajú byť trestaní za osobitných podmienok. Týmito osobitými podmienkami sa zaoberajú rôzne teórie napr. 1) teória prípustného rizika, ktoré športovec akceptuje, 2) teória súhlasu poškodeného (avšak na Slovensku podľa platnej legislatívy nemožno dať vopred súhlas so zásahom do zdravia a telesnej integrity), teória obyčajného práva, teória štátneho dovolenia, teória nešťastnej náhody, nedostatku zavinenia, teória športovej imunity atď.. Zahraničná účasť bola prínosom pre interpretáciu odborných poznatkov z oblasti právnej zodpovednosti športovcov za úrazy.

JUDr. Marek Števček, PhD. uviedol príspevok s názvom „Lucky punch“ alebo základné otázky zodpovednosti športovca za športový úraz vs. osobitná skutková podstata športového deliktu. Na kauzuistike vrcholového športovca v boxe si položil otázky týkajúce sa zodpovednosti športovca za úraz. Ako napr. Môžu si športovci zodpovednosť za úraz vylúčiť? Mala by byť vytvorená osobitná skutková podstata “športového deliktu“?

JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš., LLM, MA  predstavil príspevok s názvom „Waiver alebo k možnostiam  vylúčenia zodpovednosti za úraz pri výkone športovej činnosti. Waiver t.j. vzdanie sa práva je v obmedzenej miere možné v krajinách ako príklad uviedol USA, Nemecko a Rakúsko. Pod pojmom vzdanie sa práva myslel škoda na majetku a škoda na zdraví. V SR nie je možné uplatniť takúto zodpovednosť.

Názory jednotlivých teoretických prúdov športového práva sa v niektorých podstatách odlišujú, no nie je to na škodu veci. Práve komparácia týchto rôznych pohľadov vnímania zodpovednosti športovca za úraz spôsobený pri výkone športovej činnosti robí jej výsledky kvalitatívne lepšími.
 

Prezentované príspevky vyvolali diskusiu o myšlienke zriadiť štatút „Znalca športových úrazov“.

Vážnosť a význam konferencie z pohľadu celého slovenského športu ešte viac podčiarklo vystúpenie poslanca Národnej rady SR pána Otta Brixiho o príprave nového zákona o športe (financovanie športu, zákon o sponzoringu, ustanovenia o športovej infraštruktúre, zákon o sociálnom zabezpečení..), príspevok pána Ladislava Križana o neprehľadnosti financovania slovenského športu, ako aj krátke príspevky pánov Dušana Galisa, Ladislava Čambala a Jána Kováčika, ktoré priniesli veľmi dôležité posolstvo spočívajúce v tom, že všetci zúčastnení deklarovali úprimný záujem o intenzívnu spoluprácu pri tvorbe nového zákona o športe, ktorý by reagoval na súčasné problémy a potreby športu, pričom tiež bola vyslovená ambícia pripraviť zákon tak, aby mohol byť účinný už v roku 2014.


Divácke násilie

Problematika násilia a neviazanosti divákov je upravená vo viacerých právnych aktoch Európskej únie, z ktorých taktiež priamo alebo nepriamo vyplývajú úlohy hlavne pre národný futbalový zväz, ale aj pre ďalšie zväzy ako hokejový, hádzanársky a ostatné. Na Slovensku zodpovednosť za protiprávne konanie divákov na športovom podujatí ako verejný záujem upravuje zákon č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 

V prvej časti bloku Divácke násilie vystúpili prednášatelia menovite:

Mgr. Ladislav Križan, PhD. sa predstavil s  prednáškou „Verejný záujem počas organizovania futbalových zápasov na území Čiech a Slovenska: história, stav a aktuálne výzvy“. Autor začal samotným rozobratím pojmu futbal a neskôr prešiel do právnych rozmerov témy divácke násilie a to v rovine európskeho práva a národného práva.

JUDr. Jozef Bobák vo svojej prednáške „Je prenasledovanie zodpovednosti za prejavy diváckeho násilia na futbalové kluby (s)právny nástroj na ich potláčanie?“ na základe kauzuistiky z prostredia futbalového klubu MŠK Žilina prezentoval konkrétny súdny spor klub verzus fanúšik z futbalového zápasu.

JUDr. Jozef Čorba, PhD. vo svojej prednáške „Zodpovednosť za protiprávne konanie divákov na športovom podujatí“ sa zaoberal charakterom športových podujatí. Rozobral jednotlivé súťažné a disciplinárne poriadky Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja. Zdôraznil vo vzťahu k diváckemu násiliu prísnu zodpovednosť klubu.

JUDr. Peter Sepeši prezentoval prednášku s názvom „Identifikácia právnych problémov v problematike diváckeho násilia a predstavenie návrhov riešení do budúcna (de lege ferenda)“. Riešením do budúcna by malo byť zavedenie špeciálneho druhu trestu pre páchateľov diváckeho násilia. Slovenský právny poriadok zatiaľ nepozná samostatný druh trestu “zákazu návštevy verejných (športových, kultúrnych a pod.) podujatí” s možnosťou bližšej modifikácie trestu podľa okolností prípadu a osoby páchateľa na určitý druh podujatia. Problém bol doteraz s identifikáciou osôb, ktoré páchajú divácke násilie. Závažnosť problematiky diváckeho násilia si zrejme bude vyžadovať zavedenie tohto pojmu do právneho poriadku SR a najmä jeho definovanie. Nápomocný by mal byť informačný systém, ktorý predstavil Ing. Ján Letko vo svojej prednáške s názvom „Predstavenie návrhu právneho, technického a funkčného riešenia vytvorenia a prevádzkovania informačného systému o bezpečnosti pri športových podujatiach (Ekosystém komplexného riešenia IS BSP). Bola spomenutá aj myšlienka ochrany športového rozhodcu ako garanta dodržiavania pravidiel (štatút chránená osoba).
 

Využitie znalosti (zdroj. UčPS):
  • pri tvorbe vnútroštátnej legislatívy
  • pri tvorbe legislatívy športových združení a športových zväzov
  • v právnej praxi právnikov pôsobiacich v športových kluboch a zväzoch
  • v právnej praxi prokurátorov, sudcov, advokátov
  • v právnej praxi právnikov a pracovníkov v orgánoch verejnej moci
  • pri štúdiu práva (študijné, vedecké práce)
  • ako podklady pri ďalších odborných podujatiach.

Odborné závery, problémy, otázky a kľúčové myšlienky, ktoré konferencia priniesla, budú po ich spracovaní publikované na stránke www.ucps.sk

Dátum vydania: 2012