Sekcia: Vzdelávanie

 

Sport Event Denmark – organizácia športových podujatí na škandinávsky spôsob

Igor Kováč, Národné športové centrum

Organizácia športových podujatí je nedeliteľnou súčasťou sveta športu. Dôvody prečo tieto podujatia krajiny organizujú môžu mať sociálnu, kultúrnu, politickú či športovú podobu (napr. rozvoj vrcholového športu či podpora športu pre všetkých). V súvislosti s nimi sa však poukazuje predovšetkým na ekonomické benefity športového turizmu. Britská turistická agentúra Visit Britain poukázala na to, že turista, ktorý navštívi krajinu za účelom športového podujatia má tendenciu minúť dvakrát viac ako bežný návštevník. Existujú však odborné analýzy, ktoré upozorňujú aj na nepriaznivé ekonomické dopady súvisiace s ich organizáciou. Napriek tomu však mestské samosprávy s obľubou zahŕňajú športové podujatia do svojich marketingových stratégií. Tie najvýznamnejšie medzinárodné podujatia sú pritom v mnohých prípadoch predmetom súťaže medzi mestami a krajinami.

Slovensko sa neobjavuje často na mape organizátorov svetových či európskych šampionátov. Z tých posledných môžeme spomenúť ME v krasokorčuľovaní v roku 2016 či MS vo florbale žien a ME v krose v roku 2017. Budúci rok privíta Slovensko druhýkrát hokejové majstrovstvá sveta a bude spoluorganizátorom ME vo volejbale žien. V roku 2021 sa zasa vrátia MS vodných slalomárov do Bratislavy. Známa bola tiež kandidatúra hlavného mesta na krasokorčuliarske MS 2021. Tie však boli len pred pár dňami pridelené švédskemu Štokholmu. V júni tohto roka však bola úspešná slovensko-maďarská kandidatúra na ME v hádzanej mužov v roku 2022, ktoré sa na Slovensku budú hrať v Bratislave a Košiciach.

Pamätám si na príspevok športového manažéra Alfonza Jucka v denníku Šport spred niekoľkých mesiacov, v ktorom poukázal na potrebu premyslenejšieho systému podpory organizácie významných, medzinárodných športových podujatí u nás. Podľa jednej zo štúdií zameranej na úspešné stratégie vrcholového športu vo svete, existuje len päť krajín, ktoré majú vytvorenú dlhodobú stratégiu plánovania a organizovania medzinárodných športových podujatí koordinovanú na národnej úrovni – Kanada, Dánsko, Japonsko, Holandsko a Švajčiarsko. Len v dvoch z týchto krajín však existuje špeciálna agentúra, ktorá je zameraná na plnenie týchto úloh – Kanada a Dánsko.

Dánsko je krajina, ktorá je porovnateľná so Slovenskom snáď len rozlohou a počtom obyvateľov. V prípade organizácie medzinárodných športových podujatí je však neporovnateľne úspešnejšie. Vďačí za to organizácii Sport Event Denmark. Fenoménu, ktorý sa pred istým časom objavil vo svete športu, a ktorý doslova žne jeden úspech za druhým.

Táto štátom zriadená organizácia financovaná v spolupráci s Dánskym olympijským výborom a Dánskou konfederáciou športových zväzov sa stala synonymom úspechu pri získavaní práv na organizáciu významných medzinárodných športových podujatí. Jej 80 percentná úspešnosť hovorí sama za seba. Od svojho založenia v roku 1994 ich už zorganizovala viac ako 250. Patria medzi ne napríklad MS v cestnej cyklistike 2011, ME v plávaní v krátkom bazéne 2013, ME vo volejbale mužov 2013, MS v kanoistike na maratónskej trati 2013, ME v jazdectve 2013, ME v hádzanej mužov 2014, MS v polmaratóne 2014 či MS v štandardných tancoch 2016. V roku 2017 sem pribudli napríklad európske šampionáty v plávaní v krátkom bazéne a v bedmintone či svetový šampionát v jachtingu. V tomto roku sa k nim okrem iných pridali zasa MS v ľadovom hokeji. V roku 2019 bude Dánsko hostiteľom svetovej elity v hádzanej mužov a žien v curlingu. Rok 2020 sa zasa bude niesť v znamení ME žien v hádzanej a dokonca aj ME vo futbale, keďže Kodaň bude jedným z dejísk futbalového „Eura“. Toto mesto bude v roku 2021 hostiť aj svetový šampionát v športovej gymnastike. Zoznam podujatí je oveľa bohatší a do jeho palety patria aj významné športové kongresy, ako bol kongres Medzinárodného olympijského výboru v roku 2009 v Kodani či zasadnutie organizácie SportAccord v roku 2017 v Aarhuse. Okrem vrcholných medzinárodných športových podujatí však organizácia v posledných rokoch rozšírila svoje pôsobenie aj na podujatia v rámci rekreačného športu.

Za svoju mimoriadnu úspešnosť vďačí štátnej podpore, ktorej cieľom bolo pri zakladaní organizácie podporovať a propagovať šport a to najmä v tých odvetviach, ktoré majú v Dánsku najsilnejšie základy či už na elitnej úrovni alebo na úrovni športu pre všetkých. Okrem toho je úspešnosť organizácie založená na dobre fungujúcej spolupráci medzi samosprávou hostiteľského mesta a príslušnou národnou športovou federáciou. Trojlístok Sport Event Denmark, samospráva a národný športový zväz sú základným pilierom pri organizácii každého podujatia. Sport Event Denmark je v podstate štátna event manažmentová organizácia, ktorá v spolupráci so zvyšnými dvoma partnermi pripravuje kandidatúru na športové podujatie a v prípade jej úspechu spolupracuje aj pri jeho organizácii a to tak po finančnej stránke, ako aj po stránke odborného poradenstva. Národná športová federácia je zasa zodpovedná za všetky technické a komerčné záležitosti, ako sú napríklad predaj vstupeniek a sponzoring. Hostiteľské mesto zvyčajne prispieva vo forme financovania, logistickej podpory a propagácie podujatia. Tento model je teda založený na tíme, v ktorom každý nesie zodpovednosť za rôzne aspekty organizácie podujatia, pričom všetky zúčastnené strany aktívne zapája už od jeho počiatočnej kandidátskej fázy až po jeho úspešnú realizáciu. Medzinárodná športová federácia, ktorá vlastní práva na organizáciu podujatia je v strede tohto organizačného trojuholníka a spolupracuje so všetkými troma zainteresovanými stranami.

Riaditeľ Sport Event Denmark Lars Lundov na margo tejto trojstrannej spolupráce dodáva: „Tento prístup k organizácii podujatí je kľúčový pri práci s medzinárodnými športovými federáciami a vlastníkmi priestorov a športových zariadení. Zároveň je veľmi prospešný pre organizátorov podujatí, pretože niektoré dánske športové zväzy sú vcelku malé a môžu tak získať pomoc a dodatočné zdroje od ďalších členov tohto trojlístka. Významnú úlohu tu zohráva predovšetkým samospráva hostiteľského mesta. Podľa môjho názoru veľa medzinárodných športových federácií preferuje, ak je ich podujatie organizované nie len národným športovým zväzom, ale tiež hostiteľským mestom. Národné zväzy sú veľmi dobré v organizácii základných prvkov podujatia, resp. samotných súťaží. Nemusia však mať dostatok času a zdrojov napríklad na propagáciu podujatia v meste či regióne. Preto je dôležité, ak máte na svojej strane aj proaktívnu samosprávu, ktorá dokáže prevziať za niektoré aspekty podujatia zodpovednosť.“

V prípade Sport Event Denmark štát svoje finančné prostriedky netriešti medzi športové zväzy, ale má na podporu podujatí vytvorený transparentný systém, v rámci ktorého navyše organizácia ponúka zväzom a samosprávam okrem financií aj kvalitné organizačné a manažérske služby. Zväzy či samosprávy tak nemusia tápať a môžu sa spoľahnúť na skúsených a kvalifikovaných ľudí, ktorí sú im k dispozícii.

Lars Lundov v súvislosti s úspechom Sport Event Denmark ešte dodáva:„Jedným z hlavných cieľov v celej hostiteľskej stratégii Dánska je ukázať športovému svetu a medzinárodným federáciám, že Dánsko dokáže byť perfektným miestom pre ich svetové šampionáty. Originálny prístup a myslenie je pritom dôležitým faktorom, ak si chcete získať pozornosť športových riadiacich orgánov. Kodaň je veľmi dobrým príkladom mesta, ktorého predstavitelia boli veľmi naklonený sprístupneniu invenčných a netradičných priestorov pre športové podujatia. Finále Svetového pohára v lukostreľbe v roku 2009 sa napríklad uskutočnilo na kanáloch historickej časti Nyhavn, čím sa vytvorilo úžasné a nezabudnuteľné prostredie pre lukostrelecké súťaže. Podujatie navštívili tisíce ľudí, ktorí by pravdepodobne neprišli, ak by sa konalo na nejakom veternom mieste mimo mesta.“

Úspech Sport Event Denmark je však založený aj na vzťahu Dánov k športu ako takému. Údajne až 2  milióny Dánov – čo je takmer polovica jeho obyvateľstva - sú členmi niektorého zo 14000 športových klubov v krajine. Dánske úspechy v organizovaní medzinárodných športových podujatí sa pripisujú práve aj tomuto silnému systému klubov, ktorý je podporovaný príspevkami z miestnych samospráv. Ten totiž združuje bázu dobrovoľníkov, ktorí sú nedeliteľnou súčasťou úspechu každého športového podujatia.

Vo svete existuje niekoľko ďalších krajín, ktoré aplikujú prístup k organizácii športových podujatí porovnateľný s tým v Dánsku.  Ako prvý môžeme spomenúť ten kanadský, ktorý je odlišný v tom, že sa zameriava viac na finančný aspekt podpory športových podujatí. V rámci strešnej organizácie Sport Canada federálna vláda zriadila tzv. Hosting Program, prostredníctvom ktorého ponúka finančnú podporu športových podujatí v štyroch kategóriách – medzinárodné multišportové podujatia (olympijské hry, Hry Commonwealthu, Panamerické hry a pod.), medzinárodné podujatia v jednotlivých športoch (majstrovstvá sveta, olympijské kvalifikácie, svetové poháre), medzinárodné multišportové podujatia pre menšiny a ľudí s postihnutím (napr. Severoamerické hry menšín, Arktické zimné hry) a nakoniec Kanadské hry (letné a zimné multišportové podujatie pre amatérskych športovcov reprezentujúcich jednotlivé kanadské provincie). O finančnú podporu sa môžu uchádzať organizačné výbory, alebo národné športové zväzy. Zväzy však musia spĺňať špeciálne kritériá nastavené v rámci tzv. Sport Funding and Accountability Framework, ktoré overuje Sport Canada. V prípade prvej kategórie medzinárodných multišportových podujatí má kanadská federálna vláda stanovenú politiku, v rámci ktorej môže zvážiť podporu dvoch takýchto podujatí každých desať rokov. S výnimkou podujatí v jednotlivých športoch sa financie môžu okrem operačných nákladov a nákladov súvisiacich s kandidatúrou použiť aj na kapitálové investície súvisiace s výstavbou športovej infraštruktúry. Peniaze sa však nemôžu použiť na pokrytie prípadného deficitu.

Švajčiarsko je tiež jednou z krajín, o ktorej sa dá povedať, že v súvislosti s medzinárodnými športovými podujatiami uplatňuje podobný prístup. Aj keď sa Švajčiarsko považuje v tomto ohľade za krajinu s nedostatočnou mierou koordinácie. Federálna vláda tam zaviedla legislatívu na posilnenie svojho vplyvu v tejto oblasti. V spolupráci so Švajčiarskym olympijským výborom vytvorila niekoľkoročný plán s cieľom vytvoriť kalendár medzinárodných športových podujatí na osem až desať rokov dopredu, ktorý je integrovaný so strednodobým a dlhodobým finančným plánom švajčiarskej vlády.
Aj Holandsko zaviedlo ako jeden z kľúčových aspektov podpory vrcholového športu v krajine jasnú stratégiu organizácie športových podujatí do roku 2020. Tú vytvorila Holandská konfederácia športových zväzov a Holandský olympijský výbor. V spolupráci s ministerstvom zodpovedným za šport vytvorili kalendár podujatí a systém finančnej podpory kandidatúr na ne a ich organizácie. V roku 2013 bola navyše zriadená národná sieť pod názvom The Power of Sport Events, ktorá okrem vyššie spomenutých inštitúcií združuje päť najväčších holandských miest a národnú marketingovú agentúru NBTC Holland marketing, ktorej úlohou je  prezentácia krajiny na národnej a medzinárodnej úrovni. Cieľom tejto siete je pritiahnuť každý rok do Holandska tri významné športové podujatia, okolo ktorých sa potom snažia zorganizovať čo najväčší počet sprievodných akcií pred, počas aj po ich skončení.

Jednou z krajín, ktorá otvorene priznáva snahu nasledovať dánsky postup je napríklad aj Írsko. To má bohaté skúsenosti s organizáciou športových podujatí. Doteraz však nemalo žiadny strategický prístup k získavaniu práv na ich organizáciu. Ten sa pritom ukazuje byť veľmi potrebný, pretože medzinárodná konkurencia je v tomto ohľade veľká. Do roku 2020 by predstavitelia športových inštitúcií preto chceli zriadiť agentúru Sport Bid Ireland, ktorej úlohou by bolo po vzore Sport Event Denmark pomáhať športovým zväzom a miestnym samosprávam pri získavaní organizačných práv významných športových podujatí a vytvoriť tak stabilný príliv týchto podujatí do krajiny s úmyslom prispieť k jej ekonomickej prosperite.

Týchto niekoľko zahraničných príkladov dokazuje, že Slovensko má z čoho čerpať inšpiráciu. Zároveň poukazujú všetky zhodne na skutočnosť, že je to práve úloha strešnej organizácie, ktorá je do značnej miery iniciátorom i následným realizátorom zmien vedúcich k úspechu v súvislosti s organizovaním európskych a svetových šampionátov. Najmä ten dánsky príklad ukazuje, že aj malá krajina sa v medzinárodnej konkurencii dokáže presadiť a svojou úspešnosťou a počtom zorganizovaných podujatí dosiahnuť skutočne výnimočné výsledky. V podstate je len jedným z ďalších dôkazov, prečo sa táto severská krajina považuje za vzor toho, ako by sa nie len tu na Slovensku mohlo postupovať.

Poznámka: Príspevok bol publikovaný v časopise E-Športinform 02/2018.

Dátum vydania: november 2018