Sekcia: Vzdelávanie

 

Športová činnosť obyvateľov Slovenska maďarskej menšiny v rokoch 1939 - 1945

PaedDr. Peter Bučka, PhD., Stredná zdravotnícka škola v Žiline

Abstrakt: Jedným z bielych miest v športovej historiografie obyvateľov Slovenska maďarskej menšiny je obdobie rokov 1939-1945. Veľmi okrajovo sa tejto problematike dotkol Lajos Turcel v publikácii Magyar Sportélet Csehszlovákiíban 1918-1938. Mádach, Bratislava, 1992. Cieľom našej štúdie je priniesť ucelený, hoci nie vyčerpávajúci pohľad na uvedenú oblasť spoločenského života maďarskej menšiny žijúcej na území Slovenska v uvedenom období a zaplniť i túto kapitolu v slovenskej športovej historiografii.

Dňa 14. marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát, ktorý na základe Ústavy z júla 1939 dostal oficiálny názov Slovenská republika (Kamenec, 1999). Hoci ústava zakotvovala ochranu všetkých národnostných menšín, v politickej praxi bola akceptovaná len existencia troch minorít: nemeckej, maďarskej a rusínskej (Podolec, 2006). Zmeny v spoločenskom živote nastali na Slovensku ešte pred vznikom samostatného štátu po prijatí autonómie dňa 6. októbra 1938 (Martuliak, Fremal 1998). Pod zámienkou zvýšenia obranyschopnosti Slovenska rozpustila autonómna vláda 28. októbra 1938 všetky polovojenské organizácie. Len o niekoľko dní neskôr 5. decembra 1938, postihol rovnaký osud i  telovýchovné organizácie (pozn. autora - netýkalo sa  to maďarského  Magyar Testnevelő Szövetség- MTSz a nemeckého Deutscher Turn und Sportverband-DTSV) (Perútka, 1980).  Ináč sa vyvíjala situácia v športe. Postupne sa začali zakladať jednotlivé slovenské národné športové zväzy. Ako prví si svoj zväz založili pästiari a po nich aj ďalší (SNA Bratislava).  Tento  proces vyvrcholil 7. marca 1939 založením Slovenskej ústrednej športovej rady (SÚŠR) (Slovenská politika, 1939). Iniciatívy sa chytili  aj funkcionári Csechslovákiai Magyar Testnevelő Szövetség (CsMTSz). Táto organizácia bola založená v roku 1928 a bola strešnou organizáciou, ktorá mala niekoľko športových podzväzov: futbalový, tenisový, atletický, kanadského hokeja, stolnotenisový, zápasnícky a plavecký (Turcel,1992).  Pestrú a úspešnú aktivitu CsMTSz prerušili výsledky Mníchovskej dohody dňa 29. septembra 1938 a predovšetkým Viedenskej arbitráže  2. novembra 1938.  Na  základe  nich  stratilo Československo rozsiahle územia a výrazne sa zmenšil počet obyvateľov národnostných menšín (Rychlik, 1997). V  prípade  maďarskej  národnostnej  menšiny   to  bol  pokles zo 571 988 na 67 000 obyvateľov (Rungat, 1970 a Podolec, 2006).

V duchu nových pomerov sa zmenil názov CsMTSz na  Magyar Testnevelő Szövetség (MTSz) a staronoví funkcionári začali aktivizovať športovcov z oblasti Bratislavy, Nitry a Prešova. Toto úsilie sa však podarilo zrealizovať len čiastočne. V Prešove sa činnosť Eperjes Torna es Vívó Egyesület (PTVE) nepodarila vôbec obnoviť (Slovak, 1940). V Nitre a okolí až v roku 1941. (Turcel, 1992).  Ani v prípade Bratislavy sa  obnova činnosti po hektických dňoch nerealizovala bez problémov (Magyar Néplap, 1941). Bratislava po prijatí Mníchovskej dohody stratila Petržalku, kde bola väčšina bratislavských športovísk.  Napriek úsiliu sa napokon nepodaril zámer povoliť bratislavským športovcom vstup na športoviská v Petržalke (Slovenská politika,1939). Svoje športoviská stratili aj Ligeti a Poszonyi Torna egylet (PTE).  Zatiaľ, čo Ligeti zaniklo, PTE sa podarilo získať v Cvernovej továrni  pôvodné futbalové ihrisko a atletickú dráhu. V lete 1940 sa klubu podarilo otvoriť aj novú lodenicu (Magyar Néplap, 1941).  Ešte pred vznikom Slovenského štátu sa predstavitelia MTSz rozhodli pridružiť sa k slovenským športovým zväzom (Slovák, 1939).

Po vzniku Slovenského štátu  proces  zakladania slovenských športových zväzov pokračoval. Zväzy začali organizovať súťaže, do ktorých sa zapájali aj maďarské a nemecké športové kluby, ktoré boli  členmi SÚŠR ako ich autonómne subjekty. V náčelníckej rade SÚŠR zastupoval MTSz jej výkonný predseda Géza Azór  (Slovák, 1939). Svoje zastúpenie mala MTSz v osobe Jánosa  Révayho, Lajosa Stahla a Stephena Morávka aj  v  novo  vzniknutom  Slovenskom olympijskom výbore (Slovák, 1939). Postupný rast  aktivít  subjektov  MTSz si vyžiadal  aj  zmenu  vnútornej  organizačnej  štruktúry. V  roku  1942  sa výbor okrem predsedníctva, ktoré pracovalo  v zložení: prezident MTSz  János Révay, výkonný riaditeľ Geza Azor, viceprezidenti Dezsö Nagy-(Bratislava), Dezsö Reichardt-(Starý Smokovec), Ferenc  Gut-(Bratislava) a Vilmos Takách-(Nitra), matikár Rezsö Janicsek, revízor Imre Schurmann, právny poradcovia Lajos Párkány, István Herczeg, Arpád Martéfiyi a auditori Gyula Zsáry a Arpád Levlius rozšírilo o ďalších funkcionárov, ktorí sa stali garantmi jednotlivých športových odvetví, ktoré sa pestovali v rámci jeho štruktúr, ale nemali samostatné zväzy ako v prípade Maďarského futbalového zväzu na Slovensku (SzMTSzLSz). Jednotlivé osoby uvádzame v ďalšom texte pri hodnotení činnosti a aktivít jednotlivých športov. Ďalej ju tvorila skupina členov predstavenstva, ku ktorým patrili József Arpa, László Bakó, László Balázs, István Bancsi, Rezsó Bányai, József Berta, Laszló Bór, László Florian, Antal Hajmássy, Agaston Hladik, Dezsó Kósa, Joszef Kosztka, Gyula Kretty, Frigyes Lederer, Jozsef Lederer, Jozsef Luzsicza, Imre Mayer, Ferenc Mojzes, Lajos Parkany, István Plesa, István Redeczky, Endre Reichel, László Santhó, Imre Schürmann, Károly Tallóczy, János Tóth, István Unger, Matyás Varga, Karoly Weber, József Winkler  a  napokon to bolo predstavenstvo náhradníkov v zložení: Miklós Berghoffer, Ferenc Csik, Pál Horváth, Oscar Koppándy, Károly Mészáros,  Géza Rohrböck, Alfréd Seereiner, Ödön Varga, Mihály Tóth,  Ferenc Szekely (Magyar Néplap, 1943).



Géza Azor


Najmasovejším športom  ktorý mal aj vlastný zväz bol futbal. Funkciu predsedu SzMTSzLSz vykonával Dezidér Nagy. Ďalšími členmi výboru boli: podpredseda József Luzsicza, pokladník József Szabó, zväzový referent József Tóth, zväzový kapitán Stephen Redecký, matrikár Pavol Horváth, zapisovateľ János Tóth a revízor Joszef Apra (Janíček,1945). V roku 1943 mal SzMTSzLSz 432-člennú základňu (Magyar Néplap, 1942). Už na jar 1939 začal hrať SzMTSzLSz vlastné župné majstrovstvá (Slovák,1939). Zakladajúcimi členmi SzMTSzLSz boli Vas-és Fémmunkások sport Klubja (VAS SK) Bratislavai, Munkás Testgyakorló Egyesület (MTE) Bratislavai, Püspöki TK Biskupice, Polgári Torna Egyesület (PTE) Bratislavai, Főrévi Torma Club (FTC) Bratislavai a Törekvés  Sport Club Bratislavai (TSCB) (Slovák,1939). SzMTSzLSz mal svojho zástupcu aj v Slovenskom futbalovom zväze (pozn. autora – dobovo sa zväz písal sväz preto oficiálna skratka bola SFS). Bol tom Imrich Schurmann, ktorý v SzMTSzLSz vykonával funkciu tajomníka (Janíček,1945). Najúspešnejším klubom SzMTSzLSz bol VAS SK Bratislava, ktorý bol v roku 1939 zaradený do najvyššej súťaže Slovenského futbalového zväzu (Slovák,1939). V sezóne 1942/1943  získal  klub  z  Maďarska dve posily, hráčov Szalaya a Babincsáka, no nevyplatilo sa mu to. Keďže v lige mohol hrať  iba jeden cudzinec, po proteste Žiliny stratil VAS z troch zápasov päť bodov kontumáciou a musel ligu opustiť a od nasledujúcej sezóny hral v Divízii (Mašlonka-Kšiňan, 1988). Majstrami SzMTSzLSz  sa v jednotlivých ročníkoch stali tieto kluby:

V sezóne 1939/1940 a 1940/1941 PTE, v 1941/1942 MTE, v 1942/1943 a  1943/1944 Püspöki TK Biskupice. Súčasne s majstrovstvami zväzu sa hrali aj dorastenecké majstrovstvá zväzu (Slovak, 1941, Magyar Néplap, 1942, 1943, 1944). Sezóna 1944/1945 sa z dôvodov vypuknutia Slovenského národného povstania nedohrala (Mašlonka-Kšiňan,1988). Objektívne je potrebné uviesť to, že  VAS sa na majstrovstvách zúčastnil so svojím záložným družstvom, nakoľko jeho prvé družstvo hralo v súťažiach SFS (Magyar Néplap,1942). V roku 1942 sa podarilo obnoviť činnosť maďarských klubov v okolí Nitry. Nový okres tvorili okrem Nitry športové kluby zo šiestich okolitých dedín. Boli to Kiralyi, Egerszeg, Gerncsén, Berrcs, Viesápapáti a Lédec. Tieto začali hrať súťaž o Revayho pohár (Magyar Néplap, 1942). Osobitý náboj mali vzájomné zväzové stretnutia. Medzi SzMTSzLSz a DTSV sa stretnutie uskutočnilo 7. decembra 1941. Za SzMTSzLSz štartovali Nagy, Fekete, Hallgat, Fürst, Peisert- z VAS I., Gräf, Varga z VAS II., Balazsy, Mészaros- PTE I., Asváry, Linkay, Zsitrak PTE II., Haas z Törekves  a Reichel z PTK (Slovák,1940). Plánované stretnutie medzi SzMTSzLSz a SFS  na 18. apríla 1943 sa napokon neuskutočnilo (Slovak,1940) Za slovenskú futbalovú reprezentáciu štartoval v roku 1940 v stretnutí proti Nemecku hráč Vitálos z VAS  (Magyar Néplap, 1943).
 


Futbalisti ŠK VAS Bratislava v roku 1942


Ďalším športom či lepšie dvojicou športov bol basketbal a hádzaná. V roku 1943 evidovala táto dvojica športov v MTSz 68 aktívnych členov. Na čele tejto dvojice športov bol István Dodek. Ďalšími funkcionármi boli: István Unger István, István Kifusz István  a Kornél Ferencz (Magyar Néplap, 1942). Do 13. apríla 1942 bol na Slovenku basketbal organizačne spojený s volejbalom (Perútka, 1980). V roku 1940 sa začal prvý ročník ligovej súťaže do ktorej sa zapojil aj PTE (Slovak, 1940). V súťaži však výraznejší výsledok nedosiahol (Gosiorovský, Šimko, Kocmun, 1943). V roku 1943 sa začala hrať aj basketbalová Divízia mužov, do  ktorej sa prihlásili  družstvá VAS I.,VAS II. a PTE II. (Slovak, 1943). V tom istom roku bola odštartovaná aj ligová súťaž pre dievčatá, do ktorej sa prihlásilo družstvo PTE (Slovak, 1940). V prípade hádzanej došlo k založeniu zväzu  6. februára 1942, ale až v roku 1943 sa v Bratislave začala hrať dlhodobá súťaž, do ktorej  sa prihlásili dovedna štyri družstvá. Jedno nemecké, jedno slovenské a dve maďarské z PTE a z VAS. Súťaž vyhralo nemecké družstvo Deutscher Sportklub (DSK) (Greguš, 1967).

Rovnako spojené bolo aj zápasenie a box, ktoré boli spoločne v odvetví, ktoré  sa dobovo nazývalo  ťažká atletika. Za ťažkú atletiku zodpovedal Horváth Sándor. V roku 1943 vykazovala táto dvojica športov 64 aktívnych členov (Magyar Néplap, 1943). Slovenský pästiarsky zväz bol založený 4. novembra 1938 (Perútka, 1980). Od roku 1940 sa začali organizovať v  tomto športe majstrovstvá Slovenska (Slovenská pravda,1944). Od roku 1942  juniorské majstrovstvá (Slovenská pravda, 1942).  O rok neskôr aj majstrovstvá  pre kategóriu nováčikov (Slovenská pravda, 1943). Ligová súťaž  sa začala organizovať  od  roku  1942 (Slovák, 1942). V uvedených  súťažiach  sa  zúčastnili  aj  pästiari  z  PTE,  ktorých trénoval Sándor Horváth  (Slovák, 1942). Výraznejší úspech  dosiahli  len v roku 1942 na majstrovstvách juniorov, kde titul získal Zelinka z PTE a na majstrovstvách nováčikov, kde titul  získal Mikus rovnako z PTE (Stráž vlasti, 1943).  Slovenský zápasnícky zväz  bol založený 4. novembra 1938 (SNA Bratislava). Ale až v roku 1942 sa uskutočnili prvé majstrovstvá Slovenska. Na nich v gréckorímskom štýle štartovali aj zápasníci z PTE. Majstrom Slovenska sa stal v ľahkej hmotnosti Farbak (Slovak, 1942). V nasledujúcich majstrovstvách seniorov a juniorov na ktorých štartovali zápasníci z PTE a VAS sa výraznejšie nepresadili. V reprezentácii Slovenska štartovali  zápasníci PTE Farbak a Racz (Machajdík I. a kol., 2004).

Pomerne úspešným odvetvím v podmienkach MTSz bola  najmä v počiatočnom období atletika dobovo nazývaná ľahká atletika. Slovenský ľahkoatletický amatérsky zväz bol založený 29. apríla 1939 (Letenayová Z., Mutkovič, J., 1997). V roku 1943 bol v MTSz evidovaných 68 pretekárov predovšetkým s klubov PTE a VAS. Za toto športové odvetvie  zodpovedal spočiatku Emil Holla, ktorého v priebehu roka vystriedal Géza Pogány. Ďalšími funkcionármi, ktorí zodpovedali za prípravu a organizáciu boli Vilmos Sághy, Miklós Kucsera, Kalmán Schätzl a István Morávek (Magyar Néplap,1942 a 1943). Už na prvých majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu  na jar 1939 zvíťazil Gálfy  pretekár PTE (Slovák,1939). Rovnako úspešný bol klub PTE na majstrovstvách Slovenska v roku 1939, kde sa stal celkovým víťazom a jeho pretekári získali dovedna šesť titulov, z toho päť v individuálnych disciplínach a jednu v štafete 4 x 100 m.  Na   800 m  Mikus, na 1 500 m a 5 000 m Gálfy, v skoku do diaľky Hajmassi a v trojskoku Szabados (Slovák, 1939). V roku 1940 dokázali atléti PTE svoj úspech z majstrovstiev Slovenska zopakovať, keď sa stali opäť celkovým víťazom s celkovým počtom ôsmich titulov, z toho šesť v  individuálnych disciplínach a dve v štafetách na 4 x 100 m a 4 x 400 m. Na 100 m zvíťazil Balázsi, na 800 m Hankisz, na 1 500 m Mikus, na 5 000 m a 10 000 m Gálfy  a 110 m prek. Hajmássy (Slovák,1939). V roku 1941 PTE už svoje prvenstvo nezopakoval a skončil na celkovom treťom mieste. Výrazne sa to prejavilo na počte získaných titulov, ktoré získali len na 3 000 m a 10 000 m Gálfy, na 110 m prek. Szabó  a v dvoch štafetách na 4 x 800 m a 4 x 1 500 m (Slovak,1941).  Napriek tomu, že ešte v roku 1941 mal spomedzi všetkých klubov na Slovensku PTE najväčšiu členskú základňu, ktorú tvorilo 68 pretekárov, nastal výkonnostný odmäk, ktorý bol spôsobený najmä finančnými a materiálnymi podmienkami, v ktorých za slovenskými klubmi zaostával (Slovak, 1942). Uvedené konštatovanie sa prejavilo na majstrovstvách Slovenska v roku 1942. Individuálne tituly získal len  Szabó  na 200 m a 110 m prek. a jedno v štafete 4 x 100 m (Slovenská pravda,1943). O nič lepšie sa klubu nedarilo ani v roku 1943, kde sa musel uspokojiť s celkovým  piatym  miestom  bez  jediného  titulu  (Slovák, 1943).  V roku  1944  sa  už majstrovstvá Slovenska neuskutočnili (Letenayová, Z., Mutkovič, J., 1997). Za slovenskú reprezentáciu štartovali Gálfy, Hajmassy, Szabó, Balazsi a Mikus (Slovák, 1940 a 1941).
 
Ďalším športovým odvetvím, v ktorom športovci maďarskej menšiny dosahovali v predošlom období výrazné úspechy bol stolný tenis. Slovenský table–tennisový zväz, neskôr premenovaný na Slovenský zväz stolného tenisu, bol založený 10. decembra 1939 (SNA Bratislava). Po prvý raz sa majstrovstvá Slovenska sa uskutočnili v roku 1940 a štartovali na nich aj hráči z klubov PTE, VAS a MTE (Slovak, 1940). V roku 1942 mal MTSz evidovaných 68 pretekárov (Magyar Néplap, 1943). Od roku 1941 sa hrala bratislavská stolnotenisová liga, ktorej štartovali PTE a MTE. Úspešnejší boli stolní tenisti z PTE, keď skončili na 3 mieste (Slovak, 1941). Najúspešnejším hráčom PTE bol Lederer, ktorý sa stal majstrom Slovenska v roku 1943 vo štvorhre (Stráž vlasti, 1943). V roku 1944 sa majstrami Slovenska stali v ženskej dvojhre Ursznyicková z MTE a v mixe Ursznyicková spolu s Ledererom (Gardista, 1945). V tomto období vykonával Lederer prezenčnú službu v Oddieli armádnych pretekárov (Slovenská pravda, 1943). V roku 1944 sa hrala stolnotenisová liga, v ktorej PTE skončil na druhom mieste a bratislavské majstrovstvá, v ktorých štartovali družstvá týchto klubov VAS, PTE II., MTE I., MTE II., PTK a SK Törekvés (Gardista, 1945).

V prípade tenisu bol zväz  ustanovený 5. februára 1939 (Slovenská politika, 1939). Jediným zástupcom v súťažiach v Slovenskom tenisovom zväze bol PTE, ktorý hral II. triedu západoslovenskej župy (Slovák, 1943). V roku 1943 mal MTSz evidovaných 35 tenistov.

Naopak pomerne veľkú členskú základňu mala v MTSz kanoistika. V roku 1943 bolo v MTSz evidovaných 145 členov (Magyar Néplap, 1943). Slovenský zväz kanoistov a kajakárov bol založený 4. decembra 1938 (Slovenská pravda, 1938). V roku 1939 sa vodáci a kanoisti dohovorili o spojení s KSTL (Slovenská politika, 1939). Najúspešnejším vodákom bol Németh  z PTE, ktorý sa v roku 1943 stal majstrom Slovenska v kajaku jednotlivcov. V tomto období vykonával prezenčnú službu v Oddieli armádnych pretekárov (Slovenská pravda, 1943).

Plavecké športy boli zastrešené Slovenským plaveckým zväzom, ktorý bol založený 3. decembra 1938 (Slovenská pravda, 1938). Jediným klubom zastúpeným v tomto zväze bol PTE, ktorý v roku 1942 vykazoval 114 aktívnych členov (Magyar Néplap, 1943).  Plavcov PTE trénoval Lajos Stahl (Slovák, 1940). V plávaní viac ako v iných športoch sa prejavil prechod športovcov do nemeckých športových klubov. Na prvých majstrovstvách Slovenska v roku 1939 za DSK plávali Heiling, Schmuk a Holzer v predošlom období plavci PTE (Slovenská politika, 1939 a Slovenská pravda, 1938). Táto situácia znamenala de facto generačnú výmenu a plavci a predovšetkým plavkyne PTE sa výkonnostne presadzovali najmä  na juniorských majstrovstvách, ktoré sa začali organizovať od roku 1941(Slovák, 1941). Už na druhých dorasteneckých plaveckých majstrovstvách  v roku 1942 sa družstvo PTE umiestnilo na celkovom druhom mieste (Slovák, 1942). V roku 1943 už dorastenecké majstrovstvá PTE s prevahou vyhrali (Stráž vlasti, 1943). Tento rast výkonnosti novej generácie plavcov v PTE sa postupne začal prejavovať aj na seniorských majstrovstvách. V roku 1942 sa museli uspokojiť  len z jedným víťazstvom v štafete žien na 4 x 100 m vsp. (Slovenská pravda, 1943). Rovnako ako v roku 1943 na zimných plaveckých majstrovstvách (Slovenská pravda, 1943). Na letných majstrovstvách získal z PTE už titul na 200 m prsia Remzsik a klub skončil na celkovom druhom mieste (Stráž vlasti, 1943). Rovnako sa plavcom PTE darilo aj v roku 1944. Na zimných majstrovstvách opäť získali len víťazstvo v štafete 4 x 100 m vsp. a na letných jeden individuálny titul Kovacsová na 100 m a dve v štafetách na  4 x 100 m vsp. a 3 x 100 m polohových (Gardista, 1945). Za slovenskú reprezentáciu z PTE štartovali Zelinková, Licsková a Holúbeková (Slovák, 1940).



Lajos Stahl (sediaci v strede)


Kolkársky šport bol mladým športovým odvetvím, ktorý len začal zapúšťať svoje korene. Kolkári si založili svoj zväz 17. septembra 1943 (Perútka, 1980). V MTSz  za tento šport spočiatku zodpovedal Antal Havelka (Magyar Néplap, 1942). Toho v nasledujúcom roku  nahradil Ferenc Gut. Ďalšími funkcionármi boli Lájos Fehér, Rezsö Bányai, István Takács, Kálman Rozsman a Lájos Németh. V roku 1943 vykazovali  kolkári 90 aktívnych členov (Magyar Néplap, 1943). V roku 1944 sa v Bratislave hrala ligová súťaž, v ktorej štartovali SK Törekvés  a VAS (Slovák, 1944). Súťaž vyhral  SK Törekvés  a stal sa tak najúspešnejším družstvom na Slovensku (Perútka, 1980). Rovnako aj Slovenský šermiarsky zväz vznikol až 18. mája 1943 (SNA, Bratislava). Zväz mal len štyri aktívne kluby. Jedným z nich bol PTE. Na čele tohto odvetvia bol Mihály Forgách a ďalšími funkcionármi Oszkár Forgách, László Bór a Miklós Berghoffer. V roku 1943 šerm vykazoval 133 aktívny športovcov (Magyar Néplap, 1942). Najúspešnejším šermiarom bol Forgách, ktorý sa stal majstrom Slovenska v roku 1943 a 1944. V tomto období vykonával prezenčnú službu a štartoval za Oddiel armádnych pretekárov (Slovenská politika, 1944). Oddiel šermu PTE organizoval podujatie o Pohár MTSz, ktoré po majstrovstvách Slovenska je možné považovať za najvýznamnejšiu súťaž svojho druhu (VHA Bratislava ). Šachisti si svoj zväz založili  31. júla 1939 (SNA Bratislava). Za tento šport zodpovedal Rezsö Janiczek (Magyar Néplap, 1942). Šach bol populárny najmä u stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže. Ani o  gymnastike sa príliš informácii nezachovalo. Gymnastika na rozdiel od ďalších športov nemala svoj zväz a z dobovej tlače sa nám nepodarilo zistiť, či jednotlivé národné gymnastické subjekty Hlinkova garda, MTSz a DTSV vzájomne spolupracovali.  Dochoval sa len celkový počet členskej základne MTSz, ktorý v roku 1943 bol 142 (Magyar Néplap, 1943). Okrem  Ferenca Guta, ktorý bol na čele tohto odvetvia, sa na činnosti v gymnastike podieľali Jenö Licskó, Alfréd Seereiner, László Stibrány  a Zoltán Licskó (Magyar Néplap, 1942). Napriek tomu, že zimné športy mali pomerne slušnú členskú základňu, v roku 1943 vykazovali 208 aktívnych členov (Magyar Néplap, 1943). Oddiely zimných športov neboli s najväčšou pravdepodobnosťou do súťaží príslušných slovenských športových zväzov zapojené a vykonávali len záujmovú činnosť. Jediným záznamom o  aktivite v tejto oblasti bolo zaznamenanie priateľského stretnutia medzi PTE a Trnavským športovým spolkom v ľadovom hokeji (Slovák, 1942). Za skupinu zimných športov zodpovedal Géza Bányász. Ďalšími funkcionármi boli Dezsö Richard, Lajos Stahl  a István Kolarovits. Posledným odvetvím, ktoré sa v MTSz pestovalo bola turistika. V roku 1943 vykazovala 60 člennú základňu. Za turistiku zodpovedal  Lájos Angemayer (Magyar Néplap, 1942).

Napriek tomu, že početnosť maďarskej menšiny sa po prijatí Viedenskej arbitráže na Slovensku zmenšil takmer desaťnásobne, podarilo sa  funkcionárom z MTSz  obnoviť športový život. Pod vzájomné vzťahy majoritnej slovenskej spoločnosti a maďarskej menšiny sa podpísala nielen spoločenská  trauma v dôsledku odstúpenia južného územia Maďarsku, ale aj fakt, že  Slovenská republika sa v rokoch 1939-1945 takmer stále nachádzala  vo vojnovom stave. Uvedené skutočnosti sa premietali aj v postoji predstaviteľov štátu voči  inak uznanej maďarskej menšine.  Z času na čas sa tento postoj prejavil aj v oblasti športu.  Najmä predstavitelia radikálneho krídla vládnucej strany sa niektoré skutočnosti, ako ojedinelá neúčasť športovcov maďarskej národnosti v súťažiach slovenských zväzov pokúšali využiť v prospech vlastnej propagandy. Predstavitelia MTSz  sa do tejto kampane nenechali vtiahnuť, čo bolo nepochybne k prospechu športu, ktorý sa definoval ako apolitická aktivita. Vzťah MTZs a jej jednotlivých subjektov k súťažiam  a podujatiam organizovaným subjektmi SÚŠR môžeme hodnotiť ako korektný a v nie v ojedinelých prípadoch aj ako priateľský. Túto skutočnosť sme dokumentovali na množstve príkladov, keď športovci maďarských klubov boli zapojení do súťaží slovenských športových zväzov a reprezentovali Slovenskú republiku na verejnosti na medzinárodných športových podujatiach.  Kvalitu vzájomných vzťahov je možné dokumentovať aj v členstve predstaviteľov MTSz vo vrcholných slovenských športových organizáciách.

Použitá literatúra

1. Gardista č.1, 1945 ,s. 4.
2. GOSIOROVSKÝ, Fr., ŠIMKO, J., KOCMUN, V.: Kalendár športovcov na rok 1943, SÚŠR.
    Žilina, s. 104.
3. GREGUŠ, J.: Hádzaná. In. Športy na Slovensku v rokoch 1945-1965. Šport. Bratislava. 1967, s.
     91-92.
4.  JANÍČEK, Š.: Kalendár pre slovenského futbalistu na rok 1944. SFS. Bratislava. 1945, s. 36 a 42.
5.  KAMENEC, I.: Spory o 14. marec 1939. Historická revue. 1999, č. 3, s. 14 – 15.
6.  LETENAYOVÁ, Z., MUTKOVIČ, J.: 100 rokov organizovanej atletiky na Slovensku. Žilina:
     NT Print, 1997, s. 29.
7.  Magyar Néplap č. 1, 1941, s. 8., č. 3 1942, s. 1, č. 25,1942, s. 8., č. 28, 1942, s. 8., č. 3, 1943, s. 1,
     č. 25, 1943, s. 8, č. 199, 1943, s. 8., č. 198, 1944, s. 8.
8. MACHAJDÍK, I. a kol.: 100 rokov zápasenia na Slovensku. Bratislava. SPN. 2004. s. 46-47.
9.  MARTULIAK., P., FREMAL, K.: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. Duma. Banská Bystrica.1998.   
10.MAŠLONKA, Š. ,KŠIŇAN, J.: Zlatá kniha futbalu na Slovensku, Šport: Bratislava, 1988, s. 166
     a 423.
11.PERÚTKA, J.: Dejiny telesnej výchovy a športu na Slovensku. Bratislava: Šport, 1980, s. 137.
12.PODOLEC,O.: Národnostné menšiny na Slovensku 1938-1945. História, č. 6, 2006, s. 22-23.
13.Slovenská politika č. 59, 1939, s. 4., č. 81, 1939, s. 4, č. 84, 1939, s. 4, č. 166, 1939, s. 6, 1939, s. 4,
     č.190, 1939, s. 6, č.106, 1944, s.6.
14. SNA Bratislava f. Policajné riaditeľstvo, šk. 135,  20/159., k. 134. č. 20/162, č. 20/157., k. 130,   
       Zápis z ustanovujúceho valného zhromaždenia SŠZ.
15.TURCEL L.: Magyar Sportélet Csehszlovákiíban 1918-1938. Mádach, Bratislava, 1992.
16.RUNGAT, J.: Od Triaonu po Košice. Epocha, Bratislava, 1970, s. 301.
17.RYCHLIK, J.: Česi a Slováci v 20.storočí. Bratislava. AE Press, 1997 s. 145 – 149.
18.Slovák č. 22, 1939, s. 10, č. 38, 1939, s. 4, č. 39, 1939, s. 11, č. 70, 1939, s. 10, č. 95, 1939, s. 10, č. 134, 1939, s. 10, č. 140, 1939, s. 11, č. 168, 1939, s. 12, č. 59, 1940, s. 10, č. 74, 1940, s. 10, č. 83, 1940, č. 129, 1940, 10, č. 183, 1940, s. 8, č. 198, 1940, s. 10, č. 216, 1940, s. 10,č. 227, 1940, s. 10, č. 284, 1940, s. 10, č. 5, 1941, s. 6, č. 125, 1941, s. 10, č. 137, 1941, s. 10, č. 162, 1941, s. 10, č. 202, 1941, s. 16, č. 271, 1941, s. 10, č. 161, 1942, s. 10, č. 39, 1942, s. 10, č. 43, 1942, s. 10, č. 78, 1942, s. 4, č. 158, 1942, s. 10, č. 17, 1943, s. 8, č. 168, 1943, s. 10, č. 112, 1944.
19. Slovenská pravda č. 280, 1938, s. 4, č. 282, 1938, s. 4, č. 86, 1942, s. 4, č. 2, 1943, s. 6, č. 9, 1943, s. 4, č. 42, 1943, s. 4, č. 68, 1943, s. 3, č. 74, 1943, s. 3, č. 139, 1943, s. 4, č. 64, 1944, s. 4.
20. Stráž vlasti č. 19, 1943, s. 2.
21. VHA Bratislava f. MNO, šk. 319, č.j. 20/1943.

Dátum vydania: 26. máj 2015