Sekcia: Vzdelávanie

 

Sprevádzame syna na zápasy raz ja, inokedy manžel. Syn ale často reaguje podráždene na našu prítomnosť…

PhDr. Tomáš Gurský, Slovenská spoločnosť športovej psychológie

Rodičovský sprievod športujúcich detí je celkom normálnym javom, najmä v individuálnych športoch. V kolektívnych už menej, duch družstva by bol prítomnosťou rodičov dosť narušený. Vo všeobecnosti tréneri nie sú prítomnosťou rodičov na súťaži a na tréningu priamo nadšení, ale napokon uznávajú, že bez rodičov by to sami nezvládli. Niektoré trénerské autority dokonca tvrdia, že rozvoj vrcholového športu u nás by bez obetavosti rodičov nebol vôbec možný. Kľúč k celej veci je v tom, ako sa rodičovská „obeť’ poskytuje. Najlepším postojom je  tešiť sa z toho, že dieťa pravidelne športuje, utužuje si zdravie a fyzickú odolnosť a že ho to baví. Kam to napokon dotiahne, je otázka miery talentu a správneho trénera.

Poďme ku konkrétnej otázke. Je dôležité vnímať, ako dieťa reaguje pred a počas súťaže na rodičovskú prítomnosť? Pravdepodobne jedného rodiča prijíma na zápase lepšie než druhého. Je to dané tým, že ak jeden rodič šport viac prežíva spolu s dieťaťom, často aj jeho očakávania sú vedome či podvedome vyššie. Práve tento rodič zvyšuje už svojou prítomnosťou zodpovednosť dieťaťa. Dieťa chce samozrejme na súťaži uspieť, ale zároveň treba vedieť, že nebude schopné takému tlaku čeliť. Deti sa síce bránia všemožnými trikmi ako napríklad: posielajú rodičov kade ľahšie, niekedy im vykĺzne z úst neslušnosť, reagujú podráždene či naopak apaticky, akoby im to bolo jedno a podobne. V pozadí týchto stratégií je potreba znížiť si psychický tlak a zodpovednosť.

Hlavným faktom ostáva, že zodpovednosť zväzuje ruky dieťaťa a  blokuje jeho výkon. Takže pravidlá by mali znieť asi nasledovne: 1. Nech s dieťaťom ide na zápas podľa možnosti ten rodič, ktorého si dieťa samo vyberie. 2. Sprostredkujte dieťaťu pocit, že za ním stojíte ako rodič, teda aj vtedy, ak sa mu nebude dariť. 3. Ak ste príliš nervózni, zdôverte sa s tým dieťaťu. Nervozita tým trochu opadne a dieťa bude viac bojovať.  4. Ak sa Vaša nervozita zvyšuje tak, že sa nedokážete ovládať, choďte preč, urobte si prechádzku, získajte trochu väčší odstup od zápasu. A napokon jedno všeobecné pravidlo: neopakujte pred dieťaťom, že športovanie je príliš drahé a že si kvôli tomu nemôžete dovoliť ako rodina niečo iné. Šport by mal byť v podstate dobrovoľnou rodinnou voľbou. A treba dodať, že jednou z najlepších.
 

Dátum vydania: 2007