Šprintér Volko tri stotiny od bronzu, na 100 m skončil piaty

Tchaj-pej 24. 8. 2017 (SITA) - Slovenský šprintérsky rekordér Ján Volko, člen NŠC, obsadil vo finále v behu na 100 m na 29. svetovej univerziáde v Tchaj-peji na Taiwane solídne 5. miesto časom 10,30 sekundy. Za bronzovým Američanom Cameronom Burrellom s osobným rekordom 9,93, ktorý je syn bývalého svetového rekordéra Leroya Burrella, zaostal iba o tri stotinky. Vo veľmi vyrovnanom finále sa prvá šestica šprintérov zmestila do jedinej desatiny sekundy. Zlato si prekvapujúco vybojoval Jang Čchun-chan z Taiwanu (10,22) pred hlavným favoritom, Juhoafričanom Rotom (10,24), ktorý dosiahol v semifinále najlepší čas zo všetkých (10,18).

Volko, zverenec trénerského dua Naďa Bendová - Róbert Kresťanko, o jednu priečku prevýšil „papierové“ predpoklady, keďže z osmičky finalistov mal šiesty najlepší osobný rekord aj sezónne maximum. Dvadsaťročný študent Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, pre ktorého je SU 2017 už tretí vrchol v letnej sezóne po ME do 23 rokov v Bydgoszczi a MS v Londýne, bol jediný Európan vo finále stovky.

Do finále postúpil Volko zásluhou 2. miesta v II. semifinále časom 10,28, keď skončil za Rotom (10,18) a pred Jamajčanom Traceym (10,29) a Collinsom z USA (10,31). V bilancii časov z oboch semifinálových behov patrila halovému vicemajstrovi Európy na 60 m piata priečka, lepší ako on boli ešte prví traja z I. semifinále: Jang Čchun-chan z Taiwanu (10,20), Ghančan Yeboah (10,26) a Tada z Japonska (10,27).

Po súťaži sa rozhovoril o svojich pocitoch:

Verili ste si na medailové umiestenie?
Na medailu priamo nie, skôr na nejaké dobré umiestenie. Už fakt, že som sa dostal do finále,
bol pre mňa splnený cieľ. Myslím si, že s 5. miestom môžem byť maximálne spokojný.

Na cenný kov vám chýbali iba tri stotinky, kde ušli? Aké pocity vo vás prevládali po
finále?
Hm... Myslím si, že medaila mi ušla zrejme na štarte a v prvých 30 metroch, kde som dosť
výrazne zaostal a už som nemal finálový beh až tak pod kontrolou. V závere som síce súperov
doťahoval, ale nestačilo to. Jednoducho – už som asi nemal dosť síl na dynamický štart.“

Vo finále ste boli o dve stotinky pomalší ako v semifinále, cítili ste azda už nejakú
únavu? Mali ste dosť času na prípravu medzi semifinále a finále?
Sily mi ani veľmi nechýbali, ale fúkal silnejší protivietor ako v semifinále a aj časový úsek
medzi oboma behmi bol dosť krátky. Trošku nerozumiem tomuto rozhodnutiu, ale už sa s tým
musím zmieriť. Na druhej strane, je to poučenie do budúcnosti, lebo takáto situácia sa môže
zopakovať a musíme sa na ňu pripraviť.“

Úprimne: ako ste odhadovali vaše šance vo finále, koho ste favorizovali najviac?
S mojimi trénermi Naďou Bendovou a Robom Kresťankom sme to odhadovali na 6. miesto,
na zlato sme najviac verili Juhoafričanovi Rotovi.“

Po štyroch stovkách vás čakajú v piatok rozbehy na 200 m, v sobotu semifinále a azda aj
finále. Máte ešte sily a chuť, zabojujete o medailu? Ako vidíte šance na miesto v prvej
trojke?
Na dvojstovku sa teším, ale nejdem si tam nič vynahrádzať za stovku. Ako vždy - urobím
všetko, čo je v mojich silách, aby som dopadol čo najlepšie. Uvidíme, na čo to bude stačiť.“

Zdravotne je vo vašom prípade v ďalekej Ázii všetko v poriadku, nič vás netrápi?
Som úplne OK, celkom dobre som si zvykol aj na šesťhodinový časový posun. Akurát nám
nechutí jesť, nie sme zvyknutí na tunajšiu stravu. Žijeme na pizza cestovinách, čo nie je
ideálna strava pre športovca. Teplo a vlhko sú vyčerpávajúce. Prechod do klimatizovaných
autobusov a miestností riešime kompletným oblečením, na hlavu si pre istotu nasadíme aj
kapucne.“

Piata priečka Jána Volka je doposiaľ najlepšie umiestenie slovenskej výpravy na SU v Tchaj-peji, doteraz ním bola deviata priečka športovej gymnastky Barbory Mokošovej v štvorboji. Ján Volko sa ešte predstaví v behu na 200 m, kde má tiež veľkú šancu na postup do finále a za istých okolností aj na medailu.

Spokojná bola aj trénerka Naďa Bendová: „Šesť hodín v autobuse, desať na štadióne, 34 stupňov Celzia, 4 hodiny dažďa, trochu jedla, ananásový čaj, 3 ľadové kúpele, 1 masáž, zabudnuté ponožky, stres, veľká radosť a ešte väčšia únava - to všetko je za piatym miestom na Svetovej univerziáde,“ komentovala Volkovo účinkovanie v behu na 100 m trénerka Nada Bendová. „Máme za sebou dva naozaj veľmi náročné dni a vzhľadom na všetky podmienky a okolnosti, musíme byť veľmi spokojní s výkonom aj umiestením. Je najrýchlejší Európan a musím mu vystrúhať poklonu, že po náročnom šampionátovom lete ešte stále dokáže podávať takéto výkony.“

Volko bežal podľa trénerky dva takmer rovnaké behy - v semifinále 10,28 s vetrom +0,1 m/s, vo finále 10,30 v protivetre 0,9 m/s. „V oboch zaostával za súpermi na prvých 30 metroch, kde mu po výbehu z blokov chýbala sila,“ podotkla Naďa Bendová. „Ráno pred pretekmi sme tentoraz vynechali tonizačnú posilňovňu, pretože Janko až do jedenástej spal, čo uňho nebýva zvykom. Sme však v situácii, keď musíme počúvať najmä jeho telo a snažiť sa eliminovať čo najviac únavu. Pozitívom dneška je okrem umiestenia aj fakt, že Janko svojich súperov v závere doťahoval výrazným spôsobom, čo je dobrý signál pred dvojstovkou.“

V I. semifinále behu žien na 100 m mala obrovskú smolu najrýchlejšia Slovenka Alexandra Bezeková, členka NŠC. Skončila 5. časom 11,60 (vietor 0,0 m/s), pričom postup do finále jej ušiel len veľmi tesne. Zverenka Rastislava Miška, ktorá v Tchaj-peji obhajovala na stovke ôsmu priečku z Kwangdžu 2015, totiž dosiahla na stotiny navlas rovnaký čas ako štvrtá a posledná postupujúca Švajčiarka Del Ponteová. Na tisíciny však bola horšia. Bezekovej patril v semifinále celkovo šiesty najlepší výkon, druhý beh však negatívne ovplyvnil protivietor 1,9 m/s. Celkovo ju klasifikovali na 9. priečke.