Sekcia: Vzdelávanie

 

Ťažký život obce rozhodcov

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Ako sa ukázalo, polemika o amaterizme a profesionalizme v československom futbale v roku 1924 mohla byť podnetnou témou iba pre silnú Stredočeskú župu, respektíve pre bohaté pražské kluby. V bratislavskom a celom slovenskom futbale bola v tom čase úplne bezpredmetnou. Odpoveď predstaviteľov I.ČsŠK Bratislava v Slovenskej politike 6.augusta bola zreteľne sformulovaná pre každého: „I.ČsŠK Bratislava sa uzniesol na nedeľňajšej schôdzke zostať klubom amatérskym. Uznesenie toto je samozrejmé, lebo profesionalizmus v Bratislave je vecou nemožnou. Nehľadiac k ideálnej myšlienke sportovnej, je vyloženou absolutnosťou myslieť, že by 1000 divákov mohlo vydržiavať profesionálny klub. Schôdzka I.ČsŠK Bratislavy bola len vyplnením predpísanej povinnosti dľa ustanovenia zväzu.“ Stanoviská ostatných bratislavských, či už slovenských alebo maďarských klubov, boli totožné. Do futbalu šlo síce v porovnaní s inými športovými odvetviami najviac peňazí, no profesionalizmus v ňom bol na Slovensku aj tak utópiou.


Zbor čs. futbalových rozhodcov Západoslovenského kraja - odbočka Bratislava, 1928


V polovici 20.rokov 20.storočia napriek pretrvávajúcim nedostatkom v domácom futbalovom dianí, ale už aj ubúdaní futbalového voľnomyšlienkarstva, chaosu, zmätkov, improvizácií a nedorozumení, dochádza k akceptovaniu práv a povinností klubov pre zápasovú prax. Samozrejmým sa stalo včasné nahlasovanie zápasov príslušnému riadiacemu orgánu či nutnosť vlastnenia „riadnych hráčskych legitimácií, bez ktorých nebude dovolené hráčom hrať“, a rešpektovanie verdiktov „sudcovského stavu“, čo bola otázka veľmi riziková. Pravidelne sa konali schôdze odbočky československých sudcov v Bratislave v reštaurácii Budejovická búda na Záhradníckej ulici.

Rozhodcovská obec, podobne ako dnes, musela permanentne počítať s nepriazňou zo strany prakticky všetkých: obecenstva, hráčov, funkcionárov i novinárov. Arbitri si aj vtedy odnášali z ihrísk minimálne nepríjemné zážitky a ani tlač ich nešetrila. Tak ako napríklad Slovenská politika v lete 1925 po zápase bratislavských klubov PTE – PMTK 3:0. „Zápas bol paškvilom footballu hlavne zásluhou docela nemožného sudcu Kubovszkého, ktorý nemal ani najmenší pojem o surovej hre. Policajné riaditeľstvo, ktoré sa snaží chvályhodne zamedziť surovej hre, malo by zakázať tomuto pánovi vstup na hrište ako sudcovi. Hrište nie je k tomu, aby sa na ňom promenádovali módne figúrky (p. Kubovszky bol celý biely), ale je miestom pre seriózne zodpovednosti vedomých športsmanov, ku ktorým uvedený pán nemôže patriť.“

Obrázok o pohrome rozhodcov podáva aj brniansky Sport opisujúc z Bratislavy „Skandální match Židovský svaz – Maďarský svaz“ vo futbale: "Soudce zápasu a předseda maďarských soudců arch. Brüll měl slabý den a tak panovala ohromná nervosita na hřišti. Oba tábory „fanoušků“ závodily v řevu a pískání a atmosfera se vybila v druhém polčase, kdy po slovném duelu jeden hráč Židů dal pomeznímu facku. Vyvinul se z toho zápas ve volném stylu na trávniku hřiště, při čemž dostal pomezní soudce jeden kopanec od druhého hráče Židů. Soudce pro tento delikt hráče nevyloučil (poněvač rvačku prý neviděl), pomezní soudce zanechal soudcování, neboť nemohl po obdrženém kopanci řádný krok udělati.“ Emócie patrili k futbalu odjakživa. Župa sa snažila držať nad rozhodcami ochrannú ruku, čo bolo jej povinnosťou. Sám Josef Beneš „žiadal o účinnú podporu sudcov na hrišti a nabádal všetkých rozvážnych návštevníkov footballových zápasov k podpore a ochrane sudcov proti nerozvážnym, často až do urážania zabiehajúcich živlov.“


Kreslený futbalový humor v dobovej dennej tlači, 1926


Významné udalosti, majúce vplyv na chod a hierarchiu domáceho futbalu, sa udiali v priebehu roka 1925 na poli organizačnom. Majstrom Zápasoslovenskej župy ČSSF sa podobne ako v premiérovom ročníku 1922 stal I.ČsŠK Bratislava, v oboch prípadoch pred ďalším bratislavským klubom ŠK Slávia. V apríli 1925 schválila asociácia návrh na organizovanie amatérskych majstrovstiev Československej republiky. Záverečná fáza šampionátu, nazvaná veľavravne „Od Šumavy k Tatrám“, zaručovala účasť šiestim klubom, pričom dva mali byť na východ od rieky Morava – jeden ako víťaz ČSSF a druhý ako víťaz MLSz. Po zmätkoch v Stredoslovenskej i Východoslovenskej župe sa kvalifikoval do 1. kola hlavnej súťaže bratislavský I.ČsŠK. Séria nedorozumení pripravila o účasť po kontumácii s SK Moravská Slávia aj Ligeti SC Bratislava. Jediný reprezentant Slovenska i Bratislavy, I.ČsŠK, sa v zápase proti Čechoslovanu Košíře síce snažil, ale jedenástka v zostave Hollý – Čulík, Bock – Kaulich, Dočkal, Pech – Uher, Šoral, Čabelka, Řehák, Pohořský podľahla súperovi 3:4. Premiéra Bratislavčanom nevyšla, ale ich čas úspechov rámci amatérskych majstrovstiev Československa mal ešte iba prísť. A aj prišiel.

Dátum vydania: júl 2016