Sekcia: Vzdelávanie

 

Telesná výchova ako prostriedok k obnove stratených pohybových schopností a kondície u onkologických pacientov

Mgr. Ľubomír Majstrák

V našej dobe snáď neexistuje iná diagnóza, ktorá by vzbudzovala väčší rešpekt. Je stále považovaná za metlu ľudstva, ktorá sa nedá vykoreniť. Je chápaná doslovne a javí sa ako intelektuálne obdarené mysliace monštrum, ktoré si vzalo za cieľ zničiť napadnutý organizmus. Výraz rakovina má svoje korene v staroveku, pretože toto ochorenie sprevádzalo ľudstvo už veľmi dlho. Skutočnosť, že niektoré kultúry ju vôbec nepoznajú, je sama o sebe fascinujúcim poznatkom, ktorý podnecuje k bližšiemu preskúmaniu tohto faktu. Avšak napríklad starí Egypťania boli s rakovinou ako smrteľným ochorením veľmi dobre oboznámení. Ich lekári boli v boji proti nej spravidla bezmocní, hoci mali i ďaleko za hranicami vlastnej zeme povesť vynikajúcich liečiteľov. Zdá sa, že spojenie názvu ochorenia sa menom neškodného vodného tvora (raka) postaral už slávny Hipokrates (5. stor. p.n.l.), ktorého lekársku prísahu skladajú i súčasní absolventi lekárskych fakúlt. Keď pozorne študoval napadnuté tkanivo, prišiel k záveru, že vyzerá ako nahlodané rakom. Preto ju označil pojmom carcinoma, čiže rakom rozožraté ( z gréckeho carcinos = rak  a nomao = rozožrať). V niektorých skôr výnimočných prípadoch vrastajú vlákna zdegenerovaných buniek do lymfatického systému. Ako Hypokrates, tak i o niekoľko storočí neskôr, rímsky lekár gréckeho pôvodu Galén údajne prirovnal tieto prejavy ochorenia k podobe raka. A v tomto je zrejme podstata: starý názov vznikol svojho času v dôsledku čisto náhodnej podobnosti. V niektorých ohľadoch však dospeli starovekí lekári ďalej, než ich moderný kolegovia. Galén sa napríklad domnieval, že pokiaľ sa u niekoho prejavila rakovina, nemohol mať v poriadku životné šťavy. Všimol si totiž, že ľudia so sklonom k melanchólii bývajú touto chorobou postihnutí častejšie ako ľudia veselí a optimistickí. To bolo asi vôbec prvýkrát, keď lekár konštatoval možnú súvislosť medzi rakovinou a psychickými faktormi. 
 
 
Rehabilitácia onkologických pacientov
Vzhľadom na rozširujúce sa spektrum viacúčelovej onkologickej liečby a viac ako päťročné prežívanie pacientov je  komplexná rehabilitačná starostlivosť neoddeliteľnou súčasťou  starostlivosti o onkologického pacienta. Jej cieľom je  udržať maximálne možnú kvalitu života, sebestačnosti, nezávislosti a návrat do normálneho života či do zamestnania s minimálnym pracovným obmedzením. Prevencia, ale aj liečba je obsahom komplexnej rehabilitačnej starostlivosti. Donedávna boli pacienti s onkologickou diagnózou považovaní za nevhodných kandidátov pre rehabilitačnú starostlivosť. Hlavnou a zásadnou prekážkou bola nedostatočná informovanosť o postupoch a princípoch rehabilitácie onkologických pacientov. Dnes vieme, že rehabilitačná starostlivosť by mala začať čo najskôr po stanovení diagnózy a mala by prekrývať všetky fázy liečby až do zotavenia a stabilizácie. Rehabilitačná starostlivosť sa poskytuje formou konzultačnou a konziliárnou, ambulantnou, alebo hospitalizáciou na špecializovaných rehabilitačných pracoviskách, formou kúpeľnej liečby, ďalej prostredníctvom občianskych združení,  u nás na Slovensku Ligy proti rakovine -  formou ambulantnej starostlivosti a rekondičných pobytov. V rehabilitácii onkologických pacientov je dôležitý špecifický prístup, ktorý je závislý od postihnutého regiónu, histologického typu nádoru, štádia ochorenia, od postupu onkologickej liečby, veku pacienta, prognózy, psychického stavu a sociálneho zázemia. Základom úspešnej rehabilitácie je potrebný viacúčelový prístup odborníkov a to medzi : rehabilitačným lekárom, fyzioterapeutom, onkológom, rádioterapeutom, chirurgom, neurológom, ortopédom, protetikom, psychiatrom, psychológom, foniatrom, ergoterapeutom a ďalšími. Rehabilitácia onkologických pacientov je v zásade podobná ako u ostatných pacientov, samozrejme s rešpektovaním určitých zásad. Rehabilitačná liečba je častejšie prerušovaná z dôvodu plánovanej chemoterapie, rádioterapie a imunoterapie či pridružených komplikácii, ako sú infekcie v dôsledku poklesu tvorby červených a bielych krviniek a krvných doštičiek na podklade onkologickej liečby, chemoterapii, polyneuropatii.

Rehabilitačný program  je zameraný na všeobecné a špecifické ťažkosti súvisiace so základným ochorením a komplikáciami onkologickej liečby (svalovo kostrové postihnutie, lymfedém, obmedzenie pohyblivosti lokálne alebo celkové, zvýšenie kondície, zlepšenie pohybových zručností, zvládnutie sebaobsluhy, neurologická problematika, a terapia bolesti.         
 
Hlavným poslaním rehabilitačnej starostlivosti u onkologických pacientov je kontrola bolesti, starostlivosť o lymfedém, maximálne obnovenie a uchovanie funkcií v oblasti pohybového systému, edukácia, psychická podpora a zabezpečenie optimálnej kvality života. Pozícia tímu odborníkov nie je ľahká. Ich úlohou je poskytnúť pacientovi významnú psychickú podporu, navrhnúť postupy na zlepšenie funkcie a mobility organizmu, nezávislosť a  sebestačnosť.
O nasadení a  náročnosti poslania všetkých zúčastnených odborníkov v starostlivosti o onkologického pacienta je nespochybniteľná. Prajem na tejto ceste všetkým odborníkom pochopenie.
 
 

Liečebná telesná výchova
Na stratu telesnej kondície s následným oslabením svalovej sily má vplyv mnoho faktorov. Podiel na vzniku tohto obmedzenia má jednak ochorenie, ale aj náročná onkologická liečba. Veď nádor môže svojou veľkosťou a tlakom ovplyvňovať nielen správnu funkciu mäkkých tkanív, ale môže mať aj neurologické prejavy. Dlhodobá nečinnosť negatívne ovplyvňuje všetky orgánové systémy, čo môže viesť k plnej závislosti na starostlivosti druhej osoby. Zmeny sa môžu prejaviť na svalovo kostrovom systéme, srdcovocievnom, hormonálnom, respiračnom, tráviacom, močovom, na koži a v podkoží (tvorba dekubitov), psychike a sociálnych aspektoch. Podporná liečba , operácia, chemoterapia a redukcia hmotnosti v dôsledku liečby sa tiež podieľajú na vzniku dekondície.

Preto pohyb môžeme charakterizovať ako rovnocenného partnera farmakoterapie podieľajúci sa na úspešnej liečbe. Pohyb je významnou a akceptovanou súčasťou v rehabilitačnom procese onkologického pacienta. Za hlavný význam pokladáme zníženie lokálnej a celkovej inaktivity, zlepšenie imunitnej reakcie organizmu a v neposlednom rade zlepšenie psychického stavu, o ktorom  sa presviedčame dennodenne na základe reakcií našich pacientov v Centre pomoci LPR. Centrum pomoci LPR od jeho založenia už tri roky pravidelne organizuje pohybové programy, ktoré rešpektujú onkologickú diagnózu a podľa toho je stavaný aj súbor osvedčených cvikov. Cieľom pohybovej terapie je zlepšenie rozsahu pohybu, koordinácie, sily a vytrvalosti.
 
Jednotlivé formy cvičení         
Pasívny pohyb:
Cieľom je udržanie normálneho pohybového rozsahu v kĺbe, vykonáva fyzioterapeut.
Aktívne asistované cvičenie: Vykonáva pacient v rámci svojich možností s pomocou fyzioterapeuta.
Aktívne cvičenie: Vykonáva pacient bez pomoci a bez odporu,  vhodné sú izometrické cvičenia
Aktívne cvičenie proti odporu: Cieľom je zvýšenie svalovej sily stupňovaným programom.
Strečing: Cieľom je obnovenie rozsahu kĺbovej pohyblivosti, strata elasticity mäkkých častí. Zvýšenú opatrnosť treba dodržiavať v mieste poškodenia mäkkých tkanív rádioterapiou, lokálnou chemoterapiou a pri riziku fraktúry kostí postihnutých metastázami.
Aerobné cvičenia: Aeróbny program je stavaný na úrovni 60% maxima kyslíkovej spotreby. Za vhodný aeróbny program sa považuje hydrokinezioterapia v bazéne alebo ľahká aktivita na rotopede. Samozrejme musíme rešpektovať možnú kontraindikáciu u systémových postihnutí.
 
Literatúra
KAUŠITZ, J. – ALTANER, Č. a kol. 2003. Onkológia. Bratislava: VEDA, 2003. 659 s. ISBN 80-224-0711-9
RÉTYI, A. 2007. Vyléčení rakoviny. Liberec:  Dialog, 2007. 286 s. ISBN 978-80-886761-72-5
TRÁVNIČKOVÁ – KITTLEROVÁ, O. – HRADIL, V. – VACEK, J. 2004. Rehabilitace pacientú s onkologickou diagnózou. Praha: TRITON s.r.o., 2004. 87 s. ISBN 80-7254-485-3
   
Dátum vydania: 2012