Sekcia: Vzdelávanie

 

Tenisová zábavka sa mení na šport (2)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

V prípade priekopníckeho tenisu nešlo vôbec o hru plnú dynamiky, dramatických momentov, vzrušujúcich výmen či nečakaných zvratov. Aj v Bratislave sa na sklonku 19. storočia pestoval komótny tenis ako spoločenská hra a zábava, ktorej cieľom bolo udržať loptičku v hre čo najdlhšie. Jednoducho, aktéri diania na kurte, ktorých oddeľovala sieť, loptičku údermi takticky neumiestňovali, ale si ju prihrávali. Neboli teda súpermi, ale vlastne spoluhráčmi. V pionierskych časoch nebolo snahou tenistu vyhrať, ale „precítiť“ akúsi harmóniu spolupatričnosti na kurte a vychutnať si spoločné pôsobenie vo dvojici či štvorici.

Snaha vyhrať, ktorá je pre šport charakteristická a prirodzená, začala postupne pôsobiť a „valcovať“ to príjemné, no do omrzenia jednotvárne pinkanie a určovať smer vývoja hry po technickej i taktickej stránke. Tomu zodpovedalo aj (ne)tenisové oblečenie. Po kurtoch sa premávali páni v slušivých oblekoch, bielych košeliach s naškrobeným golierom, klobúkmi rôznych tvarov i elegantné dámy v dlhých róbach, dbajúce na každý detail svojej dokonalej garderóby, držiac v ruke tenisovú raketu staticky čakajúc, kým nepriletí lopta, aby ju vzápätí vrátili súperovi alebo skôr „spoluhrajúcemu“ na druhej strane siete. Hráči a hráčky sa cítili na dvorcoch pod dohľadom rovnako elegantných pozorovateľov z radov smotánky pravdepodobne príjemne, pričom strata „kondičky“ či prepotenie garderóby nehrozilo.

Väčšia dynamika a dravosť mladej generácie ovplyvnila dianie na kurtoch. Vývoj si vynútil zmenu bez dramatických metamorfóz a novinky v ponímaní hry začali meniť jej charakter na športový. Avšak posledná dôležitá úprava pravidiel lawn tennisu sa udiala ešte v roku 1883, kedy bola tenisová sieť znížená zo 122 centimetrov na 91 centimetrov  uprostred a zavedené druhé podanie v prípade dotyku lopty so sieťou po prvom. Napriek tomu sa špecifické počítanie bodov  zachovalo z čias fungovania loptovní, v ktorých sa hrací čas určoval hracími hodinami, teda 15, 30, 45, resp. kvôli zjednodušeniu 40, hra (t. j. 60).


Tenis na dvorci honvédskych dôstojníkov pod Viedenskou cestou pri Au café v Petržalke na prelome 19. a 20. storočia  

Spoluhráči na kurte sa stávajú protihráčmi. Z južných častí Uhorska sa aj do Bratislavy tlačia nové tenisové trendy a začínajú sa organizovať stretnutia hráčov, ktorí chcú súťažiť a konfrontovať sa s ďalšími. Takéto stretnutia sa nazývali turnaje. Bratislava bola priamo „na rane“ a ideálnym miestom takýchto podujatí. Úplne prvý tenisový turnaj tu zorganizovali nadšenci z prvého moderného športového klubu na pôde Bratislavy (založeného 5. 2. 1862), Bratislavského veslárskeho spolku PHE (Pozsonyi Hajos Egylet), v roku 1908 a zachovalo sa aj meno víťaza – Jozef Skála. Vplyv na vývoj hry v Uhorsku s dopadom aj na Bratislavu malo založenie Maďarského tenisového zväzu (Magyar Országos Lawntennis Szövetség) v Budapešti v januári 1907 za účasti desiatich zakladajúcich klubov, ku ktorým sa Bratislavčania pripojili až dodatočne. Podľa dobových štatistík združoval tento zväz vo svojom prvom roku existencie pätnásť klubov so štyridsiatimi dvorcami.  

V roku 1910 uplynulo tridsať rokov od vzniku najväčšieho telocvičného a športového spolku  uhorskej éry v meste – Bratislavského telocvičného spolku – PTE ( Pozsonyi Torna Egyesület). Pri tejto príležitosti usporiadali popri viacerých športových a telovýchovných podujatiach svoje vystúpenie aj tenisti. Tenis mal v štruktúrach PTE Bratislava pevné postavenie, veď prvý kurt si jeho členovia vybudovali na svojich pozemkoch už v roku 1901 a onedlho pribudli ďalšie štyri, pričom záujem o biely šport stúpal z roka na rok. V lete 1910 teda spolok zorganizoval turnaj, na ktorom štartovali vtedy aj špičkoví budapeštianski hráči a hráčky na čele s Bélom Kehrlingom, Jánosom Zsigmondym alebo Katarínou Cséryovou. U činovníkov PTE hrala ekonomika a hospodárenie spolku dôležitú úlohu. Až štyri z piatich kurtov prenajímali za poplatky. Tenisový odbor PTE hospodáril asi rozumne, keďže si v roku 1912 mohol dovoliť platiť správcovi dvorcov sumu 300 korún a kvôli hráčom angažovať profesionálneho trénera z Budapešti, čo zaiste nebol lacný špás.

Dátum vydania: 9. október 2015