Sekcia: Vzdelávanie

 

Tenisová župa plná klubov i osobností (11)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

„Župné majstrovstvo klubov Západoslovenskej tenisovej župy“ – tak sa oficiálne nazývala tímová súťaž, hraná v dvoch skupinách alebo triedach. V tej prvej šesť kvalitatívne najlepších celkov, ostatní v druhej triede a rozdelení ešte do troch podskupín. V prvej polovici 30. rokov stáli najvyššie bratislavské LTK, I.ČsŠK, ŠK Makkabea, LTC ŽÚ a spolu s nimi tenisti z Trnavy a Nitry. V druhom výkonnostnom „koši“ potom z Bratislavy ŠK Cvernová továreň a Odbor zväzu  dôstojníkov a kluby západného Slovenska – ŠK Topoľčany, LTC Hlohovec, ŠK Komárno, LTC Sereď, TTS Trenčín, LTC Piešťany, LTC Trenčianske Teplice a Rapid Trnava. Je nutné podotknúť, že takáto súťaž bola pre úroveň hry prínosom. Čulý medziklubový styk viditeľne prospieval k zvýšeniu výkonnosti hráčov i k popularite tenisu.


Tenisti v Bratislave v 20. rokoch 20. storočia

Suverénom súťaže bol LTK Bratislava, stále bez jedinej porážky s kvalitnými hráčmi ako Beneš, Hochman, Nebeská, ktorí „odchovali“ svojich úspešných nasledovníkov Nedbálka, Lustiga, Vališa či Tolarovú, Nábělkovú a ďalších. Čelné pozície atakoval stále ŠK Bratislava, veď Bulla, Batmanoff i Szinovaczová figurovali vysoko v rebríčkoch najlepších.  Makkabea predstavovala vyrovnaný tím so solídnym zázemím na čele s vynikajúcim Danzigom, ktorého dopĺňali Müller, Duschinský i mladý Frisch. Oprávnené ambície dostať sa ešte vyššie mali aj v LTC ŽÚ s Jelínkom, Krejčím, Adelsbergerom a Schneiderovou. A nemožno nespomenúť Nitru s budúcimi Bratislavčanmi vo svojich radoch – Fischerovou a Valentom.  Štefan Valent bol zaujímavou postavou slovenskej športovej scény. Svoj prvý turnaj v Bratislave vyhral ešte ako junior v roku 1927 po nástupe na štúdium práva. Vyše dva metre vysoký, všestranný športovec získal v roku 1930 v drese Skiklubu Bratislava vôbec prvý titul majstra Slovenska v ľadovom hokeji.

Aj v kluboch súťažiacich v druhej triede hrali šikovní tenisti, ktorých „prestupová fluktuácia“ sa považovala za samozrejmosť. Kluby boli vyrovnané, no veľkým favoritom sa stal po prihlásení do súťaže  v roku 1933 Dôstojnícky LTC Bratislava. Žiaľ, víťazný tím súťaže nepostupoval do najvyššej triedy automaticky, musel si vybojovať kvalifikáciu s posledným celkom I. triedy a ťahal spravidla vždy za kratší koniec. Svoju kvalitu si udržiaval aj PTE Bratislava, ten však hrával v rámci Maďarského tenisového zväzu v Československu (bol založený 24. júna 1928 v Starom Smokovci), ktorého predsedom bol známy banskobystrický tenista Oskár Barczy.

Tridsiate roky boli aj v športe ťažkým obdobím, peniaze chýbali aj zdanlivo prosperujúcemu tenisu, čo potvrdil vo svojej hodnotiacej správe župný činovník Jaroslav Kouklík: „Hospodárska kríza postihla i náš tenisový šport. V roku 1932 nebolo veľkých medzinárodných turnajov ani exhibícií, lebo žiadny klub sa neodvážil v tejto dobe obecného šetrenia k rozsiahlejšej akcii, ktorá by mohla skončiť rozsiahlejším deficitom. Napriek tomu mali sme v župe jeden veľký turnaj a tri exhibície. Zato sa však pilne hralo v kluboch, či už povinné majstrovstvá alebo priateľské zápasy.“ Keď už sme pri exhibíciách, tá pamätná sa udiala v Bratislave v nasledujúcom roku, keď „na 500 ľudí vrúbilo center court ŠK Bratislava, aby shliadlo naše biele pýchy,“ ako nazval autor československých daviscupových reprezentantov, ktorí v zložení Menzel, Hecht, Maršálek, Rohrer a Soyka zavítali do nášho hlavného mesta a na kurtoch zabávali svojim tenisovým umením vďačných priaznivcov. Najlepší Bratislavčan Nedbálek to skúsil proti Soykovi a prehral prijateľne 4 : 6 a 5 : 7, pričom komentár k zápasu konštatoval, že „dr. Nedbálek je svojím veľmi slabým telesným fondom silne handicapovaný vo vývoji“.

Až príliš štíhly Richard Nedbálek, hráč LTC Bratislava, bol v tomto čase stále slovenskou tenisovou jednotkou, keď ďalšie poradie bolo: 2. Danzig (Makkabea), 3. Bulla (ŠK), 4. Lustig (LTK), 5. Batmanoff (ŠK), 6. Valent (Nitra). O dva roky neskôr prenikol do desiatky ešte Klein (LTK), Krejčí a Jelínek (obaja LTC ŽÚ) a Slavík (Dôstojnícky LTO). Poradie v „Top Ten“ sa, pravdaže, menilo v priebehu roka. Tou najväčšou zmenou bol prienik Danziga na prvú priečku, kde po rokoch kraľovania vystriedal Nedbálka, keď sa mu dovtedajšiu jednotku podarilo premiérovo poraziť. Dámsky rebríček mal líderku vo Fischerovej (LTK), ktorá viedla pred oddielovou kolegyňou Tolarovou, ďalšie poradie – 3. Schneiderová (LTC ŽÚ), 4. Mifková, 5. Helsnerová (obe LTK).

Dátum vydania: január 2016