Sekcia: Vzdelávanie

 

Testovanie špeciálnej výkonnosti vo veslovaní

Mgr. Peter Schickhofer,PhD.,  FTVŠ UK

Veslovanie patrí do skupiny cyklických športov s pomerne zložitou štruktúrou pohybu, v ktorej sa striedajú kontrakcie svalov s ich relatívnym uvoľnením. Čas trvania súťažného zaťaženia na štandardnej trati 2000 m je v rozmedzí 5,5 - 8 minút v závislosti od veku, pohlavia a disciplíny. Veslovaním sú zaťažované svaly dolných končatín, trupu a chrbta, ramien a horných končatín. Z hľadiska energetických nárokov tvorí podiel aeróbneho získavania energie okolo 80 % .Vychádzajúc z pretekového zaťaženie a s prihliadnutím na riadenie trenigového procesu vyberáme najvhodnejšie testy tak, aby komplexne postihli jednotlivé faktory športového výkonu, resp. komponenty energetického krytia jeho výkonu.

Vzhľadom na to, že je začiatok prípravného obdobia (október), aj prezentovaná diagnostika trénovanosti vo veslovaní sa bude týkať práve tohto obdobia prípravy. Počas prvej časti prípravy sa zameriavame hlavne na rozvoj sily a všeobecnej vytrvalosti (október - január). Neskôr (január - marec) sa na stimulovanie silovej vytrvalosti a špeciálnej vytrvalosti využívajú vo veľkej miere veslárske trenažéry, preto treba z hľadiska riadenia tréningového procesu čo najpresnejšie podľa intenzity tréningového zaťaženia stanoviť jednotlivé tréningové pásma.

Určovanie tréningových pásiem
Systém riadenia tréningu podľa intenzity tréningového zaťaženia má svoje opodstatnenie, pokiaľ sú jeho jednotlivé pásma stanovené individuálne pre každého športovca. Vždy musíme zvažovať fyziologické rozdiely medzi športovcami a ich trénovanosťou. V zásade sú dve skupiny metód, pomocou ktorých určujeme aeróbne tréningové pásma, resp. anaeróbny prah:
1.  priame merania, medzi ktoré zaraďujeme najmä sledovanie koncentrácie laktátu v krvi alebo analýzu vydychovaných plynov,
2.  nepriame merania sú založené na stanovení pásiem intenzity tréningového a pretekového zataženia podľa výsledkov rozličných typov testov a vyšetrení.
Priame metódy sú oveľa presnejšie, ale pomerne drahé a vyžadujúce zložité laboratórne vyšetrenia.

Priame metódy na určenie anaeróbneho prahu
Sledovanie koncentrácie laktátu v krvi
Neustálym zdolonaľovaním prístrojov na analýzu koncentrácie laktátu sa táto metóda používa stále častejšie v tréningovej praxi. Zásady diagnostikovania špeciálnej trénovanosti sú:

  • Používať špecifické cvičenia, t.j. pohyby zhodné s pretekárskym výkonom. Inými slovami, veslár má byť testovaný pri veslovaní na vode alebo na špeciálnom ergometri. Jednotlivé tréningové pásma sa nedajú presne odvodiť z funkčných ukazovateľov získaných v laboratórných podmienkach počas behu alebo jazde na bicykli.
  • Prvý stupeň zaťaženie je približne na úrovni 30 % VO2max, čo reprezentuje asi 30 % pretekárskeho tempa na 2000 m. Pokiaľ je zvolené zaťaženie nižšie, pretekár väčšinou už nie je schopný veslovať efektívne a výsledky testovania sú skreslené.
  • Jednotlivé stupne záťaženia by mali trvať dlhšie než 2 minúty. Čas trvania jednotlivých stupňov zaťaženia sa obvykle pohybuje v rozmedzí 3 - 5 minút.
  • Tréningové pásma zaťaženia určujeme pulzovou frekvenciou, údajmi o watoch, prípadne sledovaním medzičasov po prekonaní určitej vzdialenostia dávame ich do vzťahu k hodnotám laktátu (La):

Základná vytrvalosť I: 0 - 2 mmol/l
Základná vytrvalosť II: 2 - 4 mmol/l
Anaeróbny prah: okolo 4 mmol/l
Anaeróbny tréning I: 4 - 8 mmol/l
Anaeróbny tréning II: nad 8 mmol/l (JANSSEN, 2001).

Stupňovaný test na určenie laktátovej krivky
Počas tohto testu sa progresívne zvyšuje intenzita pohybového zaťaženia. Jeho jednotlivé stupne, trvajúce 3 - 5 minút, sú oddelené krátkou prestávkou (väčšinou jednominútovou), počas ktorej sú odobraté vzorky krvi. Zaťaženie ve watoch narastá v každom intervale v závislosti od trénovanosti, pohlavia a vekovej kategórie probandov. Športovec po 15 sekundách od začiatku každého úseku dosiahne určený výkon a snaží sa ho udržať počas celého intervalu. Pri vyhodnotení testu je rozhodujúcim údajom priemerný výkon vo watoch počas každého stupňa, ktorý odčítame na displeji ergometra.

Stanovenie záťaže vo watoch
Aby sme dokázali zistiť vzťah medzi intenzitou zaťaženia a úrovňou laktátu, z ktorej je možné určiť hranice tréningových pásiem, počas testovania treba absolvovať aspoň štyri stupne zaťaženia (obr. 1). Ak sme limitovaní časovo alebo finančne (viacstupňový test je drahší), je dôležité absolvovať intervaly od úrovne nižších tréningových intenzít do úrovne anaeróbneho prahu. Potom môžeme pomerne presne určiť tréningové pásma základnej vytrvalosti I, II a hodnotu anaeróbneho prahu, teda pásma, predstavujúce väčšinu tréningového času. Stanovenie zaťaženia vo watoch pre jednotlivé stupne testu je treba individuálne upraviť podľa trénovanosti športovca. Odber vzoriek krvi z prsta alebo ucha a analýzu koncentrácie laktátu vykonáva zásadne skúsený pracovník.



Obr. 1 Zvyšovanie pohybového zaťaženia a príklad priebehu pulzovej frekvencie a laktátu počas stupňovaného testu na veslárskom trenažéri u pretekára I.V.

Analýza vydychovaných plynov
Ide o neinvazívnu metódu určenia predovšetkým aeróbneho a anaeróbneho prahu (ANP). Vo vzťahu k intenzite zaťaženia sú obvykle analyzované zmeny v priebehu kriviek VO2, VCO2 a ventilácie. Sledovanie koncentrácie laktátu i analýza vydychovaných plynov majú svoje výhody i nevýhody. Cena vyšetrení je podobná, aj keď neinvazívne metódy sú drahšie a testovat môžeme iba jednotlivú osobu, zatiaľ čo test na určenie tréningových pásiem pomocou laktátu môže vykonávať súčasne i niekoľko športovcov. Aj keď sa zdá, že pri určovaní hodnoty anaeróbneho prahu sa výsledky oboch metód nelíšia, pri analýze vydychovaných plynov je určenie anaeróbneho prahu zložitejšie, ale získame súčasne i údaje o hodnote VO2max.

Je treba myslieť na to, že výsledky oboch metód sa môžu líšiť a konzultujte ich preto s odborným pracoviskom tak, aby interpretácia výsledkov meraní bola presná. Príprava na test a rozcvičenie je rovnaké ako pri  predchádzajúcom teste, dĺžka jednotlivých intervalov stupňovaného záťaženia býva skrátená na 1 - 2 minúty.

Nepriame metódy na určenie anaeróbneho prahu a tréningových pásiem
Existuje niekoľko spôsobov určenia pásiem podľa tréningových zaťažení, ktoré môžeme odvodiť bez použitia špeciálneho laboratórneho vybavenia. Pochopiteľne, že tieto metódy nie sú také presné ako priame metódy.

Conconiho test
Conconiho test ako nepriama, neinvazívna metóda určenia hodnoty anaeróbneho prahu bol upravený (Schickhofer, 2002) pre rozličné športové odvetvia a aj pre veslovanie (obr. 2). Metóda je založená na hľadaní bodu zlomu krivky závislosti pulzovej frekvencie od intenzity zaťaženia (obr. 3). Okolo tohto testu je veľa diskusií. Nediskutuje sa iba o jeho spoľahlivosti a validite.  Odvodiť sa z neho dá iba pulzová frekvencia na úrovni anaeróbneho prahu. Nedajú sa však určiť všetky tréningová pásma, napríklad odlíšiť funkčné hodnoty v pásme základnej vytrvalosti I a základnej vytrvalosti II.



Obr. 2 Príklad určenia stupňov zaťaženia pri Conconiho teste na veslárskom trenažéri



Obr. 3: Typický priebeh pulzovej prekvencie pri Conconiho teste

Určenie tréningových pásiem podľa maximálnej pulzovej frekvencie
Veľa trénerov využíva pri určení intenzity zaťaženia v jednotlivých pásmach záznamy pulzovej frekvencie (PF). Program sporttesteru Polar im umožňuje následné percentuálne vyjadrenie času trvania zaťaženia v určitom pásme intenzity, ktoré sú odvodené od maximálnej pulzovej frekvencie. Je to možné iba v prípade neprerušovaného rovnomerne sa zvyšujúceho zaťaženia, pretože medzi spotrebou kyslíka a pulzovou frekvenciou existuje takto takmer lineárna závislosť. Tento vzťah neplatí pri prerušovanom nerovnomernom zaťažení. Podobne iná bude odozva v organizme športovca na zaťaženie na úrovni 70 % maximálnej pulzovej frekvencie pri veslovaní na ergometri a pri vytrvalostnom behu. Použitie pulzovej frekvencie ako jediného ukazovateľa intenzity tréningového a súťažného zaťaženia je teda zložité, najmä u veľmi špecifických športových činností .

Najbežnejším spôsobom, ktorým pulzovú frekvenciu meriame, je palpačná metóda. Keďže je obvykle počítaný pulz za 6, 10 alebo 15 sekúnd a výsledok je prepočítaný na minutovou hodnotu, chyba merania môže byť pomerne veľká. Počas pohybu a pri vyšších hodnotách pulzovej frekvencie je potom takmer nemožné pulzovú frekvenciu palpačne odmerať. Snímače pulzovej frekvencie (sporttestery - hrudný pás a prijmač) poskytujú veľmi presné údaje o hodnotách pulzovej frekvencie. Vzhľadom na cenovú dostupnosť sú sporttestery často používané v praxi.

Poznáme dva postupy delenia tréningových pásiem odvodením od maximálnej pulzovej frekvencie alebo od rozdielu maximálnej a pokojovej pulzovej frekvencie, ktorý podľa výskumných meraní viac koreluje s intenzitou zaťaženia na určitej úrovni % VO2max (Karvonen et al. 1957, JANSEN, 2001).

Hodnoty pulzovej frekvencie vzhľadom k VO2max

% PFmax % VO2max
50 30
60 44
70 58
80 72
90 86
100 100

Tréningové pásmo % max. PF
Aeróbne zaťaženie regeneračné 68 – 72
Aeróbne zaťaženie I 73 – 79
Aeróbne zaťaženie II 80 – 86
Zmiešané zaťaženie 87 – 92
Aeróbne zaťaženie maximálnej intenzity 93 - 100

Maximálna pulzová frekvencia
Obidva postupy odvodenia tréningových pásiem sú založené na poznaní maximálnej pulzovej frekvencie. Pre stanovenie maximálnej pulzovej frekvencie (rekreačný šport, športová príprava mládeže) môžeme použiť vzorec „220 - vek“.  Tréning s cieľom dosahovania vrcholovej športovej výkonnosti si vyžaduje určiť hodnoty maximálnej pulzovej frekvencie presnejšie. Hodnotu maximálnej pulzovej frekvencie zisťujeme najčastejšie stupňovaným testom do maxima v laboratórnych podmienkach. Testy tohoto charakteru (zaťaženie do maxima) môžu podstúpit iba úplne zdraví športovci za prítomnosti lekára. Ak už sledovaný proband nie je schopný pokračovať, alebo pri zvýšení intenzity zaťaženia už pulzová frekvencia nerastie, test je ukončený. Najvyššia dosiahnutá hodnota PF je maximálna PF.

Metódy určenia tréningových pásiem podľa pulzovej frekvencie sú jednoduché, ale menej spoľahlivé a presné. Nie sú tu do úvahy zobrané napríklad fyziologické zvláštnosti športovca, ktoré ovplyvňujú prahové hodnoty, trénovanosť jedinca, rozličné druhy pohybovej činnosti a pod. To znamená, že napríklad prahové hodnoty pulzovej frekvencie pre beh sú iné než pre veslovanie. Je treba si uvedomiť aj skutočnosť, že hodnoty pulzovej frekvencie ovplyvňuje veľa premenných (dľžka tréningu, emocionálny stres, oblečenie, teplo, dehydratácia, pretrénovanie, nedostatok spánku, nadmorská výška, atď.).

Pulzová frekvencia je individuálna záležitosť, rovnako tak aj hodnota maximálnej PF, jej porovnávanie s ostatnými nie je teda nevyhnutné. Tréningové programy by nemali byť zostavené podľa všeobecných pravidiel, ale presne na základe individuálnych zvláštností športovca (napr. PF 150 úderov.min.-1 vyvolá u rôzných ľudí veľmi rôzne tréningové adaptácie). Hranice pásiem intenzity zaťaženia musia byt stanovené v súlade s fyziologickými ukazovateľmi, ako: aeróbny prah, anaeróbny prah a hodnota VO2max. Tréningový program je zvyčajne zostavovaný so zámerom posunúť úroveň týchto hodnôt. Inými slovami, pri stanovení hraníc jednotlivých pásiem musíme presne identifikovať prahové hodnoty. To zistíme jedine pomocou laktátových testov alebo analýzou vydychovaných plynov. Iná metóda je zjavne len odhadom stanovenia tréningových pásiem.

Ďalšie špecifické testy vo veslovaní
V prípravnom období sa na kontrolu trénovanosti používaju aj ďalšie špecifické testy. Tieto sú používané vo všetkých vyspelých veslárskych krajinách a ich výsledky sú i na stránkach internetu.

  • test na veslárskom trenažéri na 6000 m - ako ukazovateľ aeróbnej vytrvalosti, cieľom je dosiahnuť čo najlepší čas.
  • test na veslárskom trenažéri na 2000 m - je to ukazovateľ špeciálnej pohybovej výkonnosti, cieľom je dosiahnuť čo najlepší čas.

Na stanovenie úrovne sily a silovej vytrvalosti horných končatín sa použiva test príťah na lavičke v ľahu - test trvá 8 minút a cieľom je vykonať maximalny počet opakovaní s činkou o hmotnosti 50 - 60 % jednorazového maxima. Jedným z nešpecifických testov ktorý sa pravidelne sleduje a vyhodnocuje je beh na 12 minút resp. na 3000 metrov - je to ukazovateľ všeobecnej resp. bežeckej vytrvalosti.

Záver
Nami spomenuté testy sú najčastejšie používané prostriedky na kontrolu rozvoja kondičných schopností a špeciálnej výkonnosti vo veslovaní v prípravnom období. Existuje množstvo ďalších dostupných testov na kontrolu trénovanosti, ktoré je možné využiť pre rekreačných športovcov alebo ako doplnok k vyššie spomenutým sledovaniam.

Literatúra
1. JANSSEN, P.: Lactate Threshold Training. Champain : Human Kinetics, 2001.
2. KARVONEN, M. J. - KENTELA, E. - MUSTALA, O.: The effects of training in heart rate: A longitudinal study. Annales Medicinale Experimentalis et Biologiae Fenniae, 35, 1957, s. 307 - 315
3. SCHICKHOFER, P., HAMAR, D.: Parameters of Conconi test performed with constant time and constant work intervals. Medicina Sportiva Polonica, 6, 2002, s. 56

Peter Schickhofer, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave