Sekcia: Vzdelávanie

 

Trénerské vyhorenie

Preklad: Igor Kováč, Národné športové centrum

Nie sú to len športovci, ktorí dokážu skolabovať pod tlakom tréningov a súťaží. To isté sa môže stať aj trénerom.

Tréneri motivujú ostatných, aby napĺňali svoje sny. Investujú svoju energiu a čas do podpory svojich športovcov, často bez akejkoľvek finančnej kompenzácie. Spomedzi pol milióna ľudí vo Veľkej Británii, ktorí majú trénerskú kvalifikáciu, pracuje asi 20000 v dvoch tisíckach britských atletických klubov.

Väčšina z nich by potvrdila, že svoju prácu miluje a že im prináša odmenu v mnohých ohľadoch, v neposlednom rade v podobe psychologického a fyzického rastu ich zverencov. Pre niektorých sa však úsilie a oddanosť športu stávajú veľmi zahlcujúce, keď trávia hodiny na atletickej dráhe, ktoré ukrajujú z ich rodinného, pracovného a spoločenského života. Takéto tlaky viedli k nárastu výskytu „vyhorenia“ medzi trénermi.

Štvorročná štúdia 417 trénerov „SportCoachUK“ odhalila, že rozhodnutie skončiť s trénovaním je zriedka plánované dopredu. V skutočnosti 8 z 10 trénerov vo výskume, ktorí s trénovaním skončili, potvrdilo, že o tom 12 mesiacov predtým vôbec neuvažovalo.

Podľa štúdie, každý tréner, ktorý s trénovaním skončil, mal na starosti asi 30 zverencov, viac ako polovica z nich boli neplatení dobrovoľníci a ďalších 19% boli platení len zlomok svojho trénerského pôsobenia. Či už to boli tréneri na plný úväzok alebo dobrovoľníci, každý z nich vnímal narastajúci tlak a pocit, že ich život sa stráca pod ťažobou záväzkov a času, ktoré si vyžadovala ich trénerská úloha.
 
Životná rovnováha
Športový psychológ Paul Davis z univerzity Northumbria zistil, že konflikt medzi bežným životom a trénovaním môže byť pre mnohých trénerov ťažko zvládnuteľný.

„Videli sme trénerov, ktorí ťažko udržiavajú rovnováhu. Cítia sa pod tlakom a prenášajú tento tlak aj na dráhu. Ak ste vystavovaní každodennému stresu a nemáte dostatok času na zotavenie, má to vplyv na vašu schopnosť myslieť a zvládať povinnosti. To môže znamenať, že nemusíte odovzdávať to najlepšie počas tréningov. Športovci to môžu vycítiť a následne to môže ovplyvniť interakciu s trénerom.“
 
Bremeno
Tréneri tiež môžu cítiť bremeno zodpovednosti – za športový, vzdelanostný i osobný rast iných ľudí, za to, aby zverenci zostali motivovaní i za vplyv, ktorí majú na tých, ktorých trénujú.

„Ak sa moji športovci nezlepšujú, alebo sa netešia z tréningov, potom sa cítim, ako keby to bola moja chyba, a že robím niečo zle,“ hovorí Tom Wain, atletický tréner dorastencov v Banbury Harriers. Nie je však jediný. Navyše sa k tomu pridáva aj tlak na vlastný rozvoj a udržiavanie kvalít potrebných na neustále zlepšovanie sa ako tréner.

Tréner tiež musí vystupovať neustále diplomaticky, keď podáva spätnú väzbu športovcom, alebo keď jedná s ich rodičmi, inými trénermi či funkcionármi.

Musia si tiež budovať svoju vlastnú odolnosť. Tréneri môžu byť emocionálne napojení na tých, ktorých podporujú, následkom čoho sa nielen že prehry športovcov stávajú trénerovými prehrami, ale môže to vyvolať u trénera pochybnosti a zníženie sebadôvery.
 
Tlak vrcholového športu
Na úrovni vrcholového športu sa stres často ešte zvyšuje. Jeden z výskumov poukazuje na to, že tréneri cítia organizačný stres od svojich národných riadiacich orgánov požadujúcich výsledky, ktoré sú však často mimo trénerovej kontroly. To môže zahŕňať aj stres, ktorý tréneri cítia, keď ich zverenec musí dosiahnuť výsledky, aby si zabezpečil financovanie ďalšej prípravy a riziko, že ho stratí, ak také výsledky nedosiahne.

Štúdia publikovaná Nórskou školou športových vied zistila, že jeden zo štyroch vrcholových trénerov pociťuje na konci súťažnej sezóny vysokú úroveň únavy, čo je kľúčový príznak emočného vyhorenia.

Marte Bentzen, ktorá výskum viedla, uvádza, že „toto je vysoké číslo a problém, ktorý športové organizácie i trénerské vzdelávacie programy musia zohľadňovať, aby tréneri dokázali dlhodobo plniť svoju prácu.“
 
Sprievodné javy
Bentzen ďalej hovorí, že „vyhorenie je viac než len pocit únavy. Je to syndróm prepracovanosti, ktorý sa zakráda postupne. Je charakterizovaný intenzívnou únavou, otupenými emóciami a zníženou výkonnosťou nie len ako trénera, ale aj ako ľudskej bytosti. Varovnými signálmi sú strata energie a sebavedomia, pocity zahltenia trénerskými úlohami a stratou motivácie. Následkom je strata kvalitných trénerov na všetkých úrovniach športu.“

Čo je teda možné urobiť, aby sa nárast vyhorenia zastavil? P. Davis poukazuje hlavne na to, aby tréneri uprednostňovali svoju vlastnú pohodu a zdravie. „Musia používať rovnaké mentálne schopnosti ako ich zverenci: relaxáciu, ovládanie mysle a rozhovor, ktorý im prebieha v hlave vo vzťahu k samým sebe. Skvelou technikou je tiež tzv. písomné emocionálne zverejnenie – každý deň napísať o emočných zážitkoch dňa, aby ste ich mohli lepšie spracovať. Takýmto spôsobom môžete v budúcnosti reagovať pozitívnejšie a pripraviť si stratégie, ktoré vám pomôžu odovzdávať na tréningu to najlepšie.“
 
Vzdelávanie
Výskum M. Bentzenovej tiež navrhuje, že tréneri potrebujú byť kvalitnejšie vzdelávaní o tom, ako organizovať svoj pracovný čas, ako si stanoviť hranice a ako udržiavať zdravú rovnováhu medzi ich pracovným a osobným životom. Tiež si potrebujú uvedomiť, ako sa môžu postarať o svoju pohodu a udržať si energiu prostredníctvom dostatočného odpočinku a regenerácie.

Niektoré austrálske štúdie tiež zistili, že čím viac tréneri cítia, že majú organizačnú podporu a naučili sa stratégie ako zvládať situácie, tým je menšia pravdepodobnosť ich vyhorenia.

Ak ste teda tréner a máte pocit, že vám všetko prerastá cez hlavu, posaďte sa a pouvažujte v pokoji o svojej motivácii, ktorá vás k trénovaniu vedie a zapíšte si to. Tiež môžete požiadať o pomoc, ak to potrebujete i o podporu vášho okolia. Pomôže vám to spomenúť si viac na prínosy vašej práce a menej na záležitosti, ktoré vás stresujú.
 


Použitý informačný zdroj:
Perry, J. (2016): Coach burnout. The Athletics Weekly, 12. 6. 2016, dostupné na http://www.athleticsweekly.com/featured/coach-burnout-44646


Dátum vydania: september 2017