Sekcia: Vzdelávanie

 

V zlatom ringu (1. časť)

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Box. Pre mnohých tvrdý, brutálny šport, boj ohrozujúci zdravie, nezmyselná bitka. Vecný a retrospektívny pohľad však prezrádza, že veľké postavy ringu, skutočné osobnosti, mu vtláčali a vtláčajú pečať špecifického športu s príznačnou atmosférou a rytierskeho vystupovania.

Olympijské hry 1948 a olympijské hry 1952 nám priniesli olympijské zlato práve z ringu. Medzi dvanástimi povrazmi sa o ne zaslúžili Július Torma a Ján Zachara. Víťaz z Londýna, prvý menovaný, bol o päť rokov starší ako jeho zlatý kolega z Helsínk. Jeho kariéra trvala celé štvrťstoročie. Za toto obdobie vybojoval 996 stretnutí, z ktorých drvivú väčšinu vyhral. Stal sa šesťkrát majstrom Maďarska a desaťkrát Československa. Okrem Olympijských hier 1948 v Londýne sa zúčastnil aj na OH 1952 v Helsinkách a na OH 1956 v Melbourne. V roku 1949 sa stal Torma majstrom Európy a z európskych šampionátov v rokoch 1947 a 1955 si priviezol bronzové medaily.

Na OH 1948 do Londýna cestoval náš pästiar, boxujúci vtedy vo welterovej váhe za ŠK Baťovany, s najvyššími ambíciami a kvalitne pripravený. Ukázalo sa, že jeho sebavedomie a optimizmus boli namieste. V knihe Zlato, striebro, bronz opisuje jej autor Otakar Brůna jeho rozhodujúci súboj o zlato vo finále proti dvadsaťročnému americkému námorníkovi Herringovi veľmi výstižne: „Obaja proti sebe. Oči zabodávajú jeden do druhého. Útočí čierny Herring. Julo uhol a chytil úder na rameno. Plesklo to, ako by sa o sklo automobilu rozbil zmätený vták. Ľavačka Tormu iba naznačuje úder. Nebije. Herring to cíti. Vystreľuje znovu. Rýchlo uhnúť, to chce tiež pripraviť sa na úder. Julova pravá ruka vyrazila na žalúdok. Čierny je prekvapený. Londýnsky kotol začne vrieť. Ďalšie kolo. Protiútok Tormu. Práve teraz je tá chvíľa, keď sa dá čierny boxer vlákať do povrazov, tie ho vymrštia a vrátia napospas súperovi. Ale prečo nedá Torma do úderu celú váhu? Nedochádzajú mu sily? Zbytočné dohady. Herring vyrazil. Bol to zúfalý nápor. Na jeho žalúdok padá cent. Hák za hákom zosekáva z Herringovej sily všetko, čo zvýšilo. Podlomili sa mu nohy. Je koniec. Túto sekundu vyhral Julo.“

Aj v tomto najdôležitejšom zápase svojej kariéry Torma pomýlil, ako mnohokrát predtým, súpera svojím neobvyklým, zdanlivo ležérnym štýlom. Bolo to však naozaj iba zdanie. Miloval svoj šport a vyžíval sa v technickom boxe. Žiadne k.o., žiadny uponáhľaný koniec, skôr vycibrená technika, uhýbanie, úskoky, nečakaný útok. Jednoducho – rád bavil publikum i seba. Jeho myšlienka „boxer nemá hlavu na to, aby si do nej nechal tĺcť, ale na premýšľanie“ je charakteristická a preňho typická. Odborná kritika na londýnske finále bola priaznivá, nazvala ho pästným šermom a školou boxerského umenia. Svetová tlač vysoko hodnotila Tormov prejav a písala o ňom dokonca ako o najlepšom amatérskom pästiarovi svojej doby. V neskorších spomienkach na túto tému náš olympijský víťaz povedal: „V ringu sa bavím, je to moja letora. Nerád niekoho zbijem, až sa zloží. Ale najviac zo všetkého ma v celej mojej športovej kariére mrzelo, že v Londýne neuznali práve tento zápas s Herringom za najtechnickejší. Veď toľko sa o ňom hovorilo a popísalo.“

Rozhodcovia a objektivita – to bola až infarktová téma. Aj v lodýnskej Empire Pool vedel Torma, že zvíťazil, po záverečnom gongu finále to vedeli všetci, ale arbitri tu už vyviedli iné kúsky. Preto pred finálovým súbojom zatajil zranenie ľavej ruky. Zlomená kostička medzi palcom a ukazovákom nemohla a nesmela byť preňho prekážkou, ale zo strany rozhodcov hrozila diskvalifikácia. Preto aj tá finálová „ľavačková“ opatrnosť .

Ešte aj po dvadsiatich rokoch si náš reprezentant vybavoval v mysli obrazy z najvýznamnejšieho stretnutia svojej športovej kariéry: „Veľmi presne si spomínam na svoju dokonalú istotu vo víťazstvo. Bol som znamenite pripravený, najmä duševne a ovládala ma sebaistota. V tomto finále by ma azda nikto na svete nebol porazil, veľkou mierou na mňa zapôsobilo Zátopkovo víťazstvo. Povedal som si, že keď vyhral on, musím vyhrať aj ja.“

Cesta na pästiarsky piedestál bola v prípade Júliusa Tormu ťažká, všeličím musel prejsť, kým sa naplno rozvinul jeho talent. Za vidinou úspechov medzi dvanástimi povrazmi šiel od detstva a oplatilo sa.

(pokračovanie)

 

Dátum vydania: 2010