Sekcia: Vzdelávanie

 

V zlatom ringu (2. časť)

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Narodil sa v Budapešti, kam odišli jeho rodičia za prácou a ako to už býva, jeho prvým športoviskom bola ulica. V roku 1932 ani nie desaťročný Julko Torma skúsil ako chutí skutočný box. Jeho prvým trénerom bol chýrny Zsigmond Adler. Ten Adler, ktorému aj fenomenálny maďarský boxer Laszló Papp neskôr vďačil za tri olympijské prvenstvá.

V publikácii Zátopek a tí druhí opisuje autor Zvonimír Šupich kontakty malého adepta boxu s ringom v časti, ktorú primerane nazval – Rytier kožených rukavíc: „Tormu box chytil a keď jeho kamaráti nechceli cez prázdniny trénovať, zbalil sa a odišiel do boxerského klubu textilákov. Tréner ho tam ale do ringu vôbec nepustil. Iba si ho pohrdlivo premeral a potom mu povedal: „Teba boxovať nenechám, pretože máš špinavé nohy..“ –„A ako nemám mať špinavé nohy, keď chodím od rána po Budapešti bosý?“ ohradil sa, ale nikto ho už nepočúval. Po prázdninách bol v Budapešti veľký konkurz na talenty. Prihlásilo sa plno chlapcov. Hneď po prvom Tormovom zápase prišiel za ním chlapík. –„Som Adler. Teba by som zobral. Ale radšej si ťa označím, aby si sa mi nestratil.“ Siahol po fľaške s jódovou tinktúrou a urobil mu na nose poriadnu šmuhu. Hneď na to prišiel za ním ďalší tréner. Ale toho poznal. Hnev sa v ňom znova ozval, ani chlapa nenechal dohovoriť. – „K vám ja nemôžem. Mám špinavé nohy!“ Tak sa Torma dostal k Adlerovi do BTK Budapešť.

Talent chlapca sa potvrdil. Od dvanástich rokov boxoval medzi mužmi a veľmi cieľavedome napredoval. Vojna však veľa zmenila. Po jej skončení rodina Tormovcov, ktorá pôvodne pochádzala zo Štúrova, repatriovala na Slovensko. Novým pôsobiskom Júliusa Tormu, vtedy už skúseného a uznávaného borca, sa stali Baťovany. Miestny ŠK patril k špičke slovenského a celého československého boxu.

Po prvýkrát sa Torma v dôležitom zápase predstavil domácemu publiku v drese Slovenska v súboji s reprezentáciou bývalého Sovietskeho Zväzu, ktorá sa vracala zo Všeslovanských majstrovstiev v Prahe roku 1946. Naši reprezentanti na umenie hostí nestačili a podľahli im v Bratislave 1 : 9. Jediný bod pre Slovensko získal práve Július Torma. O pár týždňov neskôr vybojoval aj svoj prvý titul majstra Československa. Celkovo získal do roku 1956 desať ďalších titulov s jediným prerušením v roku 1950, kedy bol zranený. V roku 1946 porazil dva razy aj Pappa, ktorý sa taktiež uchýlil na Slovensko, ale onedlho odišiel späť do Maďarska.

Dobová periodická tlač písala o Tormovi ako o prekvapení, vzápätí už ako o suverénovi medzi dvanástimi povrazmi. Športový týždenník Ruch po majstrovstvách republiky roku 1947 napísal: „V strednej váhe spôsobil poplach slovenský repatriant Torma, pred ktorého päsťami radšej unikli mnohí borci do vyššej alebo nižšej váhy.“ Svoju prvú veľkú medailu v medzinárodnom ringu získal na majstrovstvách Európy v Dubline. Na prvom povojnovom európskom šampionáte nesklamal. Priami účastníci sa zhodli, že práve on by mal byť vo svojej váhovej kategórii majstrom kontinentu. Rozhodcovia vyčíňali a tlač soptila: „Stalo sa, že naši boxeri Majdloch, Lívanský a Torma síce zvíťazili pred Bohom i pred obecenstvom, ale páni rozhodcovia boli neprekonateľní. Buď si poplietli pästiarov, alebo kýho čerta a vo všetkých troch stretnutiach vyhlásili jasne porazených súperov za víťazov. Máme dojem, že najviac boli prekvapení ľudia, pasovaní za víťazov. Dokonca sa hovorí, že jeden rozhodca počítal namiesto do desať do tridsaťdva, stále dúfajúc, že sa ten spolovice mŕtvy borec vzchopí a aspoň vstane, aby mal rozhodca čisté svedomie.

Július Torma si všetko vynahradil aj s úrokmi o rok neskôr, keď v Londýne získal zlatú olympijskú medailu. Bol to síce vrchol jeho kariéry, ale rozhodne nie koniec. Už nasledujúceho roku na majstrovstvách Európy v Oslo opäť potvrdil, že ťažko nájde rovnocenného súpera. Jeho neohrozenosť v ringu sa naplno ukázala už v prípravných medzištátnych stretnutiach. Športová tlač chválila nášho reprezentanta: „Tri dni sme boli svedkami klasických ukážok vtipnosti, presnosti, postrehu. Ak boxuje Torma, je vám skutočne ľúto, že stretnutie trvá iba tri krát tri minúty. Štýl jeho boja je najlepšou zbraňou proti tým laickým ohováračom, degradujúcim box na surové mlátenie. Jeho prejav, to je hotový koncert techniky, bystrosti a chytrosti, spojenej s energiou a statočnosťou.“

Ďalšia z reportáží analyzovala podstatu jeho prejavu medzi povrazmi: „Torma má síce niektoré zlozvyky, ale je nedostižný v technickom vedení boja. Neuspokojí sa iba s vyčkávaním na ranu, ktorá rozhodne. Na to sa, bohužiaľ, špecializujú niektorí naši borci. Torma si zrejme rád zaboxuje a až v priebehu tých troch kôl ukáže všetko umenie. Jeho gestá v ringu nie sú prejavom frajeriny, nezaslúži si vypískanie, keďže svojho súpera si viac-menej šetrí.“ Náš olympijský víťaz bol „lahôdkou“ v ringu, na ktorú sa vždy priaznivci boxu tešili a zároveň aj vďačnou „korisťou“ pre novinárov, ktorých elegantný boxer nerád sklamal.

(pokračovanie)
 

Dátum vydania: 2010