Sekcia: Vzdelávanie

 

Vášeň zvaná gymnastika (1. časť)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Osobnosť Pavla Gajdoša a ceta k jeho gymnastickej dobe.

Do roku 1950 sa u nás termín športová gymnastika nepoužíval. Keďže jej hlavnou náplňou bolo a je cvičenie na náradiach, nazývala sa dovtedy náraďový telocvik alebo telocvik na náradí. Ten sa aj na naše územie dostal v priebehu 19. storočia z krajiny svojho zrodu – z Nemecka. Ludwig Jahn, zakladateľ turnérskej telocvičnej sústavy, nazývaný aj otec telocviku, zaviedol cvičenie na hrazde, bradlách a koni, jeho žiak Ernst Eiselen doplnil systém o cvičenie na kruhoch, koze, kovadlách i s použitím odrazového mostíka. Pôvodné náradie bolo primitívne, cviky jednoduché, dominovala statickosť.

Náraďový telocvik zohral dôležitú úlohu v českom telocvičnom spolku Sokol, založenom Miroslavom Tyršom v roku 1862 v Prahe. Sokol sa neskôr dostal aj na územie Slovenska, ale ani zďaleka v takej rozšírenej podobe ako na západ od rieky Morava. Prínos pre gymnastiku mu však určite nemožno uprieť. Práve Tyršovi, ako vodcovskej osobnosti sokolského hnutia patrí autorstvo pojmu telocvik, teda ekvivalentu gymnastiky.

U nás na Slovensku, v tom čase súčasti Uhorska, vznikol približne v rovnakom období tiež originálny telocvičný systém, ktorého autorom bol polyhistor, v čase jeho vzniku „učbár“ revúckeho gymnázia doktor Ivan Branislav Zoch. V publikácii Majstri ducha autorov Ladislava Švihrana a Ondreja Pössa stojí: „Ako chlapec býval Zoch chorľavý, podobne ako jeho otec. Ten mu raz povedal: „Moja slabosť telesná a neduživosť mi bola vo všetkom na závadu.“ Roky mu zvučali tie slová v ušiach. A keď študoval prírodné vedy na univerzite vo Viedni, začal si posilňovať telo. Ešte väčšmi sa tomu oddal na ďalších štúdiách v Erlangene, lebo na nemeckých školách vtedy už zavádzali ako novinku telocvik. Cvičeniami jeho organizmus spevnel a stal sa odolnejší. V Nemecku získal nielen vzťah k telocviku, ale v slobodnejšom prostredí sa zbavil aj odvekej slovenskej pokory a poníženosti.“ Svoje poznatky z telovýchovy zhrnul Zoch do najstaršej učebnice telocviku na Slovensku v slovenčine, ktorá vyšla v roku 1873 pod názvom Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy. Treba povedať, že jeho systém bol na svoju dobu prepracovaným a moderným, novým, keď k cvičeniam prostným pridal cvičenia na náradí, ale aj atletickú disciplínu, ľudový tanec, hry a turistiku, smerujúc ku kompletnosti a všestrannosti. Zoch si svojpomocne dokonca vybudoval vlastné telocvičné náradie na školskom dvore a cenným je aj jeho pokus o zavedenie originálneho pôvodného slovenského názvoslovia.

Rozvoju a rozširovaniu športovej gymnastiky veľmi pomohlo založenie Európskej gymnastickej federácie v roku 1881 ako vôbec najstaršej medzinárodnej športovej federácie. Ako šport, teda v súťažnej podobe, sa gymnastika rozvíjala od roku 1894. Svedčí o tom aj skutočnosť, že bola v programe Hier I. olympiády 1896 v Aténach a z olympijského programu už nikdy nevypadla. V roku 1903 sa v Antverpách uskutočnili prvé majstrovstvá sveta. Približne v tom čase charakterizuje Ottov slovník náučný gymnastiku, čiže telocvik, zdôrazňujúc jeho potrebu k životu a blahodarný účinok na organizmus takto: „Telocvik je tu na to, aby udržal a vzpružil zmalátnené sily, vzkriesil tie zaniknuté, dodal schopnosti k práci, ducha osviežil, mravnosť a zmysel pre ľudskú krásu budil a dodával sebavedomie a statočnosť. Stáva sa tak vysoko dôležitým prostriedkom výchovy mládeže, podnecuje zdatnosť telesnú a mravnú a je liekom proti poruchám zdravia rôznymi vplyvmi ohrozeného.“

Z ojedinelých správ o gymnastike v súvislosti so Slovenskom do roku 1918 zaujala jedna. Tá predstavuje košického rodáka Ľudovíta Kmeťka, člena strieborného uhorského gymnastického družstva na OH 1912 v Štokholme. Náraďový telocvik ako prvotná forma gymnastiky sa začal na Slovensku rozvíjať serióznejšie až po prvej svetovej vojne, postupne najmä zásluhou telovýchovných spolkov, predovšetkým Sokola, ale aj Orla či Federácie robotníckych telocvičných jednôt.

Práve zo Sokola vzišlo v priebehu existencie prvej ČSR niekoľko úspešných gymnastov, ktorí sa dokázali presadiť aj na medzinárodnej scéne. Patril medzi nich vyškovský rodák pôsobiaci vo zvolenskom Sokole Jan Koutný, ktorý získal dve olympijské medaily, v Paríži 1924 za preskok a v Amsterdame 1928 ako člen družstva Československa – obe strieborné. Ďalší moravský rodák cvičiaci v Sokole IV Bratislava Jan Sládek vybojoval ako člen družstva na OH 1936 v Berlíne štvrté miesto a stal sa viacnásobným medailistom z MS 1934 a 1938. Skvelý úspech sa podaril rodáčke z Družstevnej pri Hornáde Matylde Pálfyovej, ktorá sa zaslúžila o striebornú medailu družstva na OH 1936 a o dva roky neskôr získala v Prahe titul majsterky sveta s družstvom ČSR a sama bola bronzová vo viacboji jednotlivkýň.

(pokračovanie)

 

Dátum vydania: 2009