Sekcia: Vzdelávanie

 

Vášeň zvaná gymnastika (3. časť)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

To staré známe, že jablko nepadá ďaleko od stromu, platilo aj v prípade Pavla Gajdoša. Jeho otec Ján, rodák z Nižnej Jablonky, bol totiž sám gymnastom, cvičiteľom a trénerom. Vštepil svojim synom lásku ku gymnastike, ktorá im vydržala po celý život. Bratom Pavla bol nemenej známy Anton, ktorý taktiež začínal cvičiť doslova na náradí vlastnoručne vyrobenom otcom a umiestnenom na dvore ich domu.

Anton, rodák z ukrajinského Dubriniču, bol podobne ako brat výborným pretekárom, titulom majstra Slovenska sa mohol hrdiť v roku 1960. Po skončení aktívnej činnosti trénoval ďalšie generácie gymnastov a stal sa dokonca prvým reprezentačným trénerom slovenských mužov, no predovšetkým vynikajúcim teoretikom. Nikoho preto neprekvapilo, že ako asistent a potom docent vyučoval teóriu a didaktiku športovej gymnastiky na FTVŠ UK v Bratislave. Anton Gajdoš, autor viacerých publikácií a štúdií o „matke športov“ prednášal prakticky po celom svete, jeho hlas poznajú televízni priaznivci gymnastiky, veď ako odborný komentátor Československej televízie sa prihováral z desiatich MS a dvoch OH. Športová gymnastika skrátka učarovala a opantala celú rodinu Gajdošovcov.

V roku 1954 sa konali na Slovensku po prvý raz súťaže vo všetkých vekových kategóriách. V júli toho istého roka sa v Československom športe objavil článok pod názvom Športová gymnastika na Slovensku napreduje. Ten konštatoval, že „v športovej hale v Ostrave prebehli dorastenecké majstrovstvá republiky v športovej gymnastike za účasti 41 dievčat a 46 chlapcov, z toho boli iba 4 chlapci a 3 dievčatá zo Slovenska. Slovenskí zástupcovia však bojovali veľmi statočne a dosiahli pekné úspechy, najmä Ružičková a Gajdoš z Michaloviec. Svojím umením sa zaradili medzi najlepších, čo sme dosiaľ v športovej gymnastke nepoznali, obaja sa za krátky čas vedeli svojou húževnatosťou a usilovnosťou zaradiť medzi najlepších dorastencov v republike. Úspech Gajdoša je tým cennejší, že nemal trénera a bol odkázaný viac-menej na seba.“

Pavel Gajdoš (vľavo) s bratom Antonom Gajdošom
 

V druhej polovici 50. rokov sa o masový rozvoj gymnastiky u nás starali Športové hry mládeže, tie však predovšetkým v základnej rovine, takpovediac v prvých kolách. Brzdou však bol nedostatok kvalifikovaných trénerov, nevyhovujúce telocvičné a zastarané náradie. Ani pretrvávajúce rozpory a malý záujem v štruktúrach riadiacich orgánov nepridávali na optimizme. Aj preto tie najväčšie talenty, ktoré cvičili na slovenských gymnastických pódiách a telocvičniach odchádzali za lepšími podmienkami do Čiech, zväčša do hlavného mesta.

Do Prahy zlanárili aj Pavla Gajdoša, ktorý však putoval z východu najprv do Bratislavy, kde začal študovať na Vysokej škole pedagogickej a zároveň trénovať pod vedením Ladislava Kornoša. Ten zasa kedysi trénoval pod vedením dvojnásobného olympijského medailistu Jana Koutného a stal sa v roku 1957 prvým profesionálnym trénerom gymnastiky na Slovensku. Stalo sa tak po jeho absolvovaní Telovýchovnej školy Inštitútu telesnej výchovy a športu v Prahe. A presne ten istý inštitút prichýlil Pavla Gajdoša v jeho ďalšej športovej kariére, pretože práve tam prestúpil z Bratislavy. Tu, v Prahe, ako sa predpokladalo, sa dostal až do československej reprezentácie.

V Prahe cvičil pod vedením Lubomíra Novotného, v roku 1955 vyhral súťaž II. triedy Pražského kraja, o dva roky neskôr získal titul majstra ČSR na bradlách a po tomto úspechu sa mu otvorila cesta do reprezentácie. Reprezentačný krst absolvoval Gajdoš v medzištátnom stretnutí s Čínou. Hneď od začiatku bolo jasné, že do výberu zapadol, vynikal hlavne v cvičení na kruhoch a bradlách, keď v ďalšej reprezentačnej kariére bodoval predovšetkým na týchto náradiach, no spoľahlivé výkony podával aj v ostatných disciplínach.

Treba mať na pamäti, že obdobie druhej polovice 50-tych a celé 60. roky boli ďaleko najúspešnejším obdobím československej gymnastickej školy na medzinárodnej scéne, keď naši športovci získali na vrcholných gymnastických podujatiach, akými sú olympijské hry, majstrovstvá sveta i majstrovstvá Európy záplavu medailí. Stačí spomenúť také mená ako Bosáková, Čáslavská, Sotorník, Krbec alebo Prorok a pamätníkom sa premietnu v hlave medailové filmy. Je skvelé, že k nim patrili aj slovenskí zástupcovia gymnastických pódií – Anna Marejková, Mariana Krajčírová, Ferdinand Daniš i Pavel Gajdoš.
 

(pokračovanie)
 

Dátum vydania: 2009