Sekcia: Vzdelávanie

 

Vášeň zvaná gymnastika (4. časť)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Popri úspešných domácich protagonistoch gymnastických pódií nemožno nespomenúť skutočnosť, že Pavel Gajdoš bol vlastne kolegom i súperom neprekonateľného Borisa Šachlina z bývalého Sovietskeho Zväzu, ktorý dokázal získať v rozmedzí rokov 1954 až 1964 osem zlatých olympijských medailí a 13 medailí takého istého kovu z majstrovstiev sveta.

Majstrovstvá sveta v športovej gymnastke v Moskve 1958 priniesli Pavlovi Gajdošovi prvú veľkú medailu z podujatí významného medzinárodného kalibra. Po nervy drásajúcom súboji v súťaži družstiev náš úspešný gymnasta na druhý deň povedal: „Keď sme v Športovom paláci nastupovali po prvý raz na pódium, sotva niekto z nás veril, že sa nám podarí zaradiť sa hneď za svetovú triedu sovietskych a japonských gymnastov. Viedli sme pred Fínmi o niečo vyše dvoch bodov a to nám dodalo odvahu. Avšak ani Danišovi ani mne nevyšlo cvičenie na koni na šírku a zakolísal som aj v prostných. Fíni naopak, zacvičili veľmi dobre. Večer sme všetko vsadili na jednu kartu, nemali sme čo stratiť. Po preskoku nám vyšli bradlá a najmä hrazda, no Fíni boli taktiež skvelí. Keď sme videli, ako si naši súperi ešte pred vyhlásením výsledkov navzájom gratulujú, nazdávali sme sa, že sme štvrtí. Ukázalo sa však, že tréner Fínov sa prerátal. Po presnom prerátaní bodov znel konečný výsledok v náš prospech. Dlho do noci sme nemohli zaspať. Radosť z nečakaného, no zaslúženého bronzového úspechu bola priveľká.“

Aj športový týždenník Štart jasal a tešil sa podobne ako naši reprezentanti: „Ej, bolo že do spevu i do tanca našim gymnastom na MS. Akoby im patrila celá Moskva. A oprávnene. Hoci z Prahy odchádzali s malými dušičkami, na pódiu Športového paláca nepodľahli nervozite ani rešpektu pred silnou konkurenciou, nezľakli sa zvučných mien veľkých súperov. Naša pesnička Tancuj tancuj vykrúcaj, na ktorú gymnasti pochodovali na pódium k svojim náradiam, bola pre našich pretekárov a pretekárky akýmsi zvukovým talizmanom, zdrojom sily vo vyčerpávajúcich bojoch.“

Nikoho z gymnastických kruhov i priaznivcov tohto športu ani veľmi neprekvapilo, že už ako pomerne skúsený a stabilný reprezentant si Pavel Gajdoš vybojoval nomináciu na svoje prvé vystúpenie pod olympijskými kruhmi. Skôr však, ako sa do Ríma dostal, podstúpil veľmi zvláštnu aklimatizačnú kúru ešte na našom území, na ktorú sa len tak ľahko zabudnúť nedá. Pavel si na ňu zaspomínal takto: „Od otvorenia hier sme neustále sledovali správy, ktoré k nám prichádzali a neboli pre nikoho z nás príliš potešiteľné. Z horúčav, ktoré panovali v Taliansku už pred olympiádou, sme mali značné obavy. Stále sme premýšľali, ako sa prispôsobiť talianskym teplotám. Cvičili sme teda neustále v teplákových bundách. Teplota v našej telocvični v Nymburku sa pohybovala okolo 20 stupňov, no v Ríme bolo 40. Po dlhšom uvažovaní sme prišli na to, že si musíme v telocvični zakúriť. A tak na druhý deň ráno ortuťový stĺpec ukazoval, k našej spokojnosti, 35 stupňov a až do konca našej prípravy neklesol pod 33 stupňov Celzia. Dvere a okná boli zatvorené, a tak od rozcvičky až po koniec tréningu sme boli vo „vlastnej šťave“.

Na Olympijské hry 1960 v Ríme odcestovala 118-členná výprava ČSR, z toho 13 Slovákov a bol medzi nimi aj Pavel Gajdoš. Naša gymnastka mala vo svete výborné renomé, v Ríme to potvrdzovali najmä ženy, keď Eva Bosáková získala zlato na kladine a družstvo žien na čele s Bosákovou a Čáslavskou vybojovalo striebro. Okrem medailových úspechov získalo Československo na Apeninskom polostrove až osem nepopulárnych štvrtých miest, o jedno z nich sa postaralo aj družstvo gymnastov v zostave aj s Ferdinandom Danišom a Pavlom Gajdošom. Bronz bol blízko.
 

(pokračovanie)
 

Dátum vydania: 2009