Sekcia: Vzdelávanie

 

Vášeň zvaná gymnastika (5. časť)

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Na ďalší úspech v podobe medaily z vrcholného medzinárodného fóra si musel Pavel Gajdoš počkať. Na Majstrovstvách Európy 1961 v Luxembursku sa to ešte nepodarilo, no v nasledujúcej sezóne sa konal svetový šampionát doma – v Prahe. Na dianie v dôverne známom prostredí spomínal náš gymnasta po rokoch takto: „Pražský šampionát 1962 bol pre mňa vrcholom. V novučičkej športovej hale postavenej špeciálne kvôli tomuto podujatiu sa tiesnilo už na tréningoch vyše 10-tisíc divákov. Kapacita 12-tisíc miest bola na preteky denno-denne beznádejne vypredaná. Cvičil som posledný na koni a družstvo potrebovalo na bronz známku deväť celá dva. Zvládol som to na deväť celá štyri a ľudia ma potom od šťastia vyhadzovali nad hlavami. Bol to pre mňa najkrajší a nezabudnuteľný zážitok v mojej športovej kariére.“

Škoda len, že v cvičení jednotlivcov mu nevyšlo to, v čo dúfali priaznivci našej gymnastiky, že Pavel sa prebojuje do finále svojej obľúbenej disciplíny, v cvičení na bradlách. Sám sa nechcel vyhovárať na okolnosti, ale pravdou bola skutočnosť, že nedisciplinovaný fotoreportér ho „rozhádzal“, následne prerušil zostavu a bolo po nádejach.

V spomínanom roku 1962 opisovali médiá Gajdoša ako málovravného zahĺbeného človeka z učiteľskej rodiny, ako niekdajšieho skvelého futbalistu – zakončovateľa, ktorý sa zamiloval do cvičenia na bradlách. A to mu zostalo aj ako gymnastovi. Je prirodzené, že každý má rád to svoje náradie, tú svoju disciplínu, v ktorej sa realizuje, v ktorej vyniká. V Gajdošom prípade to boli práve bradlá, tradičné náročné a jedinečné náradie. Pavlov brat Anton spoločne so Zdenom Jašekom pátrajú po ich koreňoch v publikácii „Športová gymnastika, história a súčasnosť“: „Toto náradie bolo skonštruované v roku 1810 Ludwigom Jahnom. Názov je odvodený od slova bradlo – zábradlo. Cvičebné tvary na náradí boli jednoduché, ako napríklad rúčkovanie vo vzpore, poskoky kľukmo, preskoky a slúžili na posilnenie svalstva trupu a paží. Na bradlách cvičili starší cvičenci, ktorí im dávali prednosť pred metaním na koni. Pôvodne sa bradlá skladali len z dvoch vodorovných drevených žrdí, pevne zapustených do zeme bez možnosti zvyšovať a rozširovať žrde. S rastúcim záujmom o cvičenie na bradlách a najmä ich presunom do miestností sa žrďami upevňovali na drevený rám, pričom zvýšený rozsah cvičebných tvarov si vyžadoval zmenu konštrukcie na nastaviteľné bradlá.

Na majstrovstvách republiky 1964 sa rozhodovalo o konečnej nominácii na OH v Tokiu. Adeptov na cvičenie pod piatimi kruhmi bolo viac, ukázalo sa však, že Pavel Gajdoš bol u nás stále najlepší v cvičení na bradlách a kruhoch. V oboch disciplínach triumfoval, získal tituly i nomináciu do krajiny vychádzajúceho slnka. Tam družstvo mužov nijako zvlášť neoslnilo, vybojovalo aspoň jeden bod za šieste miesto aj s Gajdošom v zostave, ale bolo dobré, že ich zatienili reprezentačné kolegyne s Věrou Čáslavskou, ale aj s Košičankou, vtedy už členkou Slavoja Vinohrady Bratislava, Marianou Krajčírovou, ktoré získali strieborné medaily v súťaži družstiev.

Pätnásť rokov, 1953 až 1968, rozdával gymnastickú radosť náš 14-násobný majster republiky ako aktívny pretekár, až sa dal v roku 1969 ako člen Dukly Praha na trénerské remeslo. Keď v roku 1975 prevelili gymnastov do Banskej Bystrice, nešiel. Zostal v stovežatej. Pracoval na oddelení medzinárodných stykov správy vrcholového armádneho športu. Až do roku 1993.

Na otázku novinára čo mu vlastne mohla dať gymnastika pri hodnotení svojej športovej minulosti to Pavel Gajdoš povedal úplne zreteľne: „Gymnastika mi pomohla slušne prežiť, obletieť pol zemegule a uspokojiť ambície. O peniaze nešlo, tento šport nevynášal, skôr zabával, neľutujem vôbec nič.“ To vyslovil človek, pre ktorého bola športová gymnastika láskou, prácou, koníčkom, dobrovoľnou drinou, ale aj nesmiernym potešením a nevymenil by ju za nič na svete. Skrátka je to na celý život...

Dátum vydania: 2009