Sekcia: Vzdelávanie

 

Vodnopólová živelnosť iba pomaly nadobúdala kontúry systému

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Od roku 1925 sa začali na vodnopólových republikových šampionátoch zúčastňovať už aj slovenskí vodnopólisti. Tri roky predtým boli vybudované základy vnútornej organizácie plaveckého športu na Slovensku konštituovaním plaveckých žúp – Bratislavskej a neskôr Košickej. Zároveň išlo ešte stále o obdobie charakterizované vodnopólovou živelnosťou, keď pionierskym vodnopólovým „matchom“ chýbal akýkoľvek systém, hráči hrali na vlastnú päsť, kolektívny duch a poňatie hry nikomu nič nehovorilo a slovo taktika bolo nepoužívaným neologizmom. Z vody špliechala improvizácia, ale aj hravosť plynúca z radosti z hry, kombinovaná s tvrdosťou pri súbojoch potvrdzujúca absenciu trénera i znalého rozhodcu, pričom pravidlá nikoho nezaťažovali. Skúsenosti, pokyny a rady nemal hráčom kto odovzdávať, ale podobnými problémami prechádzali aj iné športy.


Plavecké talenty PAC Bratislava 1919

Začiatky jednoducho bývajú také, tie vodnopólové boli tiež poznačené absenciou medzinárodných kontaktov prinášajúcich nadobúdanie skúseností. V roku 1924 vycestovali vodní pólisti Československa na OH v Paríži v zostave aj s Košičanom Vojtechom Neményim a skončili na šiestom mieste. História však eviduje ako prvých slovenských rodákov vo vodnom póle pod piatimi kruhmi Čadčana Jána Wenka a Edmunda Tótha-Hégnera (zatiaľ neznáme rodisko), ktorí reprezentovali Uhorsko na OH 1912 v Štokholme.

V hlavnom meste Slovenska vyvíjalo činnosť po vzniku ČSR niekoľko plaveckých klubov, samozrejme, v „repertoári“ aj s vodným pólom. Bratislavské kluby PTE (Polgári Torna Egyesület), PAC (Polgári Atletikai Club), PMTK a ŠK Makkabea vytvorili už v júli 1923 Plavecký zväz pre Slovensko, vstúpili do ČSAPS a potom sa pripojili aj kluby z východného Slovenska – KAC, Törekvés a ČsŠK Košice i ETVE Prešov. Administratívne úpravy znamenali neskôr používanie názvov Západoslovenská plavecká župa so sídlom v Bratislave a Východoslovenská plavecká župa so sídlom v Košiciach.  Medzimestská rivalita západniarov a východniarov má svoje tradície vo viacerých športoch, vodné pólo nevynímajúc. Začala sa 25. augusta 1921, keď KAC Košice porazili PTE Bratislava 2 : 1.

Plávanie a vodné pólo mali vo svojom programe v roku 1921 aj menšinové nemecké spolky v Bratislave – DTV (Deutscher Turnverband) i ŠK Donaustadt, omnoho dynamickejšie sa však hra s mokrou loptou rozvíjala postupne v podstatne väčšom a známejšom klube – I. ČsŠK Bratislava. Ten vo svojej bilancii športovej činnosti za rok 1921 hodnotil: „Nepatrnú činnosť vyvinul tento odbor, ktorý je z hygienického i športového stanoviska jedným z najzdravších odvetví športu. Dúfame, že i tento odbor v budúcej sezóne sa pričiní o väčšiu prosperitu ako i uplatnenie sa na verejných závodoch a za medzinárodnej konkurencie, nemajúc k tomu dosť príležitostí.“ V nasledujúcich sezónach sa eškári naozaj snažili organizovať a zúčastňovať sa na rôznych plaveckých podujatiach a vodnopólových dueloch v Bratislave i mimo nej.


Devínske riečne kúpele, 20. roky 20. storočia

Najfrekventovanejším miestom stretávania sa bratislavských plavcov a vodných pólistov boli až do roku 1928 Devínske riečne kúpele, ako volali upravené brehy i koryto pokojne tečúcej rieky Morava s „napasovaným“ dreveným bazénom povyše jej sútoku s Dunajom pod hradným bralom, kde voda nebola hlboká a prístup do nej nebol krkolomný, ale schodný. Podobných podujatí ako „plavecké závody“ v auguste 1923, ktoré si všimli Bratislavské noviny, sa uskutočnilo viacero. Zúčastnili sa na nich najlepšie bratislavské kluby I. ČsŠK, ŠK Makkabea, PAC, PTE zastúpené celkovým počtom päťdesiat pánov a deväť dám, pričom na programe okrem plaveckých disciplín figurovalo aj vodné pólo. Obecenstvo ale na zápasy medzi ŠK Makkabea a PAC i PTE čakalo márne. Nehralo sa. „Účast přes velikou reklamu nepřevyšoval 500 osob, platících vstupné 200 osob. Pořadatelstvo pokoušelo se síce docílit pořádku, ovšem marně. Mezi závodníky bylo velmi málo disciplíny – tak polové mužstvo PAC obléklo se a opustilo lázně před koncem závodů, proto polové závody odpadly. Překvapuje velmi malá účast českých a slovenských závodníků ŠK Bratislava – 4, ač tito mohli se zajistě dobře umístit. Závodníků přespolních nebylo vůbec.“ Aj takto sa v praxi prejavovala spomínaná absencia organizačného súladu a vôľa nespolupracovať, čiže akási vodnopólová ignorancia. 


Dátum vydania: september 2017