Sekcia: Vzdelávanie

 

Vplyv kompenzačných cvičení na svalovú nerovnováhu a pohybovú výkonnosť u 15-ročných žiakov v rámci školskej telesnej a športovej výchovy - 2. časť

Mgr. Peter Lopata, Národné športové centrum

CIEĽ, VÝSKUMNÁ OTÁZKA, HYPOTÉZY A ÚLOHY VÝSKUMU

Cieľ výskumu

Cieľom je rozšíriť poznatky o svalovej nerovnováhe a možnostiach jej úpravy prostredníctvom kompenzačných cvičení a následného dopadu na pohybovú výkonnosť u 15 - ročných žiakov v rámci školskej telesnej a športovej výchovy.

Zámerom výskumu je overiť efektívnosť štandardného obsahu hodín TaŠV a jeho porovnanie  s kompenzačnými cvičeniami modifikovaným obsahom hodín školskej telesnej a športovej výchovy  a jeho vplyve na svalovú nerovnováhu a  pohybovú výkonnosť.

Výskumná otázka

Aký vplyv bude mať kompenzačnými cvičeniami modifikovaný obsah hodín školskej telesnej a športovej výchovy na zmeny svalovej nerovnováhy a pohybovej výkonnosti?

Hypotézy práce

Pri tvorbe hypotéz sme vychádzali z doterajších teoretických poznatkov o stave svalovej nerovnováhy a vývoji funkčných svalových porúch pohybového systému u rôznych vekových skupín.

V hypotézach sa orientujeme na dve základné cieľové kategórie:
1.    Na preukázanie svalovej nerovnováhy  u 15 - ročných žiakov
2.    Na validizáciu kompenzačných cvičení a ich vplyvu na svalovú nerovnováhu, pohybovú výkonnosť v rámci školskej telesnej a športovej výchovy

Hlavná hypotéza: Cielené zaradenie kompenzačných cvičení do hodín školskej telesnej a športovej výchovy experimentálnej skupiny bude mať signifikantný vplyv na incidenciu svalovej nerovnováhy a pohybovú výkonnosť žiakov v porovnaní so  štandardným obsahom vyučovania v kontrolnej skupine.

ČH1: Incidencia svalovej nerovnováhy v podmienkach štandardného obsahu školskej telesnej a športovej výchovy (KS) bude vyššia na záver, ako bola na začiatku experimentu v celkovom výskyte i podľa  jednotlivých zložiek svalovej nerovnováhy.

ČH2:  Pohybová výkonnosť v KS bude vyššia ako na začiatku experimentu hlavne  pod vplyvom vývojových zmien.

ČH3: Zaradenie cielených kompenzačných cvičení do obsahu ročného plánu školskej telesnej a športovej výchovy (ES) spôsobí nižšiu incidenciu svalovej nerovnováhy ako na začiatku experimentu.

ČH4: Predpokladáme, že v experimentálnej skupine nastanú významnejšie zmeny vo výkonoch v motorických testoch v porovnaní so začiatkom experimentu, ako aj v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Úlohy práce

Ú1: Zistiť východiskový stav svalovej nerovnováhy a pohybovej výkonnosti  v experimentálnej a kontrolnej skupine na začiatku experimentu.

Ú2: Identifikovať rizikové svalové skupiny a jednotlivé odchýlky a poruchy pohybového aparátu.

Ú3: Navrhnúť a aplikovať experimentálny činiteľ do obsahu hodín TV v experimentálnej skupine.

Ú4: Klásť dôraz na edukatívnu zložku experimentu – naučiť probandov správnu techniku vykonávania jednotlivých cvičení, nové cvičenia a techniky a to aj prostredníctvom teoretických poznatkov.

Ú5: Zistiť výskyt svalovej nerovnováhy a pohybovú výkonnosť u oboch skupín na konci experimentu.
 

Ú6: Porovnať a vyhodnotiť  rozdiely v sledovaných ukazovateľoch v kontrolnej a experimentálnej skupine s východiskovým stavom a medzi skupinami navzájom na konci experimentu.

METODIKA VÝSKUMU

Stanovenie výskumnej situácie

Každé výskumné sledovanie si vyžaduje vytvorenie takej situácie výskumu, ktorá by zodpovedala vedeckej práci. Pod vytvorením výskumnej situácie rozumieme (Havlíček, 1998) stanovenie podmienok, v ktorých bude výskum prebiehať, čo do rozsahu výberu probandov (V) a ich stavov (S), času (t) a pôsobiacich podnetov (P).

Výskum bude založený na interindividuálnej metodológii – skúmaní a sledovaní viacpočetných objektov experimentálneho a kontrolného súboru. Jedná sa o skupinové výbery, kde jeden z nich vystupuje ako experimentálna a druhý ako kontrolná skupina. V experimentálnom výbere (VE, n = 25) sa uplatnil experimentálny postup vyučovacieho procesu (PE) obohatený o kompenzačné cvičenia s cieľom priaznivo ovplyvniť svalovú nerovnováhu a pohybovú výkonnosť v motorických testoch. V kontrolnom výbere žiakov  (VK, n = 24) sa uskutočnil podnet (PK) tradičným postupom vyučovania. U oboch skupín bol čas sledovania (t) ohraničený trvaním 9 mesiacov školského roka. Merania boli uskutočnené 2 týždne po začatí a 2 týždne pred  ukončením školského roka. Predpokladali sme, že  všetky spontánne neriadené faktory budú približne rovnako vplývať na probandov oboch skupín. Kontrolná skupina poskytla základ pre hodnotenie efektívnosti experimentálneho faktora.  Dvojskupinový paralelný experiment znázorňuje nasledujúce schéma:





Tento typ výskumnej situácie nám umožňuje do experimentálnej skupiny zaviesť i viac odlišných podnetov ako jeden a uvažovať v oboch prípadoch o viacerých zmenách stavov probandov.

Potvrdenie hypotézy, že vyššia úroveň určitých stavov bude dôsledkom stanoveného podnetu, sa opiera o nasledovný dôkaz: ak prírastok v stavoch experimentálnej skupiny bude väčší ako v kontrolnej skupine (S’j >Sj) alebo  (S3, …, S’i ) (S3, …, Si ) pri žiadnej alebo rovnakých zmenách v ostatných sledovaných stavoch môžeme vyvodiť záver, že v prvom variante experimentu podnet P’i  a v druhom variante podnety  P’2, …, P’k  boli príčinou zvýšenej úrovne stavov (S’j  alebo S’3  …, S’i).

Pri rovnosti prírastkov vo všetkých stavoch sa hypotéza nepotvrdzuje. V tomto prípade to z pedagogického hľadiska môžeme interpretovať tak, že nový podnet je rovnako účinný ako tradičný postup. Tento jav je podstatný pre hľadanie nových variantov pôsobenia.

Kontrolná skupina poskytla základ pre hodnotenie efektívnosti experimentálneho podnetu, pričom predpokladáme, že všetky spontánne a neriadené faktory budú približne rovnako vplývať na probandov oboch skupín. Z tohto dôvodu sme si kontrolnú skupinu vybrali ako vzorku bežnej populácie.


Obr. 1: Dvojskupinový paralelný experiment v trojrozmernom priestore, ktorý charakterizuje našu výskumnú situáciu (Havlíček, 1998)
 

Vzorec výskumnej situácie:

(VE, S1 – Sx) t0  PE, t  (VE, S1 – Sx) t1
(VK, S1 – Sx) t0  PK t  (VK, S1 – Sx) t1

Definovaná situácia nám umožní:
a) zistiť úroveň svalovej nerovnováhy a úroveň pohybovej výkonnosti u experimentálnej a kontrolnej skupiny
b) overiť vplyv experimentálneho programu na zmeny v svalovej nerovnováhe a zmeny úrovne pohybovej výkonnosti  

Charakteristika výskumného súboru

Výskum bol realizovaný v dvoch súboroch. Súbory tvorili žiaci paralelných tried prvého ročníka vybranej strednej školy. Náhodným výberom sme zaradili triedy do experimentálneho a kontrolného súboru. Počet žiakov v oboch triedach na začiatku experimentu bol zhodne po 29 žiakov. Obe triedy navštevuje 26 chlapcov a 3 dievčatá. Pre nízky počet dievčat v triedach a možnosť ovplyvnenia výsledkov v rámci intersexuálnych rozdielov sme sa ich rozhodli do vstupných a výstupných meraní nezaradiť. Po tejto korekcii sa teda  v oboch sledovaných súboroch nachádzalo 26 probandov. Vstupné aj výstupné testovanie absolvovalo 25 žiakov v experimentálnej skupine a 24 žiakov v kontrolnej skupine. Kritériom výberu bola dostupnosť a ochota učiteľov a vedenia školy umožniť priebeh experimentu a vstupovať tak do telovýchovného procesu tried. 

Podmienky a organizácia výskumu

Výskum sa realizoval v školskom roku 2012/2013 na Súkromnej strednej odbornej škole v Poprade. Dĺžka trvania výskumu bola jeden školský rok, samotné pôsobenie experimentálneho činiteľa  - 9 mesiacov, so začiatkom 2 týždne po začatí a koncom 2 týždne pred záverom školského roka. Škola disponuje priemerným materiálnym vybavením s novou telocvičňou a športovým náčiním, ktoré ponúka pestré možnosti využitia. Učiteľ tried v ktorých prebieha výskum je absolvent FTVŠ UK v Bratislave s 3 – ročnou pedagogickou praxou a bohatými športovými a trénerskými skúsenosťami. Práve ochota  a zainteresovanosť učiteľa a spolupráca vedenia školy boli základom realizácie výskumu na tejto škole.

Charakteristika experimentálneho činiteľa

Kontrolný činiteľ bol štandardný obsah hodín telesnej a športovej výchovy podľa systému  ISCED 3, ktorý sa realizoval v kontrolnej skupine. Experimentálny činiteľ tvorili kompenzačné cvičenia, ktoré boli zaradené do obsahu hodín v experimentálnom súbore žiakov. Po vstupnom meraní sme žiakom z experimentálnej skupiny na základe štúdia literatúry, analýzy svalovej nerovnováhy a jej incidencie, zostavili cielený cvičebný program  cvikov zameraný hlavne na ich úpravu a celkovú nápravu a zlepšenie pohybového prejavu.

V  práci sa v teoretickej časti snažíme popísať a sformulovať dôkladný prehľad o poznatkoch v oblasti fyziológie pohybového systému, strečingu, stabilizačných, balančných cvičení, funkčnom tréningu a uvoľňovacích cvičení (ktoré tvoria ťažisko programu), z ktorého sme vychádzali  pri koncipovaní programu.

Ku každej z nosných tém kompenzačných cvičení (cieľ experimentu, kompenzačné cvičenia, strečing, zdravotné riziká svalovej nerovnováhy) bola vytvorená prezentácia (PowerPoint), ktorá bola žiakom prezentovaná v teoretických blokoch počas experimentu. Úlohou prezentácií bola snaha stručnou a atraktívnou formou rozšíriť obzor v danej problematike a hlavne upriamiť ich pozornosť na dôležitosť vykonávania týchto cvičení a vôbec starostlivosti o svoje telo a zdravý životný štýl.

Samotné cvičenia boli vykonávané hlavne v úvodnej a v záverečnej časti hodiny, frekvencia bola podmienená počtom vyučovacích hodín TaŠV týždenne (2 hodiny). Pokiaľ to bolo možné, rešpektovalo sa zaťaženie hlavnej časti hodiny. Okrem toho bol vytvorený blok (5 vyučovacích hodín v jednom polroku), v ktorom boli kompenzačné cvičenia vykonávané počas celej vyučovacej hodiny.

Dôraz pri cvičeniach bol kladený na zvládnutie techniky vykonávania, nakoľko je základom pri kompenzačných cvičeniach. Náročnosť cvičení sa postupne zvyšovala a to na základe dosiahnutého progresu. Začínalo sa s cvičeniami s vlastnou váhou v základných polohách. Po zvládnutí základných polôh sa pri jednotlivých druhoch cvičení využívali tradičné cvičebné pomôcky (medicinbal, gymnastické náradie a i.), ale i novšie pomôcky (TRX, fitlopty, overbally, expandre, balančné pomôcky, bosu a i.), ktoré zabezpečovali aj atraktívnosť cvičenia.  

Cvičenia boli zamerané hlavne na:
 

  • strečing – statický, dynamický, PNF a izometrický strečing

V úvodnej časti v rámci rozcvičenia sa vykonával dynamický strečing a v záverečnej fáze sa strečing vykonával väčšinou v statických polohách s výdržou od 10 do 20s -  podľa zvolenej metódy. Na každý rizikový sval sa na jednej hodine precvičil 1 cvik, ktorý sa opakoval 1-3-krát. Celkovo sa na každý z najrizikovejších svalov vykonávalo od 2 – 5 cvičení, ktoré sme striedali.
 

  • uvoľňovacie cvičenia, relaxačné techniky, dychové cvičenia

Tvorili najmenšiu časť nášho programu. Uvoľňovacie cvičenia sme využívali v rámci rozcvičenia, pred statickým strečingom a po silových cvičeniach. Dychové cvičenia boli zaradené počas vyučovacích hodín, ktoré boli celé venované kompenzačným cvičeniam (10).
 

  • posilňovacie cvičenia – funkčný tréning, stabilizačné, balančné, posilňovanie s vlastnou hmotnosťou, gymnastické cvičenia, cvičenia telesného jadra „core“

Časová a hodinová dotácia kompenzačných cvičení počas experimentu v experimentálnej skupine bola nasledovná:

Počet vyučovacích hodín, na ktorých boli kompenzačné cvičenia vykonávané v úvodnej, hlavnej, alebo záverečnej fáze bol 49. Z toho 10  hodín boli kompenzačné cvičenia hlavnou náplňou vyučovacej hodiny. A v ďalších 13 hodinách žiaci experimentálnej skupiny vykonávali kompenzačné cvičenia (posilňovacie) počas vyučovacích  hodín, kedy bolo hlavnou témou hodiny posilňovanie v súlade s ISCED 3. Na zvyšných 26 vyučovacích hodinách boli kompenzačné cvičenia zaraďované do úvodnej, resp. záverečnej časti s  časovou dotáciou 5 – 25 minút.

Metódy získavania údajov

Vyšetrenie funkčného stavu pohybového aparátu

Vyšetrovanie svalovej nerovnováhy bolo vykonávané pomocou metód pochádzajúcich predovšetkým z prác Strakovej (2006), Kopřivovej (1993), Lewita (1990) a Jandu a kol. (1996). Zamerali sme sa na sledovanie svalov, resp. svalových skupín, ktorých stav významne ovplyvňuje celkový stav pohybového systému a držania tela. Pri testovaní sa často stretávame  s hodnotením svalov jednotlivo, bez chápania svalu ako súčasti funkčného celku napriek tomu, že sa prakticky vždy jedná o skupinu svalov podieľajúcich sa na určitom pohybe alebo na držaní tela, čoho sme sa pri meraní snažili vyvarovať.

Testovali sme teda dĺžku 9 svalov s tendenciou ku skracovaniu a silu 5 svalov, resp. skupiny svalov s tendenciou k oslabeniu. Ďalej sme vyšetrovali kvalitu 5 pohybových stereotypov. Snažili sme sa zachovať stabilitu podmienok a vyšetrenia boli vykonávané v dopoludňajších vyučovacích hodinách (od 8:00 – 12:00) v malých skupinách. Testovanie svalovej nerovnováhy vykonával autor predkladanej práce, ktorý je v problematike odborne zaškolený a mal už s takýmto testovaním praktické skúsenosti.

Hodnotenie pohybovej výkonnosti

Na zistenie stavu pohybovej výkonnosti sme použili jednoduché, štandardizované, vstupné diagnostické testy, ktoré sú bežne používané na začiatku 1. roč. SŠ:
1.  ľah - sed za 30 s,
2.  skok do diaľky z miesta,
3.  člnkový beh 4 x 10 metrov,
4.  hod medicinbalom,
5. predklon s dosahovaním v sede.

Spôsob spracovania a vyhodnocovania výskumných údajov

Súbory charakterizujeme číselnou a grafickou formou. Pri číselnej forme používame základné štatistické charakteristiky polohy stredu (mediánom) a variability (interquartilovým rozpätím, max a min). Pri grafickom vyjadrení používame krabicový graf s anténkami a pruhové grafy. Normalitu súborov sme posúdili Shapiro-Wilcox testom.

Rozdiely medzi jednotlivými meraniami v časovom odstupe charakterizujeme rozdielom (d) a neparametrickými testami.

Rozdiely a zmeny pohybovej výkonnosti posudzujeme Wilcoxonovým a Mann-Whitneyovým U testom. U oboch testov posudzujeme štatistickú významnosť rozdielov na p<0,05* a p<0,01** hladine významnosti.

Rozdiely  a zmeny v svalovej nerovnováhe porovnáme pomocou Chí – kvadrátu. Vecnú a praktickú významnosť posudzujeme  pomocou Effect size.

Pri interpretácii výsledkov merania a formovania záverov sme použili metódy logickej analýzy a syntézy s využitím induktívnych a deduktívnych postojov, porovnávanie a zovšeobecňovanie.

Číselné spracovanie empirických údajov bolo vyhodnocované počítačovým štatistickým programom. Pri spracovaní a vyhodnocovaní získaných údajov sme dodržiavali postupy odporúčané Hendlom (2004), Havlíčkom (1998) a Broďánim (2002, 2011).


Dátum vydania: 19. 6. 2014