Sekcia: Vzdelávanie

 

Vplyv kompenzačných cvičení na svalovú nerovnováhu a pohybovú výkonnosť u 15-ročných žiakov v rámci školskej telesnej a športovej výchovy - 3. časť

Mgr. Peter Lopata, Národné športové centrum

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Svalová nerovnováha

Vstupné meranie preukázalo výskyt svalovej nerovnováhy takmer u  každého žiaka -  94% výskyt svalovej nerovnováhy v kontrolnej aj experimentálnej skupine. Toto kritérium hodnotenia je síce prísne, nakoľko svalovú nerovnováhu diagnostikujeme už pri jedinom skrátenom či oslabenom svale, resp. porušenom pohybovom stereotype. Na druhej strane frekvenčný výskyt porúch poukázal na vysoký výskyt porúch prakticky v celom súbore s častou sumáciou do horného a dolného skríženého syndrómu svalovej nerovnováhy (Janda, 1982). Naše výsledky potvrdzujú zistenia autorov (Thurzová, 2001; Kováčová, 2003; Kanásová, 2004), ktorí zaznamenali takmer 100% výskyt svalovej nerovnováhy vo svojich výskumných súboroch u chlapcov. Na základe našich výsledkov súhlasíme s Majeríkom (2006), ktorý skúmal vekovú kategóriu 15-17-ročných žiakov a zaznamenal 100% výskyt svalovej nerovnováhy a zhodnotil, že tento stav poukazuje na pomerne závažný problém vo funkčnom stave pohybového systému 15–17-ročnej mládeže.

Zmeny incidencie svalovej nerovnováhy v experimentálnej skupine

Druhá z cieľových kategórií, na ktoré sme sa pri formulovaní hypotéz sústredili, bola zameraná na validizáciu kompenzačného programu a jeho vplyvu na svalovú nerovnováhu a pohybovú výkonnosť v rámci školskej telesnej a športovej výchovy. Výstupné meranie preukázalo, že náš kompenzačný činiteľ ovplyvnil jednotlivé zložky svalovej nerovnováhy. V experimentálnej skupine sa nám celkovo podarilo znížiť frekvenciu svalovej nerovnováhy zo 100%  na 88%.

Skrátené svaly

Náš experimentálny činiteľ mal na incidenciu skrátených svalov v experimentálnej skupine štatisticky významný vplyv v prospech odstránenia, resp. zníženia tejto funkčnej poruchy. Priaznivý posun incidencie porúch sme zaznamenali pri všetkých svaloch. Štatisticky významné zmeny sme zaznamenali u všetkých svalov okrem m. rectus femoris na pravej strane. Zmeny na hranici štatistickej významnosti (p<0,05) sme zaznamenali pri svaloch: m.tenzor FL. na pravej strane, paravertebrálnych svaloch, ischiocrurálnych svaloch, m. quadratus lumborum a m. triceps surae na ľavej strane. Zmeny pri ostatných svaloch sme zaznamenali štatisticky významné na (p<0,01). Z pohľadu hodnotenia maximalizácie vierohodnosti testu (Effect size) je potrebné rozhodnutie o veľkosti  jeho účinku. V prípade experimentálnej skupiny bola potvrdená  hypotéza 3 a bol dosiahnutý vysoký Effect size pri všetkých svaloch okrem m. rectus femoris na pravej strane. Môžeme s istotou tvrdiť, že sme zaznamenali štatisticky významné rozdiely medzi meraniami a je nepravdepodobné, že sledovaný efekt bol významný len vďaka možnostiam štatistiky. Pozitívny vplyv nášho experimentu podčiarkuje aj to, že pri výstupnom meraní sme v experimentálnej skupine nezaznamenali ani jeden sval so značným skrátením. Najčastejšie skráteným svalom na konci experimentu už nebol m. iliopsoas, ale m. rectus femoris. Štatisticky významne sa nám ho  na pravej strane nepodarilo dostať do žiadaného rozsahu, ale incidencia skrátenia sa zmenila zo 16 na 12 prípadov skrátenia.

Výsledky nášho výskumu, ale aj iných autorov potvrdzujú pozitívny účinok kompenzačných cvičení na skrátené svaly. Bezprostredný vplyv na skrátené svaly majú hlavne strečingové cvičenia, ktoré musia byť cielene zamerané na konkrétne svalové partie a vykonávať sa správnou technikou a dostatočnou frekvenciou.


Obr. 2: Pomer výskytu skrátených svalov na ľavej strane a svalov, ktoré sme nehodnotili laterálne - experimentálna skupina vstupné a výstupné meranie


Oslabené svaly

Z piatich diagnostikovaných svalových skupín sme priaznivé zmeny zaznamenali pri všetkých svaloch, štatisticky významne sa nepotvrdili len pri fixátoroch lopatky. Na začiatku experimentu ich malo oslabené 17 žiakov, na konci 14, zmena ale nebola štatisticky významná na zvolených hraniciach štatistickej významnosti. Pri ostatných svaloch sme zaznamenali významnejšiu zmenu (p<0,01). Priaznivý vplyv programu potvrdila opäť aj vysoká sila Effect size (ES). Ani pri výstupnom meraní sme nezaznamenali sval, ktorý by bol označený stupňom „3“, čo v prípade oslabených svalov znamená značné oslabenie. Pri jednotlivých svaloch sme dosiahli 12-64% zlepšenie. Najmenej výrazné bolo pri fixátoroch lopatiek a najviac pri brušných svaloch. Brušným svalom a ich správnemu posilneniu sme v našom programe venovali zvýšenú pozornosť v kontexte s celým „core“ komplexom.

Kanásová (2005) zaznamenala taktiež  zlepšenie výskytu oslabených svalov vo svojom súbore a to v priemere o 20 – 30%.



Obr. 3: Pomer výskytu oslabených svalov na pravej strane a svalov, ktoré sme nehodnotili laterálne - experimentálna skupina vstupné a výstupné meranie
 

Porušené pohybové stereotypy

Vyšetrovali sme 4 pohybové stereotypy. Pri všetkých pohybových stereotypoch sme po aplikovaní kompenzačných cvičení zaznamenali priaznivé zmeny od 8 – 30%. Štatisticky významné zmeny sa potvrdili  v stereotype sadania (p<0,01) a pri extenzii bedrového kĺbu na ľavej strane (p<0,05). Náprava porušeného stereotypu je z hľadiska korekcie funkčných porúch zrejme najzložitejšia a zároveň najdôležitejšia. Súhrnne môžeme zhodnotiť, že cielené zaradenie kompenzačného programu znížilo výskyt tejto poruchy v experimentálnom súbore, aj keď sa štatisticky významne nezmenil u všetkých stereotypov. Najvýraznejšie sa zlepšil stereotyp sadania, čo zrejme súvisí aj s brušnými svalmi, ktoré sa nám podarilo u väčšiny žiakov posilniť a zapojiť do pohybu v správnom pohybovom vzore. Naše výsledky opäť súhlasia s výskumom Kanásovej (2005), ktorá zaznamenala priaznivý vplyv kompenzačných cvičení na všetky sledované stereotypy v súbore 10 – 12 ročných žiakov.
 


Obr. 4: Pomer výskytu porušených stereotypov na pravej strane a stereotypov, ktoré sme nehodnotili laterálne - experimentálna skupina vstupné a výstupné meranie
 

Zmeny incidencie svalovej nerovnováhy v kontrolnej skupine

V kontrolnej skupine sme aj vo výstupnom meraní zaznamenali 100% výskyt svalovej nerovnováhy. Potvrdzujú to už spomenuté zistenia rôznych autorov, ktorí skúmali aj túto vekovú kategóriu. Bežný obsah hodín TV teda nemal vplyv na zníženie výskytu svalovej nerovnováhy v kontrolnej skupine v celkovom meradle.

Skrátené svaly

Vyšetrovali sme 9 svalových skupín s tendenciou ku skracovaniu. Ani v jednom prípade nedošlo k štatisticky významnej zmene. Keď započítame svaly, ktoré sa vyšetrovali na pravej i ľavej strane osobitne, skúmali sme 17 svalov. V 9 prípadoch sa počet skrátených svalov zvýšil, v 1 prípade ostal rovnaký a v 7 prípadoch sa znížil.

Oslabené svaly

Ani v prípade oslabených svalov sme nezaznamenali štatisticky významnú zmenu medzi vstupným a výstupným meraním. Vo väčšine prípadov sa ale počet oslabených svalov znížil, zmeny však neboli významné. Naše výsledky sa zhodujú s výskumom Majeríka (2006), keď aj v jeho súbore sa v priebehu školského roka počet oslabených svalov u chlapcov mierne znížil. To nepotvrdil výskum Kováčovej (2003), v ktorej súbore sa počet oslabených svalov u chlapcov nezmenil. Výsledky rôznych autorov poukazujú na fakt, že svalové skrátenie býva častejším javom u chlapcov, naopak oslabenie sa častejšie objavuje u dievčat.


Pohybové stereotypy

V kontrolnej skupine sme štatisticky významný posun nezaznamenali ani v pohybových stereotypoch. Napriek tomu sme v stereotypoch flexia krku a hlavy a kľuk zaznamenali mierne znížený výskyt týchto porušených stereotypov. V prvom prípade to bolo o jedného žiaka a v druhom prípade o troch. Naše meranie nepotvrdili výsledky autorov (Majerík, 2006; Kováčová, 2003), ktorí zaznamenali stúpajúcu tendenciu porušených pohybových stereotypov u tejto vekovej kategórie.


Zhrnutie výsledkov - pohybová výkonnosť
 

  • Náš predpoklad, že pohybová výkonnosť sa v kontrolnej skupine pod vplyvom bežného obsahu TV a vývojových zmien zvýši, sa naplnil len v 1 z 5 realizovaných testov. Išlo o člnkový beh, zmeny boli potvrdené na hladine štatistickej významnosti (p < 0,05).
  • V experimentálnej skupine nastal štatisticky významný progres v 3 z 5 realizovaných testov. Išlo o test s dosahovaním v sede, člnkový beh a skok do diaľky z miesta. V  člnkovom behu sa teda pohybová výkonnosť zvýšila v oboch skupinách. Jediným testom, kde sme zaznamenali štatistický významný rozdiel pri výstupných meraniach medzi skupinami, bol skok do diaľky z miesta (p<0,01), kde žiaci v experimentálnej skupine dosahovali lepšiu výkonnosť.


Obr. 5: Skok do diaľky z miesta  – porovnanie výstupného merania medzi kontrolnou (KS) a a experimentálnou skupinou (ES) v cm

  • Výsledky naznačujú, že testami, kde rovnako vplýval kontrolný aj experimentálny podnet na pohybovú výkonnosť, boli člnkový beh, sed ľah a hod plnou loptou. Pri hodnotení testu „sed ľah“ analyzujeme náš predpoklad, prečo sa výkonnosť podľa nás v experimentálnej skupine nezlepšila.  V kompenzačných cvičeniach sme sa  pri posilňovaní brušného svalstva sústreďovali na iný pohybový vzor a iné svaly brucha, ktoré sa pri sed – ľahoch zapájajú minimálne (m. transversus abdominis a internus abdominis). Bedrovo driekové svaly, zasa radíme medzi posturálne svaly s tendenciou ku skracovaniu a v našom programe sme sa ich naopak snažili predĺžiť, resp. uvoľniť. O tomto teste, ktorý je tradičnou súčasťou testovania pohybovej výkonnosti, sa hlavne v posledných rokoch vedie polemika hlavne v radoch fyzioterapeutov a ďalších odborníkov z tejto oblasti. Bližšie sa tejto problematike venujeme v kapitole (Patologické zapojenie HSS).
  • Na základe výsledkov nášho experimentu môžeme konštatovať, že napriek tomu, že sa štatisticky významný rozdiel medzi vstupným a výstupným meraním a taktiež medzi skupinami nepotvrdil v prospech experimentálnej skupiny vo všetkých testoch, výsledky naznačujú, že náš kompenzačný program mal priaznivejší vplyv na pohybovú výkonnosť ako bežný obsah TV.
     
ZÁVERY

Zhrnutie poznatkov a závery práce

Podarilo sa nám splniť cieľ práce, ktorým bolo rozšíriť poznatky o svalovej nerovnováhe a možnostiach jej úpravy prostredníctvom kompenzačných cvičení a následného dopadu na pohybovú výkonnosť u 15-ročných žiakov v rámci školskej telesnej a športovej výchovy.

Potvrdzujeme hlavnú hypotézu práce, nakoľko zaradenie kompenzačných cvičení do hodín školskej  telesnej a športovej výchovy v experimentálnej skupine malo signifikantný vplyv na incidenciu svalovej nerovnováhy a pohybovú výkonnosť.

Čiastkovú hypotézu 1 (ČH1) nepotvrdzujeme. Predpokladali sme, že incidencia svalovej nerovnováhy v KS bude vyššia vo výstupnom meraní. Pri skrátených svaloch sme zaznamenali mierne zvýšenie výskytu. Pri oslabených svaloch a pohybových stereotypoch však nenastalo zhoršenie. Zmeny neboli štatisticky významné.

Čiastkovú hypotézu 2 (ČH2) nepotvrdzujeme.  Náš predpoklad, že pohybová výkonnosť sa v kontrolnej skupine pod vplyvom  bežného obsahu TaŠV a vývojových zmien zvýši, sa naplnil len v 1 z 5 realizovaných testov. Išlo o člnkový beh, zmeny boli potvrdené na hladine štatistickej významnosti (p < 0,05).

Čiastkovú hypotézu 3 (ČH3) potvrdzujeme. Zaradenie cielených kompenzačných cvičení do obsahu ročného plánu školskej telesnej a športovej výchovy spôsobilo nižšiu incidenciu svalovej nerovnováhy ako na začiatku experimentu. Zmeny boli zaznamenané na (p<0,01), (p < 0,05) hranici štatistickej významnosti.

Čiastkovú hypotézu 4 (ČH4) potvrdzujeme. Predpokladali sme, že v experimentálnej skupine nastanú významnejšie zmeny vo výkonoch v motorických testoch v porovnaní so začiatkom experimentu, ako aj v porovnaní s kontrolnou skupinou.  Štatisticky významný rozdiel medzi vstupným a výstupným meraním a taktiež medzi skupinami sa nepotvrdil v prospech experimentálnej skupiny vo všetkých testoch. V experimentálnej skupine nastal štatisticky významný progres (p<0,01) vo výstupnom meraní v 3 z 5 realizovaných testov. Išlo o test s dosahovaním v sede, člnkový beh a skok do diaľky z miesta. Pri porovnávaní výstupných údajov pohybovej výkonnosti sme medzi skupinami zaznamenali štatisticky významné rozdiely v  skoku do diaľky z miesta a v predklone s dosahovaním v sede.

Závery pre rozvoj vedného odboru

V našej práci sme sa snažili o validizáciu kompenzačného programu a jeho vplyvu na svalovú nerovnováhu a pohybovú výkonnosť. Športová edukológia sa zaoberá tvorbou, realizáciou a vyhodnocovaním tréningových a pohybových programov v športe, čo bolo aj hlavným zámerom našej práce. Naša práca sa zameriava na validizáciu kompenzačných cvičení ako pohybového programu aplikovaného v školskej telesnej a športovej výchove. Svalová nerovnováha je podľa mnohých autorov porucha, ktorá ústi do vážnych zdravotných komplikácií a obmedzení. Myslíme si preto, že  hľadanie možností korekcie a prevencie svalovej nerovnováhy a celkovo funkčných porúch pohybového systému je čoraz  aktuálnejšie.

Aj na základe našich výsledkov však môžeme konštatovať, že pri cielenom zaradení kompenzačných cvičení do hodín školskej telesnej a športovej výchovy je možné výskyt jednotlivých porúch výrazne znižovať. Kompenzačný program si ale vyžaduje aktívnu spoluprácu medzi pedagógom a žiakmi.

Na základe našich poznatkov konštatujeme, že aby bol kompenzačný program úspešný, vyžaduje si to pedagóga vzdelaného v tejto problematike. Ďalším dôležitým podkladom pre úspech je motivácia žiakov. V našom programe sa osvedčili teoretické vstupy formou prezentácií, ktoré boli venované rizikám funkčných porúch pohybového systému, nezdravého životného štýlu a teórii kompenzačných cvičení. Ďalším motivačným činiteľom bola pestrosť prostriedkov. Uvedomujeme si, že kompenzačné cvičenia bývajú často nudné a monotónne a hlavne pri nižších vekových kategóriách  je veľmi ťažké udržať pozornosť žiakov, ktorá je pri kompenzačných cvičeniach kľúčová. Pestrosť prostriedkov v našom prípade zabezpečovali aj využívané pomôcky, rôzne druhy strečingových a posilňovacích techník a cvičení, ktoré sme prezentovali v teórii.

Problém pohľadu na svalovú nerovnováhu odporúčame riešiť komplexne, nakoľko svalový systém stále pracuje ako funkčný celok cez jednotlivé svalové zreťazenia a slučky a často má hlavná príčina poruchy viacero „spúšťačov“, alebo sa nachádza v inom telesnom segmente ako sa prejavuje. Poznatky hlavne z fyziológie cvičení, ktoré uvádzame v teoretickom rozbore, prispievajú k ucelenému prehľadu v danej problematike. Cvičenia na aktiváciu a posilnenie telesného jadra v kombinácii s filozofiou funkčného tréningu sa nám v projekte osvedčili a považujeme ich za nevyhnutnú súčasť kompenzačných cvičení. Namiesto cvičení, ktoré posilňujú svalové partie izolovane, alebo sa sústreďujú len na povrchové svaly, ich odporúčame zaradiť do obsahu hodín školskej telesnej a športovej výchovy vo všetkých vekových kategóriách.

Náš projekt naznačil, že kompenzačné cvičenia môžu nepriamo vplývať aj na zvýšenie pohybovej výkonnosti. Aj keď v tejto problematike je ešte veľa nezodpovedaných otázok a náš projekt môže slúžiť ako podnet k ďalším výskumom, okrem zdravotného hľadiska pridávame i ďalší argument v prospech venovaniu sa kompenzačným cvičeniam vo väčšej miere.

Závery pre telovýchovnú prax
 

  • Zaradiť kompenzačné cvičenia vo väčšom rozsahu do hodín školskej telesnej a športovej výchovy vo všetkých vekových kategóriách.
  • Aj keď je pri kompenzačných cvičeniach dôležité ich cielené zaradenie, ak nie je možné u žiakov vykonať analýzu funkčného stavu pohybového aparátu, odporúčame cvičenia zacieliť na najrizikovejšie svalové partie a pohybové stereotypy, ktoré boli dostatočne preukázané viacerými výskumami, vrátane nášho.
  • Pri hodnotení funkčného stavu pohybového aparátu v školskej telesnej a športovej výchove odporúčame z praktického hľadiska využívať 2-stupňové hodnotenie.
  • Pri posilňovacích cvičeniach dbať na správnu techniku vykonávania a celý rozsah pohybu a minimalizovať frekvenciu cvičení, ktoré väčšinou podporujú funkčné poruchy a preťažujú jednotlivé segmenty. Konkrétne: sed ľahy a všetky ostatné cviky zamerané na brušné svaly, pri ktorých sa do pohybu zapájajú hlavne flexory bedrového kĺbu, hrudník je vo flekčnom postavení a zaťažuje sa aj lumbálna časť chrbtice; hyperextenzie trupu; všetky kompenzačné cvičenia, kde nie je stabilizované tzv. punctum fixum; niektoré balančné cvičenia – rozumne zvažovať výber a nezvyšovať ich náročnosť za cenu kvality vykonania; a i.
  • Pri posilňovacích cvičeniach sústrediť pozornosť aj na hlbšie svalové partie, hlavne  skupinu svalov „core“ a svaly stabilizujúce chrbticu, ktoré sú z funkčného a zdravotného hľadiska často podstatnejšie ako povrchové svaly. Hlavne: m. internus a externus abdominis, m. transverzus abdominis, svaly panvového dna, diapraghma, multifidy, quadratus lumborum, m. serratus posterior inferior.
  • Pri posilňovacích cvičeniach ďalej odporúčame venovať väčšiu pozornosť základným pohybovým stereotypom a cvičeniam (stoj na jednej nohe, extenzia dolnej končatiny – aktivácia m. gluteus maximus, drep, dýchanie, chôdza, cvičenia vo všetkých troch osiach tela), ktoré sú podstatné pre základný pohybový prejav a znižujú riziko zranenia pri bežných činnostiach a športe.
  • Pri strečingových cvičeniach za účelom motivácie odporúčame striedať rôzne strečingové metódy a cvičenia so zreteľom na vekovú  a výkonnostnú úroveň žiakov.
  • Klásť dôraz na edukatívnu stránku – okrem dôkladného popisu a ukážky cvičení odporúčame aj teoretické vstupy formou prezentácií.
  • Vzdelávať telovýchovných pracovníkov v tejto oblasti v čo najširšej miere.

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. ADAMČÁK, Š. 2000. Funkčné svalové poruchy u mladých futbalistov a možnosti ich odstraňovania. In  Telesná výchova a šport, roč. 10, 2000, č.4. ISSN 1335 – 2245, s.27 -30.
2. ALLEN, B.A., 2013. Effect of a Core Conditioning Intervention on Tests of Trunk Muscular Endurance in School-Aged Children. In The Journal of Strength and conditioning Research.2013. vol.27, č 12. ISSN 1533-4287
3. BARTÍK, P. 2002. Zdravotná telesná výchova I. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2002 s 32 . 71.
4. BARTÍK, P. 2006. Úroveň posturálnych svalov žiakov 5. a 9. ročníkov na vybranej základnej škole. In Zborník: Súčasnosť a perspektívy telovýchovného procesu na školách. Banská  Bystrica: PF UMB, 2006, s. 26-46.
5. BROĎÁNI, J. 2002. Štatistické metódy v telesnej výchove a športe 1. vyd. Nitra:  Univerzita Konštantína Filozofa, 2002. - 51 s. - ISBN 80-8050-544-6.
6. BROĎÁNI, J. 2011. Effect size pre chí kvadrát v MS Excel. In Šport
a rekreácia 2011. Nitra: UKF, 2011. – ISBN 978-80-8094-915-0. – S. 26-32.
7. BURSOVÁ, M. 2005. Kompenzační cvičení. Praha: Grada Publishing, 2005 195 s. ISBN 80-247-0948-1
8. COOK, G., 2003. Athletic body in balance. Human Kinetics, 2003. ISBN-13:9780736042284
9. DLHOŠ, M. 1997. Ovplyvňovanie skrátených posturálnych svalov v rámci športovej prípravy mladých volejbalistiek In Kinantropologie 97: Nové tváre- nové pohledy, Praha: FTVS UK, 1997, 107 - 109
10. DLHOŠ, M. 2002. Lateralita funkčných svalových zmien a jej ovplyvňovanie u mladých tenistov. Bratislava, 2002. 122 s.
11. FELDMAN, E. et al. 2001 . Risk Factors for the Development of Low Back Pain in Adolescence [online]. [cit. 2012- 11-7].
Dostupné na internete: http://aje.oxfordjournals.org/content/154/1/30.full.pdf
12. HAVLÍČEK, I. 1998. Metodologické prístupy k skúmaniu štruktúry športového výkonu. Teor. Paxe Tel. Vých., 30, 1982, č. 1, s. 29-36.
13. HENDL, J. 2004. Přehled statistických metod zpracování dat. 1. vyd. Praha : Portál, 2004. 583 s. ISBN 80-7178-820-1.
14. JANDA, V. 2004. Svalové funkční testy. Praha . Grada. 2004. ISBN 80-247-0722-5
15. KABELÍKOVÁ, K., VÁVROVÁ, M. 1997. Cvičení k obnovení a udržování svalové rovnováhy (průprava ke správnému držení těla). 1.vyd. Praha : Grada/Avicenum, 1997. 240 s. ISBN 80-7169-384-7.
16. KANÁSOVÁ, J. 2004. Funkčné svalové poruchy u 10 – 12 ročných žiakov a ich ovplyvnenie v rámci školskej telesnej výchovy. Bratislava, Dizertačná práca na FTVŠ UK v Bratislave. Školiteľ práce : Helena Medeková
17. KANÁSOVÁ, J. 2005. Svalová nerovnováha u 10 až 12 – ročných žiakov a jej ovplyvnenie v rámci školskej telesnej výchovy. Bratislava: Peter Mačura – PEEM, 2005. ISBN 80-89197-33-7
18. KANÁSOVÁ, J. 2006. Držanie tela u 10 až 12-ročných žiakov a jeho ovplyvnenie v rámci školskej telesnej výchovy . Bratislava : PEEM, 2006. - 70 s. -ISBN 80-89197-60-4.
19. KOLÁŘ, P. 1988. Fyziologie hybnosti a kompenzační cvičení ve sportovní gymnastice. Praha: ÚV ČSTV, 1988.
20. KOPŘIVOVÁ, J. BERÁNKOVÁ, L. 2002. Problematika funkčních poruch pohybového aparátu. Medicina Sportiva Bohemica Slovaka. Praha : ČSTL. 2002. vol.11, č. 3, s. 210.
21. KOVÁČOVÁ, E. 2003. Stav svalovej nerovnováhy a chybného držania tela u školskej populácie a možnosti ich ovplyvňovania u mladších žiakov. Doktorandská dizertačná práca. Bratislava, 2003
22. LEWIT, K. 1996. Manipulační léčba v myoskeletální medicíně. Lipsko – Praha: J. A. BarthVerlag – ČLS JEP, 1996
23. LOPATA, P. 2011. Vplyv kompenzačných cvičení na funkčné svalové poruchy a motorickú výkonnosť u futbalistov. Bratislava: 2011. Diplomová práca na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.
24. MAJERÍK, J. 2006. Zmeny funkčných porúch pohybového systému u 15 – 17 ročných žiakov. Bratislava: 2006. Diplomová práca na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
25. MARSHALL, P. et al. 2011. A randomized controlled trial for the effect of passive stretching on measures of hamstring extensibility, passive stiffness, strength, and stretch tolerance. [online]. [cit. 2012- 5-8].Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21636321
26. MEDEKOVÁ, H. Zmeny vybraných somatických znakov 7-10 ročných detí s rozdielnou pohybovou aktivitou. In Sport a kvalita života. Brno : MU, 2005.ISBN 80-210-3863-2. s. 92.
27. NOVOTNÝ, J. 2006. Hypokyneze a „civilizační nemoci“ [online] . [cit. 2012- 15-5]. Dostupné na internete: 28.    PAGE, P., FRANK, C., LARDNER, R. 2010.  Assesment and treatment of muscle imbalance . Champagin: Human Kinetics. 2010. 312 s. ISBN-13: 9780736074001
29. PAVLOVIČ, M. 2006.  Svalová nerovnováha 10 – 11 ročných detí z hľadiska pohybovej aktivity. Bratislava 2006. Dizertačná práca na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
30. SEDLÁČEK, J., ANTALA, B. a kol. 2008. Hodnotenie telesného rozvoja a motorickej výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy a vzdelávania. Bratislava 2008. Icm Agency. ISBN 978-80-89257-12-6
31. STUBER, K., 2014. Core Stability Exercises for Low Back Pain in Athletes: A Systematic Review of the Literature. In Clinical Journal of Sport Medicine. 2014. č.3, Vol.24 ISSN: 1536-3724
32. THURZOVÁ, E. 1991. Funkčné svalové poruchy u detskej populácie. In: Telesná výchova a šport, 1991, č.1, s 23 -28
33. THURZOVÁ, E. 1992. Svalová nerovnováha. In LABUDOVÁ,J., THURZOVÁ, E.: Teória a didaktika zdravotnej telesnej výchovy, Bratislava, FTVŠ UK,s. 7-42.80-223-0443-3
34. THURZOVÁ, E., ŠTULRAJTER, V.1993. Svalová nerovnováha u mladých futbalistov. In: Telesná výchova &šport, roč. 3, c.4, s. 23–26.
35. THURZOVÁ, E. 1998. Skrátené flexory kolena ako dominantná funkčná svalová porucha u detí a mládeže.In: Acta. fac. educ. Phys. XXXIX. s. 113–142
36. VAŘEKOVÁ, R. 1999. Výskyt svalových dysbalancí ve vztahu k pohlaví, věku a tělesné konstituci u dětí školního věku. Olomouc 1999. Dizertačná práca Pedagogickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.
37. VÉLE, F. 2006. Kineziologie. Přehled klinické kineziologie a patokineziologie pro diagnostiku terapii poruch pohybové soustavy. Praha : Triton, 2006. 2. vyd,  375 s. ISBN 80- 7254- 837- 9.


Dátum vydania: 19. 6. 2014