Sekcia: Vzdelávanie

 

Začiatky lyžovania na Slovensku

Igor Machajdík, Národné športové centrum
 

V najstarších časoch charakterizoval pohyb v zasneženom teréne pomocou snežníc a lyží vôľu a nutnosť človeka prežiť. Nálezy najstarších výtvarných pamiatok v podobe kresieb či malieb na skalách a v jaskyniach pochádzajúce z konca mladšej doby kamennej a potom z doby bronzovej, alebo fragmentov najstarších lyží zakonzervovaných v rašeliniskách spred 3 až 5 000 rokov pred n. l. , ale aj prvé písomné správy o lyžiach a snežniciach od gréckeho historika Xenofóna z roku 444 pred n. l., to iba potvrdzujú.

Lyžovanie sa stáva pre ľudstvo podstatne zaujímavejšou a vyhľadávanou aktivitou omnoho neskôr, predovšetkým od druhej polovice 19. storočia, keď aj ono nadobúda postupne, s technickým vývojom, súťažný charakter a stáva sa súčasťou moderného športu. Začalo to na severe Európy – v Škandinávii. Lyže prestali byť iba dopravným prostriedkom, loveckým náčiním alebo súčasťou vojenskej výzbroje. Beh a skok ako súčasť súťaženia upútaval stále viac a už nie iba v Škandinávii.
    
Aj vývoj lyžovania na Slovensku bol od svojho zrodu súčasťou celoeurópskeho vývoja. Táto obľúbená činnosť sa začala šíriť na našom území v 2. polovici 19. storočia, v časoch uhorskej éry. Spočiatku ako nový druh zábavy, potom aj pre praktické účely. Ku koncu 19. storočia sa stalo lyžovanie fenoménom turistiky a cestovného ruchu a ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny nadobudlo charakter športu na medzinárodnej úrovni. Vznik a vývoj lyžovania v tom najvšeobecnejšom zmysle slova nemal korene v nutnej potrebe človeka pohybovať sa v zasneženej prírode, či vo využití lyží v boji proti nepriateľovi. Od začiatku išlo skôr o zábavu a radosť z pohybu na čerstvom vzduchu. V našich končinách predstavoval pohyb na lyžiach v počiatočnej etape neustálenú formu zimnej turistiky a tá vyústila v zakladanie spolkov a združení propagujúcich voľný pohyb v prírode.

Typickým predstaviteľom takýchto snáh bol Uhorský karpatský spolok založený v Kežmarku v roku 1873, ktorý, ako ukázal ďalší vývoj, mal značný vplyv na vznik pretekového lyžovania na území Slovenska. Prvé lyže sa k nám dostali zo Škandinávie, ale pragmatický vplyv na naše lyžovanie mala aj blízka alpská oblasť s dlhou lyžiarskou tradíciou. Prvým importérom lyží vôbec na naše územie sa stal lekárnik z Vysokých Tatier Karol Cornidesz, ktorý si priviezol pár drevených lyží pri ceste domov z emigrácie v Anglicku, keď sa vracal cez Nórsko. Je zaujímavé, že lyže mu potom slúžili ako rarita, keď ich „nedral“ na svahu, ale iba vystavoval na obdiv vo svojej lekárni.

Najvýznamnejšou osobnosťou medzi priekopníkmi lyžovania na Slovensku bol MUDr. Mikuláš Szontagh, ktorý nastúpil v roku 1873 vo funkcii kúpeľného lekára v sanatóriu v Starom Smokovci. Zo svojich častých ciest po európskych strediskách cestovného ruchu a kúpeľníctva si priviezol viacero párov lyží, lyžiarskeho výstroja i doplnkov. Sám ich využíval pri zimnej turistike a poľovačkách a uplatňoval lyžovanie v rehabilitačnom programe liečby svojich pacientov, pričom im robil zároveň inštruktora lyžovania.

Lyže sa v priebehu 19. storočia objavili aj v mnohých vojenských posádkach, najúspešnejšie napríklad v Kežmarku, Levoči alebo Spišskej Novej Vsi. Snahu o pokrok demonštruje vynález z Liptovského Mikuláša v roku 1888, ktorým bol primitívny lyžiarsky vlek v podobe akéhosi navijaka na ručný pohon, vyťahujúceho lyžiarov hore svahom. Čo sa týka lyžiarskeho vybavenia, v 80. rokoch 19. storočia si už viacerí lyžiarski nadšenci dokázali vyrobiť lyže vlastnoručne sami.

Súťažné prvky pretekového lyžovania prenikli u nás do jeho turistickej podoby začiatkom 20. storočia, kedy sa začali samotní aktéri intenzívne zaujímať o pretekové lyžovanie známe z krajín s bohatou lyžiarskou tradíciou, teda Škandinávie a Álp. Zakladali sa lyžiarske spolky a školy, najmä v oblasti Vysokých Tatier, Kremnice, Kežmarku a okolia, Košíc i Bratislavy. Módnymi sa stávali lyžiarske kurzy, o čoraz populárnejší zimný šport sa začala interesovať široká verejnosť. Výsledkom bolo organizovanie rôznych lyžiarskych pretekov v behoch a skokoch. Na nich sa zúčastňovali pretekári, ktorí sa prepracovali do domácej elity a tí, ktorí túžili byť ešte lepší, snažili sa presadiť a byť úspešní aj v rámci medzinárodnej konkurencie. Konfrontovanie sa so zahraničnými súpermi tak, ako v každom športe, bolo iba na prospech zvyšujúcej sa úrovne lyžiarskeho športu na Slovensku. Organizátori pozývali na preteky teda aj zahraničných lyžiarov, od ktorých sa snažili domáci pretekári, v mnohých prípadoch iba samoukovia, pochytiť čo-to najmä z techniky.

Prvé preteky na území Slovenska absolvovali účastníci vojenského kurzu cisársko-kráľovského pluku v okolí Štrbského Plesa vo Vysokých Tatrách vo februári 1999. Na prvé medzinárodné preteky, ktoré spĺňali kritériá športového podujatia, si bolo treba počkať do februára 1911. Miestom konania pamätnej súťaže sa stala Tatranská Polianka a pretekalo sa v behu, skoku a krasojazde. Celkovým víťazom sa stal vtedy Richard Gerin z Östereichischer Skiklubu. Tatranská Polianka zohrala v ďalšom vývoji lyžovania na Slovensku dôležitú úlohu, bola prvým športovým lyžiarskym strediskom a nesmierne zásluhy na jeho vybudovaní patrili MUDr. Michalovi Guhrovi, hlavnému lekárovi tamojšieho sanatória, ktorý je považovaný za zakladateľa pretekového lyžovania na Slovensku. To sa organizačne rozvinulo najmä po roku 1913 zachovajúc si pritom charakteristické domáce črty, ale akceptujúc zároveň nadväznosť na medzinárodnú lyžiarsku scénu.
 

Dátum vydania: 2008