Zákon o športe má pol roka – aké sú s ním skúsenosti?

Bratislava, 29. 7. 2016 (Denník Šport) - Zákon o športe už platí viac ako pol roka. Na facebookovej stránke o zákone o športe, aj na stránke Učenej právnickej spoločnosti poskytujú členovia bývalej pracovnej skupiny faktické poradenstvo, ako aplikovať tento zákon do praxe. Pamätal zákon aj na také situácie, aká vznikla napríklad v Slovenskej lyžiarskej asociácii, kde sa proti sebe postavili funkcionári a športové špičky? Rozprávali sme sa o tom so šéfom bývalej pracovnej skupiny Petrom Sepešim (na snímke).

PETER SEPEŠI: Chýba nám nezávislý orgán na riešenie sporov v športe

Aké sú vaše zistenia po vyše polročnej účinnosti zákona o športe? Ktoré problémy zákon nerieši v dostatočnej miere?
„Zákon dostatočne nenastavil transparentnosť financovania športu na strane štátu. Navrhovali sme vytvorenie mimorozpočtového účtu ministerstva, čo však nakoniec odmietlo ministerstvo financií ako neštandardné riešenie. Mali sme pripravenú aj verziu s fondom na podporu športu, ktorá zrejme zakrátko bude predmetom diskusie, pretože v programovom vyhlásení vlády sa predpokladá práve vytvorenie tohto fondu ako centrálneho transparentného uzla financovania slovenského športu.“

Podľa programového vyhlásenia „bude na slovenský šport okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu prispievať vo zvýšenej miere súkromný sektor“. Ako by mala vláda aktivovať súkromné zdroje?
„Pracovná skupina ponúkla koncept na zabezpečenie systémového zdroja na športové poukazy i projekty výstavby infraštruktúry masového športu formou odvodu z fondu prevencie zdravotných poisťovní, aby aj tí, ktorí budú vďaka športovaniu a zdravému životnému štýlu zdravší, teda budú menej využívať solidárny systém zdravotného poistenia, mali profit zo zdravotného poistenia, ktoré budú neskôr, v aktívnom veku, odvádzať. Poisťovne tento koncept napadli zásadnými pripomienkami. Stojí preto za úvahu, či by prostriedky na prevenciu obyvateľstva podporou zdravého životného štýlu detí a mládeže nemal pokryť osobitnou účelovou položkou štát.“

Minister „športu“ Plavčan pre denník Šport povedal, že „by sa chcel inšpirovať príkladom z vedy, kde už dva roky máme stimuly pre podnikateľov, aby investovali do vedy a výskumu“, a že „urobí všetko pre to, aby ten superodpočet alebo úľavy na daniach boli možné“. 
„Na zavedenie „superodpočtu” pri podpore športu zo súkromných zdrojov však nie je potrebné meniť zákon o športe, ale zákon o dani z príjmov, kde sú v paragrafe 30c upravené daňové stimuly aj pre vedu a výskum. Čo sa týka úľav na daniach, existuje viacero možností, napríklad špeciálny typ asignácie nezaplatenej dane z príjmov na projekty verejného záujmu v športe, zrušenie DPH zo vstupného alebo zvýhodnenie odpisov pri investíciách do športovej infraštruktúry.“

V kompetencii plánovanej Rady vlády SR pre šport majú byť prierezové oblasti športu. Je takýto nový orgán potrebný? Nahrádza chýbajúceho štátneho tajomníka?
„Riadenie športu spadá na centrálnej úrovni fakticky do pôsobnosti viacerých ministerstiev i vlády. Rada vlády je odborný poradný orgán, nie orgán exekutívny, ktorý by na dennej báze riadil, alebo ovplyvňoval procesy pri manažovaní slovenského športu z úrovne štátu. Práve to by mala byť úloha štátneho tajomníka ministerstva školstva pre šport, najmä ak by išlo o ,špecialistu´, ktorého hlavnou agendou by bol šport.“

Vláda takisto plánuje podporiť výstavbu športovej infraštruktúry národného významu – aká infraštruktúra chýba športovej obci?
„Najprv je potrebné v spolupráci s vlastníkmi a správcami športovej infraštruktúry systematicky zmapovať a zaviesť elektronickú evidenciu existujúceho stavu infraštruktúry národného významu. Následne bude možné spracovať dlhodobú stratégiu budovania infraštruktúry a potom naplánovať dlhodobé investície do výstavby a modernizácie športovísk národného významu – pri niektorých športoch je potrebné na dobudovanie športovísk ,iba´ niekoľko 100 000 eur, pri niektorých milión eur či niekoľko miliónov eur, a niektoré sú ešte nákladnejšie a ich investíciu bude potrebné pripraviť a naplánovať. Taktiež bude potrebné hľadať možnosti synergického spájania výstavby športovej infraštruktúry národného významu pre príbuzné športy – plavecké športy, halové športy a podobne.“

Vláda má vytvoriť aj verejnoprávny Fond na podporu športu ako nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni. Na akých princípoch by takýto fond mal vzniknúť a fungovať?
„Cieľom tohto opatrenia je, aby šport mal jeden transparentný finančný uzol, kde sa budú zlievať prostriedky z rôznych zákonom predpokladaných zdrojov účelovo určené na šport, respektíve na konkrétne účely v športe. Ak taký fond vznikne, bude tiež veľmi dôležité, aby sa finančné prostriedky z neho poskytovali podľa transparentných pravidiel, nie na základe rozhodovania jednotlivcov alebo komisií, pretože takéto rozhodovanie automaticky prináša so sebou nechcené komplikácie, lobistické tlaky a podozrenia z klientelizmu či korupcie.“

Otvorená konfrontácia zuzulovcov, vlhovcov, žampovcov a mnohých alpských lyžiarov s vedením Slovenskej lyžiarskej asociácie svedčí o dlhodobých problémoch v našom lyžovaní. Pamätá na podobné situácie zákon o športe?
„Zákon o športe je koncipovaný tak, že financovanie jednotlivých športov podľa vzorca zodpovedá definícii verejného záujmu v športe, čiže z verejných prostriedkov budú najviac financované tie športy, ktoré budú pracovať s najmasovejšou mládežníckou základňou a ktoré budú najlepšie reprezentovať Slovensko v zahraničí. Tým sú športy motivované k tomu, aby sa starali nielen o masovosť svojho športu, ale aj o kvalitu a výsledky svojich top športovcov. Preto by Slovenská lyžiarska asociácia mala byť prirodzene motivovaná a zainteresovaná na tom, aby pre tých, ktorí mu utvárajú kľúčové parametre do vzorca za daný šport, utvárala optimálne podmienky, či na úrovni masového mládežníckeho športu, ako aj na úrovni vrcholového športu. Chýba nám v systéme dobrej správy športu nezávislý špecializovaný orgán na riešenie sporov v športe, ktorým podľa pôvodného návrhu zákona o športe mal byť Stály súd pre šport. (Okresný súd v Poprade na základe žaloby 68 predstaviteľov alpského lyžovania pozastavil 30. júna platnosť novelizovaných stanov aj platnosť voľby nového vedenia SLA – pozn. redakcie). SLA takýto rozhodcovský súd zriadený zatiaľ nemá.“