Sekcia: Vzdelávanie

 

Zákulisie olympijského dedičstva Rio de Janeira

Mgr. Igor Kováč, Národé športové centrum

Jordi Borja bol jedným zo spolupracovníkov v skupine Luisa Milleta (hlavného architekta olympijského projektu  v Barcelone), ktorá bola vytvorená v roku 1995 za účelom návrhu projektu OH 2004 v Rio de Janeiro. Táto konzultačná skupina študovala územie brazílskej metropoly a snažila sa vytvoriť návrh priestorovej organizácie hier tak, aby čo najharmonickejšie zapadol do priestorovej štruktúry mesta a zároveň by napomohol jeho transformácii, z ktorej by profitoval čo najväčší počet jeho obyvateľov.

Po mesiacoch prác predložila pracovná skupina predstaviteľom mesta návrh, ktorý do značnej miery kopíroval ten barcelonský. Ten sa dodnes považuje za jeden z najúspešnejších modelov organizácie hier v meste.

Architekti identifikovali niekoľko kľúčových zón s už existujúcou infraštruktúrou. Zároveň však identifikovali aj lokality, ktoré niesli dôležitý rozvojový potenciál. Jednou z nich bol aj ostrov Ilha do Fundao na severovýchode mesta. Tu sa rozhodli umiestniť hlavný olympijský park s olympijským štadiónom a ďalšími športoviskami vrátane olympijskej dediny, ubytovania rozhodcov a hlavného mediálneho a vysielacieho centra. Druhou bola oblasť Barra di Tijuca, kde navrhli postaviť len nový velodróm a tenisové centrum a využiť existujúce výstavisko Rio Centro.

 
Vpravo rozvojové zóny v meste Rio de Janeiro podľa návrhu pracovnej skupiny L. Milleta s hlavným centrom na ostrove Ilha do Fundao (vľavo). Zdroj: vitruvius.com.br

Z ich pohľadu to bola ideálna lokalita tak z hľadiska organizácie hier, ako aj poolympijského využitia infraštruktúry. Ostrov mal výborné spojenie s letiskom, bol napojený na už existujúcu diaľničnú sieť a čo bolo najdôležitejšie, nachádzal sa v lokalite s vysokou koncentráciou obyvateľstva, ktoré žilo v neďalekom centre mesta a vo favelách na severe Ria. Na ostrove mala navyše  sídlo aj miestna univerzita, ktorá po hrách mala športoviská a ubytovacie kapacity spravovať. Ostrov sa mal zároveň stať verejným parkom a priestorom na športovanie a rekreáciu miliónov obyvateľov mesta žijúcich v jeho blízkosti.

Ako však už dnes vieme, tento projekt sa vôbec nezrealizoval. Katalánsky architekt J. Borja v jednom zo svojich príspevkov z roku 2015 vysvetlil okolnosti vedúce k zmene pôvodného plánu. Podobne aj Gabriel Silvestre, odborný asistent územného plánovania z University College v Londýne analyzoval situáciu okolo tohto projektu.

Podľa Silvestreho vyústilo predloženie návrhu konceptu hier s ostrovom Ilha do Fundao ako hlavným centrom do napätých vzťahov medzi členmi kandidátskeho výboru Ria na OH 2004. Na jednej strane bol podporovaný predstaviteľmi federálnej vlády a vtedajším sekretárom pre územné plánovanie mesta L. P. Condem. Zároveň však jeho vtedajší starosta Cesar Maia a šéf Brazílskeho olympijského výboru C. A. Nuzman neboli veľmi nadšení a boli proti navrhovanému projektu. Opozičný prístup C. Maiu boľ natoľko evidentný, že sa nezúčastnil ani návštevy hodnotiacej komisie MOV.

Keď hodnotiaca komisia MOV navštívila Rio, aby na mieste videla stav jeho pripravenosti, jej členovia boli zhrození nad stavom znečistenia životného prostredia v tejto lokalite. Olympijské hry mali prispieť k regenerácii tejto lokality a zlepšiť tak životné podmienky miestneho, väčšinou chudobného obyvateľstva. Vtedajší šéf FIFA a brazílsky člen MOV Joao Havelange však pred svojimi kolegami poznamenal, že „ľudia, o ktorých sa staráme, žijú na juhu.“ Mal tým na mysli pás územia tiahnuci sa pozdĺž pobrežia od Copacabany na západ až po Barra di Tijuca, kde sa koncentruje najbohatšia vrstva obyvateľov mesta. Tento prístup zdieľali aj miestni politici v samospráve mesta, ktorí podporovali plány miestnych developerov. Ich zámery sa totiž sústredili práve do lokality Barra.

Milletov tím varoval, že výberom Barra di Tijuca ako hlavného dejiska hier "...tu vzniká riziko spojenia podujatia so špekuláciami s nehnuteľnosťami, použitím štátnych fondov na projekty, ktoré nie sú verejnými prioritami a s umiestnením športovísk ďaleko od väčšiny populácie, predovšetkým v severnej časti mesta, kde je ich nedostatok."

Projekt OH 2004 však pred MOV neuspel a preto začali predstavitelia mesta spoločne s NOV presadzovať nový už nie sociálne, ale marketingovo orientovaný model s hlavným centrom hier v oblasti Barra di Tijuca. Ten bol totiž pre MOV prijateľnejší. To všetko aj napriek nesúhlasu odborníkov z pracovnej skupiny, vrátane J. Borju, ktorý sa od tohto rozhodnutia a následných postupov verejne dištancoval. Veľmi dobre si totiž uvedomoval, aké to môže mať pre mesto následky.

„V Riu prebieha perverzný projekt, ktorý slúži špekulatívnym obchodom a nie mestu a jeho občanom. Je evidentné, že to bude mať dopad na životné prostredie, ako aj sociálne dôsledky na jeho území...  Možno, že hry budú technicko-športový úspech. To však ešte neznamená, že to zabezpečí úspech aj pre mesto a jeho obyvateľov... Mesto Rio stratilo príležitosť na svoju pozitívnu transformáciu.“


Jordi Borja - sídelný geograf a emeritný profesor univerzity Oberta de Catalunya. Zdroj: jordiborja.cat

Tieto slová J. Borju potvrdil aj profesor sídelnej geografie na univerzite štátu Rio de Janeiro Gilmar Mascarenhas, ktorý pracoval na výskume vplyvu megašportových podujatí na mesto. „Rio trvalo na megalomanskom prístupe, ktorý už vyšiel z módy.“ Starosta C. Maia uprednostnil pre OH 2016 model s centrom v Barra di Tijuca, ktorý bol použitý aj pre Panamerické hry v roku 2007. V súvislosti s OH to však malo pre mesto oveľa väčšie následky.

Podľa Mascarenhasa mesto ignorovalo existujúce rozvojové plány, ktoré vznikli na báze odborných štúdií a analýz a rozhodlo o predĺžení linky metra ako rozvojovej osi lineárneho systému a modelu, ktorý tu v skutočnosti neexistuje a nikto ho tam nevidí. Následkom toho sa tu preinvestovali milióny, aby zasiahli do štruktúry mesta tak, aby napĺňala potreby podujatia trvajúceho 16 dní. Výsledkom toho bola aj výstavba troch diaľnic Transcarioca, Transolímpica a Transoeste, ktoré mali z lokality Barra urobiť centrum. Tento „barracentrický“ koncept olympijských hier narušil celú rozvojovú politiku mesta. Následkom týchto zásahov bolo presídlených 70.000 ľudí a spôsobili nenapraviteľné škody do životného prostredia. Investície sa pritom sústredili do lokality, kde reálne žije len 5% obyvateľov mesta.

G. Mascarenhas sa pozitívne vyjadril na margo vybudovania električkovej trasy (VLT) a regeneráciu centrálnej, prístavnej časti mesta. V súvislosti so športoviskami však nevedel povedať, či budú pre mesto prínosom.

V týchto dňoch obleteli svet správy o opustených a nevyužívaných športoviskách v Riu, a to len pol roka od skončenia hier. Vodnoslalomársky areál v parku Deodoro, v ktorom slovenskí fanúšikovia zažili na pár chvíľ potešenie z úspechov slovenských športovcov, bol ešte pred hrami s veľkou pompou otvorený a sprístupnený pre miestne obyvateľstvo ako verejné kúpalisko. Dnes je však zatvorený a miestne deti sa aj napriek horúčavám kúpu v plastikových bazénoch. Návštevníci olympijského parku v Barra hovoria o jeho opustenosti a zanedbanosti. Podobne je na tom aj miestne golfové ihrisko, ktorého výstavba bola od začiatku spochybňovaná kvôli dopadom na miestne životné prostredie, aj kvôli svojej nadbytočnosti, keďže mesto disponovalo pred hrami už dvoma regulárnymi ihriskami. Prázdnotou zíva aj olympijská dedina, pretože developerom sa nedarí napĺňať svoje megalomanské plány o novom luxusnom Riu a predávať byty bohatým záujemcom. V súčasnosti hľadajú riešenie, ako sprístupniť byty pre štátnych zamestnancov.

 
Vľavo predolympijská podoba vodnoslalomárskeho areálu Deodoro. V súčasnosti je uzatvorený a miestne deti sa kúpu v plastových bazénoch na uliciach. Zdroj: riomediacenter.rio, nytimes.com

Viceprezident MOV John Coates sa v súvislosti s palcovými titulkami o stave brazílskeho olympijského dedičstva, ktoré sa objavili po celom svete, vyjadril, že nevrhajú dobré svetlo na MOV a kazia imidž olympijských hier. Je pravdou, že olympijská značka vo svetle takýchto skutočností devalvuje. S ohľadom na všetku úprimnú snahu organizátorov a dobrovoľníkov je však treba pripustiť, že OH v Riu sú dokonca aj niektorými účastníkmi považované za najhoršie za celé dekády. V tomto prípade sa však s určitosťou dá povedať, že MOV mal aj inú a určite lepšiu voľbu.

V tejto súvislosti vyšli práve v týchto dňoch na svetlo informácie o vyšetrovaní dnes už bývalého člena MOV Lamina Diacka francúzskou políciou. Uviedla, že na sklonku septembra 2009, tri dni pred voľbou dejiska OH 2016 Diack získal na účet svojho syna sumu 1,5 milióna dolárov od firmy brazílskeho magnáta A. C. Soaresa. Ten bol neskôr zapojený do mnohých olympijských stavebných projektov v Rio de Janeiro. O Diackovi sa pritom tvrdí, že mal údajne veľký vplyv na hlasujúcich členov MOV. Ten tvorí viac než stovka ľudí s rôznymi úmyslami a motiváciami a ako ukázali výsledky hlasovania aj s rôznou úrovňou zodpovednosti.

V jednom z rozhovorov na súčasnú situáciu Thomas Bach argumentoval, že poolympijská transformácia športovísk v Riu potrebuje čas. Spomína situáciu v Londýne, kde olympijský park potreboval jeden rok, aby sa začal znovu využívať. Žiaľ prezident MOV vytrvalo využíva rétoriku, ktorá pozitívne prezentuje aj také príklady olympijského dedičstva, ktoré sa v skutočnosti za pozitívne považovať nedajú. Stačí spomenúť príklad londýnskeho olympijského štadióna. Jeho komplikovaná poolympijská transformácia je totiž všeobecne považovaná za pochovanie stoviek miliónov libier zo štátnej pokladnice priamo pred očami Londýnčanov. Je pravdou, že MOV nemožno uprieť dobrú vôľu. Svedčí o tom posledný prípad okolo bobovej dráhy v dejisku ZOH 2018 Pyeongchangu, ktorú MOV odporúčal nestavať a radšej využiť existujúcu v japonskom Nagane. To sa však údajne stretlo s odporom kórejských organizátorov. Tieto náznaky pozitívneho prístupu sú však následne kompletne prevrátené naruby, keď si prečítate správy o demolácii 500-ročného, posvätného lesa pre účely niekoľkodňových súťaží v zjazdovom lyžovaní.

Historicky sa MOV v drvivej väčšine spoliehal na štátom financované projekty hier. Tento prístup praktikuje doteraz a ukázal, že vedie ku korupcii, predražovaniu, organizačným a riadiacim problémom v dôsledku politických zmien, nezmyselnej výstavbe a rastúcej nevôli daňových poplatníkov. MOV by potreboval viac takých možností, aké mu ponúka projekt OH 2024 v Los Angeles. Potrebuje čisto súkromne financovaný model hier. Ten už zo svojej podstaty musí byť efektívny. Nie je v ňom priestor na chyby a nezmyselné excesy, aby sa zmestil do plánovaného rozpočtu. Tiež potrebuje také zmeny, aké zaviedol nedávno po dohode s predstaviteľmi vedúcich svetových organizácií na ochranu ľudských práv. Po rokoch naliehania konečne začlenil do hostiteľského kontraktu požiadavky na prevenciu diskriminácie, korupcie či na ochranu práv tých, ktorých sa organizácia hier dotýka. Dôležité však je, aby sa tieto požiadavky aj dodržiavali a nezostali len na papieri.

Nikto z nás nie je dokonalý a každý človek sa učí rozvíjať vedomie, múdrosť a v neposlednom rade skutočný súcit. Je možné, že niektorí predstavitelia MOV si pravdepodobne uvedomujú, aké faux pas sa udialo minulý rok v Brazílii. Bolo však len pokračovaním dlhotrvajúceho trendu, ktorý volá po zmene.

Petície a referendá, ktoré likvidujú olympijské kandidatúry v poslednom období, nám všetkým, ktorí sme súčasťou olympijského hnutia, dávajú najavo, že verejnosť je stále lepšie informovaná o úskaliach súvisiacich s organizáciou hier. Dávajú nám najavo, že hry v súčasnej podobe nepovažujú za taký nespochybniteľný prínos, za ktorý sa zvyknú verejne prezentovať. A v duchu fair play treba priznať, že majú pravdu. Olympijské dedičstvo má aj svoje tienisté stránky a nie je dobré pred nimi zatvárať oči len preto, aby sme aj naďalej mohli žiť v pohodlnej ilúzii, že olympijské kruhy reprezentujú len dobro a najvyššie atribúty ľudského správania.

Olympizmus musí byť celkom pochopiteľne považovaný za veľmi pozitívny počin v histórii ľudstva. Je však nainfikovaný rôznymi podobami ziskuchtivosti, baženia po prestíži či úmyslami imponovať a robiť falošný dojem, niekdy za takmer akúkoľvek cenu. Toto sú slabosti, ktoré sú skutočnou príčinou problémov okolo OH v Rio de Janeiro, a ktoré stoja v zákulisí jeho olympijského dedičstva.


Použité informačné zdroje:
BORJA, J. (2015): Rio 2016. El negocio urbano. O sin pan ni circo. 11. 3. 2015, dostupné na http://www.jordiborja.cat/rio-2016-el-negocio-urbano-o-sin-pan-ni-circo/
BUTLER, N. (2017): French police probe suspicuous payments made before Rio were awarded 2016 Olympics. Inside the Games, 3. 3. 2017, dostupné na http://www.insidethegames.biz/articles/1047646/french-police-probe-suspicious-payments-made-before-rio-were-awarded-2016-olympics
BUTLER, N. (2017): Bach rejects Olympic critics and calls for repeat bidders to pay less. Inside the Games, 4. 3. 2017 http://www.insidethegames.biz/articles/1047681/bach-criticises-olympic-critics-and-calls-for-repeat-bidders-to-pay-less
DOLZAN, M. (2016): O Rio insistiu em um modelo fora de moda, diz Gilmar Mascarenhas. Estadao, 13. 2. 2016, dostupné na http://esportes.estadao.com.br/noticias/jogos-olimpicos,o-rio-insistiu-em-um-modelo-fora-de-moda--diz-gilmar-mascarenhas,10000016145
KAISER, A. J. (2017): Legacy of Rio Olympics So Far Is Series of Unkept Promises. New York Times, 15. 2. 2017, dostupné na https://www.nytimes.com/2017/02/15/sports/olympics/rio-stadiums-summer-games.html?_r=0
SILVESTRE, G. (2017): O nao legado e os Jogos que nao foram. A primeria candidatura olímpica do Rio de Janeiro e o imaginário de legado urbano para a cidade. Arquitextos, 17. 1. 2017, dostupné na http://www.vitruvius.com.br/revistas/read/arquitextos/17.200/6390


Dátum vydania: marec 2017