Sekcia: Vzdelávanie

 

Zanietenie basketbalistov prinášalo ovocie

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Stúpajúcu úroveň basketbalu v YMCA Bratislava potvrdilo  dvojstretnutie so Sokolom Nymburk, ktorého si „Ymkári“ pozvali v roku 1933 a po prehre v prvom meraní síl (24:37) sa Vocelka, Adelsberger, Lukáč I, Lukáč II, Vanák, Ambros a Rosíval v tom druhom radovali, pretože v odvete zvíťazili 34:30. Ruch bratislavskej Ymky nadšene komentoval: „Naši vyhrali naozaj zaslúžene. Len tu sme videli všetky prednosti nášho mužstva, ktoré napriek technickej vyspelosti hostí vedelo udržať hru skoro po celý zápas vo svojej moci. Zvlášť na konci prvého a na začiatku druhého polčasu podali priamo exhibičnú hru basketbalu.“ V príjemnej atmosfére sa cítili napriek nedeľňajšej prehre aj hostia z Nymburku. Bratislavčanom dokonca odovzdali obraz s nápisom „Mistru Slovenska – Ymce v Bratislavi.“ Reakcia domácich? „To, čo sme dosiaľ nevedeli, povedali nám Nymburáci. Tak sme sa stali majstrom Slovenska bez konkurencie a bez boja.“


Jozef Matrac na dvore reálneho gymnázia


Ovocie práce s mládežou dozrievalo a skupiny či krúžky ako Rádlov klub, King, Mohykáni, Amundsen, Yukon, Woodan, Byrd, Cansas, Albatros alebo Hej rup, ktoré nasledovali aj ďalšie novovznikajúce, s inými sa spájajúce, vzápätí aj zanikajúce alebo premenované, boli hladné po úspechoch a z každého sa úprimne tešili. Vzájomné zápasy jednotlivých skupín bývali síce vzrušujúce, plné emócií, ale zároveň aj plné improvizácií pri hre a stále aj nevedomosti, slabého taktického myslenia i nedisciplinovanosti na palubovke. Trénerský post vlastne neexistoval a celé stretnutie odohrala základná pätica väčšinou bez striedania. „Kaučoval“ ju, a teda zároveň aj seba, jeden zo starších hráčov. Výsledky zápasov bývali všelijaké, nezriedka aj z kategórie bizarných. Jeden z prvých zápasov medzi skupinami Winnetou a Blesk skončil veľavravným skóre – 1:0...

Motivačnou vzpruhou pre celú basketbalovú pospolitosť bola správa o zaradení basketbalu do programu Olympijských hier 1936 v Berlíne. Československo pod piatimi kruhmi nemalo chýbať, ale aj keď zostávali do otvorenia hier dva roky, bolo už jasné, že je to celé iba o Prahe a okolí. Veď vo vtedajšej prvej lige hrali iba pražské kluby YMCA I, VS Strakova akademie, Uncas I, Sokol Pražský, YMCA II, Sokol Karlín, VSB Marathon a s nimi YMCA Kladno. Slovenská športová tlač poznala reálnu situáciu a triezvo sa snažila odôvodniť istú neúčasť slovenského zástupcu na nadchádzajúcich olympijských hrách: „Musíme však uvážiť omluviteľnú okolnosť pre družstvá zo Slovenska, ktorých technická vyspelosť úmerne k družstvám z historických zemí je slabá, poneváč u nás na Slovensku basketball je vlastne ešte v začiatkoch svojho vývoja.“

Pozitívny zlom vo vývoji hry pod deravými košmi v Bratislave nastal v polovici 30. rokov 20. storočia. Značnú zásluhu na raste popularity hry a s ňou spojenej informovanosti aj zdanlivo zainteresovaných malo vydávanie spravodaja s názvom Ruch bratislavskej Ymky, ktorého zodpovedným redaktorom sa stal Andrej Plávka, neskôr významný slovenský básnik a spisovateľ. Do Bratislavy prišiel v roku 1934 a prijal funkciu tajomníka YMCA. Stal sa skutočným  zanieteným basketbalovým funkcionárom, organizátorom, ale aj rozhodcom. Vtedajší známy hráč a povestný strelec skupiny King Jozef Matrac, ktorý si o niekoľko rokov neskôr pridal k menu pseudonym Jedľovský, pod ktorým ho poznala ako skvelého športového publicistu verejnosť, si na prvý kontakt s tajomníkom YMCA zaspomínal o pár desaťročí neskôr takto: „V letnom tábore v Častej, neďaleko od Bratislavy, nás pri bráne narýchlo zhotovenej z prútia, očakával vedúci tábora. Mladý, štíhly, hádam 27 rokov, usmiaty. Podával nám ruky a krátko sa predstavil: Plávka.“


Skupina Mohykáni v telocvični YMCA


Letné tábory YMCA predstavovali pre mnohých chlapcov a dievčatá prvý kontakt s organizovaným športom a platilo to aj v prípade basketbalu. Tu sa mládež oboznamovala so základmi amerických hier, aj keď v skromných podmienkach. Tak tomu bolo aj v tábore pri Červenom Kameni neďaleko Častej. Nuda tu naozaj nehrozila a ponuka, ako to vyplýva z dobových tlačovín, bola pestrá. „Táborový program obsahuje činnosť telovýchovnú (hry míčové, atletika, kúpanie, hygiena, prvá pomoc) aj rozumovo-duševnú (charakterné rozhovory, voľná škola, jazykové krúžky, hlavne nemecký, maďarský a slovenský), ideové súťaže a podobne.“ Ale z ponuky mali najväčšiu odozvu práve hry, pričom táborový basketbal bol v hierarchickom rebríčku popularity „jednotkou“.


Dátum vydania: apríl 2017