Sekcia: Vzdelávanie

 

Ženský basketbal v závoze mužského

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Hra pod deravými košmi sa dostala na Slovensko ako typicky mužský šport, ženy v počiatočnom období absentovali, aj keď v USA odohrali študentky v Northamptone svoj prvý zápas poldruha roku po mužoch, v roku 1893. Na ňom dokonca nesmeli byť prítomní muži a aj rozhodcom bola žena. V tom istom roku vyšli prvé pravidlá ženského basketbalu. V Bratislave sa prvé basketbalistky objavili v roku 1929 na dvojročnej obchodnej škole v budove YMCA. Hlavným iniciátorom zrodu ženského basketbalu v našom meste a zároveň aj prvým trénerom smelých priekopníčok bol Jan Kopal, tajomník YMCA do roku 1928. Kopal viedol neskôr aj basketbalistky Sokola Bratislava IV a získal s nimi skvelé prvenstvo na republikových Majstrovstvách Československej obce sokolskej v basketbale 1935 v Prahe.


Basketbalové družstvo dievčat bratislavského reálneho gymnázia v roku 1935

V druhej polovici 30. rokov sa presadzoval dievčenský basketbal, snažiaci sa držať v chlapčenských šľapajach, takmer výlučne iba na stredných školách, najmä gymnáziách, ktoré si organizovali svoje vlastné majstrovstvá. Zásluhu na popularizácii hry medzi dievčatami mali špičkové bratislavské ymkárske, dovtedy čisto chlapčenské či mužské tímy – Winnetou a Hviezda. Tie organizovali v rokoch 1937 a 1938 nábory adeptiek basketbalu do svojich radov, prebiehajúce na dievčenskom gymnáziu a v obchodnej akadémii. Skutočnosťou, s ktorou sa bolo treba zmieriť, bol ale fakt, že dievčatá sa spravidla dokázali naplno venovať basketbalovej láske tak dve-tri sezóny, čo, pochopiteľne, nemohlo stačiť k dosiahnutiu vyššej kvalitatívnej úrovne.

Keďže stálych trénerov nemali ani muži, nemali ich ani ženy a akýmsi „rotujúcim trénerom“ býval väčšinou niektorý zo skúsených hráčov mužského tímu. Prvá známa zostava dievčenského Winnetoua bola takáto: Podhrebtinová, Vičíková, Miškovská, Manicová, Ponická a Molitorisová pod vedením profesorky Devečkovej. V období predmníchovskej republiky do roku 1938 ženy svoju súťaž nemali. Podarilo sa ju založiť až v sezóne 1942/43, pričom jej premiérový ročník absolvovalo šesť družstiev – po dve z ŠK (bývalý Winnetou) i z Aso (bývalá Hviezda), Blesk a PTE Bratislava. V období slovenského štátu začali aj prvé medzinárodné kontakty basketbalistiek, ktoré popri mužoch pod hlavičkou Bratislavy reprezentovali v medzinárodných stretnutiach v Budapešti. Všeobecne možno konštatovať, že ženský basketbal bol aj v hlavnom meste Slovenska dlho v tieni mužského a do povedomia verejnosti sa dostával postupne, napríklad v podobe predzápasov v rámci mužských súťaží. Tlač mlčala, ale výsledok sa dostavil – zatiaľ iba v podobe zvýšeného záujmu zo strany zvedavých divákov, najmä tých skalných.

V zmenených politických pomeroch po roku 1938 sa situácia v YMCA prudko mení. „Organizácii Hitler Jugend (ide o príslušníkov Ríše) ponechali sme na 6 hodín týždenne našu telocvičňu, – Nemeckej obchodnej akadémii v Bratislave umožnili sme pravidelne používať našu telocvičňu na 30 hodín týždenne, - Spolupráca s Hlinkovou gardou, SHĽS, Deutsche Partei, Divadelným spolkom bratislavských Nemcov.“ Zápisy z výročnej správy YMCA 1939 hovoria jasnou rečou. Vynútená dobrovoľná spolupráca so skupinou domácich i nemeckých spolkov a organizácií bola podmienkou záchrany, ako sa ukázalo, iba dočasnou. Strach – aj o basketbal a šport vôbec v YMCA bol opodstatnený. YMCA bola ministerstvom vnútra rozpustená 3. septembra 1940...


Basketbalistky ŠK Bratislava v roku 1942

Telovýchovné spolky boli síce rozpustené, no aj basketbalisti prešli do nových športových klubov, tak ako napríklad úspešný Winnetou do ŠK. V roku 1940 bol utvorený Slovenský volejbalový a basketbalový zväz so sídlom v Bratislave, o dva roky neskôr sa oba športy osamostatnili, čo obom nesporne prospelo.  Aj pre obdobie existencie slovenského štátu je charakteristická dominancia bratislavského basketbalu a nastupujúce medzinárodné kontakty slovenskej reprezentácie mužov a čiastočne aj žien i výberov hlavného mesta Slovenska so súpermi susedných metropol Maďarska a Rakúska. Reprezentačné skúsenosti dovtedy naši hráči nemali, pretože dres Československa, ktoré sa do roku 1938 dva razy zúčastnilo na majstrovstvách Európy, sa žiadnemu slovenskému basketbalistovi obliecť nepodarilo.


Dátum vydania: jún 2017