Sekcia: Vzdelávanie

 

Zhánka po turnajoch i osobnostiach (8)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

V priebehu roka 1927 sa vo vnútri domácej tenisovej obce ozývali hlasy volajúce po zredukovaní počtu turnajov, pretože situácia vraj začínala byť neprehľadná. Činovníci a funkcionári argumentovali: „Turnaje by prestali byť tými slávnostnými prehliadkami tenisového umenia, keby rástli čo do počtu tak, ako huby po daždi. Je lepšie mať desať dokonale zorganizovaných turnajov, ako 50, ktoré medzi sebou kolidujú.“ Platilo to ale viac pre tenisové dianie na západ od rieky Morava a predovšetkým pre hlavné mesto Prahu. Na Slovensku bolo najviac tenisových podujatí v Bratislave, no napriek tomu sa volalo po väčšej tenisovej aktivite v hlavnom meste Slovenska. Navyše, väčšina vidieka bola tenisovo „podvyživená“. O frekvencii tenisových podujatí v Bratislave v roku 1929 konštatoval Slovenský denník vecne: „Hoci tenisový šport zaznamenáva v poslednom období ohromný rozmach, sú veľké tenisové podniky v hlavnom meste vecou zriedkavou...“


R. Nedbálek (druhý zľava) s členmi reprezentácie ČSR na centrálnom kurte I. ČsŠK

Na druhej strane sa vypuklo prejavilo potrebné oživenie tenisovej atmosféry v Bratislave, tak ako pri návšteve dvojnásobného wimbledonského víťaza, francúzskeho mušketiera Henriho Cocheta v roku 1927. Realita totiž ukazovala, že niekdajší veľký divácky záujem sa akoby v posledných dvoch sezónach pomaly vytrácal. Sympatickú snahu po preniknutí do vyšších tenisových sfér s kvalitným herným prejavom prejavili tenisti I.ČsŠK Bratislava. V športovej bilancii odboru za rok 1927 sebakriticky stojí, že „lawntennis  sa síce hral, ale prevádzal sa ako spoločenská zábava a nie ako šport.“ Tenisový krúžok v klube vznikol ešte v roku 1923. A už v tom istom roku si dokonca zahrali s vtedy špičkovým PTE a o rok neskôr vycestovali priekopníci z I.ČsŠK aj do Piešťan. Bažant, bratia M. a K. Kamenářovci, Havránek, Beránek, Hlavica, Chmelíček, Vydra, Bažantová, Bendžová či Böhmová – tak zneli mená prvých eškárskych tenistov, ktorých hladké prehry so skúsenejšími súpermi neboli žiadnym prekvapením. V roku 1924 však zaznamenali prvé úspechy a víťazstvá nad piešťanským súperom v odvetnom zápase i nad Trnavčanmi a tie signalizovali, že situácia sa mení k lepšiemu. Nasledujúce kroky zdanlivo nenápadné, odvíjajúce sa od prednášok pre tenisových začiatočníkov alebo od pravidelnej publicity o činnosti tenisového odboru, naznačovali cieľavedomý posun. Koncom novembra 1927 hlásili eškári hrdo, že rady tenistov sa rozšírili už na deväťdesiat členov a v nasledujúcom roku postavia tri nové kurty blízko svojho futbalového stánku v Petržalke, čím ich počet stúpne na šesť (čo sa aj stalo) a novú sezónu otvoria exhibíciou „svetového tenistu Jana Koželuha na nových dvorcoch“. Slovenský denník iba podotkol: „Vidno z toho, že biely šport sa v Bratislave (t.j. v I.ČsŠK Bratislava – pozn.autora) ujal a že najmladší tenisový odbor v Bratislave odvažuje sa do tak veľkých plánov, ktoré si len máloktorý maďarský klub môže dovoliť.“

Návšteva Bratislavy bratmi Koželuhovcami sa stala skutočnosťou ešte predtým, v auguste 1928, keď prijali pozvanie LTK Bratislava. Ani nie je potrebné zdôrazňovať, že o vystúpenie Karla, Jana a Alojza Koželuha bol eminentný záujem. Športový týždeň udivila „veľká obetavosť Karla Koželuha, ktorý súc na dovolenej nie žeby si odpočinul, ale ponavštevuje rôzne naše mestá, aby previedol čo najväčšiu propagáciu tohto krásneho športu. Obecenstvo bolo skutočne svedkom nádhernej hry, ktorú ukazoval Karol Koželuh proti svojmu bratovi Janovi. Nenadarmo on má titul svetového majstra, ale je skutočne dokonalým umelcom tohto krásneho športu.“ Mimochodom, Jan Bratislavu celkom dobre poznal, pretože ju navštívil už niekoľkokrát predtým naposledy v júni 1928 ako účastník medzinárodného turnaja bratislavského PTE.

Dôležitým rokom z hľadiska organizácie tenisu na Slovensku sa stal rok 1930, kedy boli zriadené tenisové župy. Dovtedy bola jediným riadiacim orgánom ČSLTA (Československá lawntennisová asociácia), ktorá združovala aj Maďarský tenisový zväz v ČSR, aj Nemecký tenisový zväz v ČSR. V tom roku boli na Slovensku konštituované štyri tenisové župy – Západoslovenská so sídlom v Bratislave. Stredoslovenská (Banská Bystrica), Východoslovenská (Košice) a Maďarská župa (Banská Bystrica). Župy organizovali tenisový život vo svojich teritóriách, usporadúvali súťaže, zostavovali rebríčky.  Podľa dobových štatistických údajov z roku 1930 bolo v Bratislave funkčných tridsaťšesť tenisových dvorcov, pričom Západoslovenská tenisová župa ich vlastnila najviac.  

Dátum vydania: 12. november 2015