Sekcia: Vzdelávanie

 

Zlatý strelec

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Športová streľba patrí medzi najstaršie olympijské športy. Bola od začiatku súčasťou olympijského programu a do 1. svetovej vojny chýbala iba raz, na OH 1904 v St. Louis. Na OH 1912 v Štokholme jej patrila, čo sa týka počtu disciplín (18), po ľahkej atletike druhá priečka, rovnako aj v počte pretekárov. Športová streľba bola v počiatkoch moderného športu nesmierne populárna.

Hry V. olympiády 1912 v hlavnom meste Švédska otvoril kráľ Gustav Adolf V. presne 5. mája a streľba prebehla v programovej skladbe medzi prvými, v dňoch 5. až 12. 5. Uhorsko vyslalo do Škandinávie početnú výpravu 117 športovcov, ktorí bojovali o olympijské pocty v jedenástich športových odvetviach zo štrnástich možných. V jeho farbách súťažilo aj pätnásť športovcov, rodákov zo Slovenska (Kmeťko, Koczán, Hégner, Wenk, Drubina, Luntzer, Zulawszky, Déván, Facinek-Forgács, Jankovich, Kehrling, Kobulszky, Szobota, Wardener, Prokopp). Práve posledný menovaný sa stal jednou zo senzácií hier.

Košický rodák Alexander Prokopp, v tom čase budapeštiansky univerzitný študent, sa streľbe venoval od začiatkov štúdia, snáď ešte ako košický gymnazista. Potom, až do roku 1924 obliekal farby univerzitného klubu BEAC (Budapesti Egyetemi Atlétikai Club). Venoval sa špeciálne individuálnej disciplíne, streľbe z vojenskej pušky na 300 metrov. Prvý známejší úspech dosiahol na pretekoch českých strelcov v Prahe v roku 1900. Sklamaním preňho i verejnosť znamenalo vystúpenie na londýnskej olympiáde 1908, kde sa mu vôbec nedarilo a skončil na 43. mieste. Snáď aj to spôsobilo, že do Štokholmu nebol nominovaný a až náhoda pomohla, keď po odhlásení sa iného pretekára, sa preňho predsa len miesto vo výprave našlo. S podmienkou, že si polovicu nákladov uhradí z vlastného vrecka.

Prokoppova olympijská disciplína sa skladala z dvoch častí. Prvý terč s rozmermi 170 krát 140 cm bol rozdelený do piatich kruhov a strelci ho triafali 4-krát v ľahu, 4-krát v kľaku a 2-krát v stoji. Košičan si vystrieľal desiatimi ranami 47 bodov, no ešte lepší bol v druhom kole. Do terča s rozmermi 90 krát 50 cm, pričom sa strieľalo 5-krát v stoji a 5-krát v ľahu, mieril stopercentne. Trafil maximum – 50 bodov. Súčtom oboch kôl, 97 bodmi, sa stal novým olympijským rekordérom a olympijským víťazom. Bola to prvá zlatá pre Uhorsko v Štokholme. Organizátori, súperi i priaznivci netajili obrovské prekvapenie, veď za hlavných favoritov a adeptov na zlato boli považovaní strelci z USA, Veľkej Británie, Francúzska či domáceho Švédska. Práve tí využili výhodu domáceho prostredia a v strede s legendárnymi Swahnovcami získali sedem zlatých medailí, iba o jednu menej ako Američania. Keď k nim prirátame spomínané strelecké veľmoci Francúzsko s Veľkou Britániou, okrem nich získalo zlato vďaka Prokoppovi už iba Uhorsko. S tým počítal málokto.

Za 25-ročným Košičanom skončil na striebornom stupni domáci Osburn a s bronzom sa musel uspokojiť Nór Skogen, obaja s výsledným súčtom 95 bodov. Víťaz dobyl olympijský vrchol v spoločnosti 91 pretekárov z 12 krajín sveta. Alexander Prokopp sa stal úspešným a populárnym aj doma. Dlhé roky sa ako činovník aktívne angažoval v maďarskom streleckom športe, popri funkcii notára hlavného mesta Budapešti.
 

Dátum vydania: 2009